Potrebujem Tvoju pomoc.

Neviem, koľkí z Vás si pamätáte môjho prvého psa mosplíka Charlieho a to ako cikal na predných labkách (div, že niet rovno do huby) – ale reálne o sedem rokov neskôr môj druhý mosplík Charlie ciká tak, že si zdvíha zadné laby a zvyčajne oští tie predné… vďaka Bohu za to, že z prechádzok sám… Čítať viac

Mŕtva láska.

Jen z mojich obľúbených citátov, ktorý som tu už asi písala je, že “Strach zaklopal na dvere, otvorila mu odvaha a nik tam nebol.” Alebo ten od Richarda Bacha: “Profesionálny spisovateľ je amatér, ktorý nikdy neprestal písať.” Tadá – tu ma máte. Profesionálneho amatéra, ktorý zistil, že za dverami naozaj nik nie je. A niekedy sa… Čítať viac

Hulk

Prezradím Ti tajomstvo. A môžeš ho povedať úplne každému. Nevadí mi to. Hoci tým tajomstvo prestáva byť tajomstvom – ale niektorí ľudia tomu aj tak nevedia veriť. To tajomstvo znie: Hnev je úplne normálna emócia, ktorá môže byť v Tvojom vnútri, hoci aj veľmi dlho, možno aj hlboko potlačená a možno ju vôbec, ale vôbec… Čítať viac

Psychiatria vs. Svet.

Tak pekne od začiatku. Lebo možno si tu prvýkrát. Tak sa predstavím. Volám sa Ivona a mám momentálne 28 rokov.  A vítam Ťa na mojom blogu. vec, ktorú by som si priala je spraviť “skúšku odvahy” – v pravom dolnom rohu nájdeš možnosť “sleduj”/follow – to znamená, že Ti môj ďalší nový blog príde priamo… Čítať viac

Vďaka Dave.

V prvom rade chcem povedať klobúk dole Dave!  Je to chlapec, na ktorého som len tak “naďabila” na youtube. Stačí kliknúť na jeho meno v tomto blogu a budete vedieť viac o disociatívnej poruche identity.  Alebo ho nájdete na FB ako funpage Hidden Disminds. Je síce o šesť rokov mladší ako ja – ale je… Čítať viac

Som normálna.

Denný psychiatrický stacionár v Trenčíne sa mi stal rodinou. Keď som tam mala nastúpiť, cítila som sa akoby ma odsúdili na do životie a nebolo inej cesty… a pritom to bol len obyčajný návrh terapeutky. A ja som si o sebe začala myslieť, že som blázon. Lebo vždy keď som čakala na terapiu a prechádzali… Čítať viac

Sebectvo vs. sebastarostlivosť

Niekedy sa dejú nevysvetliteľné veci. Nevysvetliteľné v zmysle, že im vôbec nerozumieme, nechápeme, nevieme ako sa to mohlo stať. Prečo vôbec. A či sa to muselo stať práve nám. Povedzme si úprimne – priali by ste si, aby sa to stalo niekomu inému?! Ak áno, tak komu… a prečo vôbec?! Ľuďom, ktorí spôsobili, že sme zranení? Ľuďom, ktorí… Čítať viac

Pár myšlienok.

Prvá nastala, keď som s kamoškou – ľudí, s ktorými som sa stretla v psychiatrickom stacionari nazývam “kolegovia z ústavu” -, s kolegyňou z ústavu pozrieť deti mojej sestry. Cestou nás obišli asi dve-tri autá a nikto nezastavil pánovi, ktorý bol prevrátený z vozíka bez nôh. Jednu mal amputovanú pri členku a druhú nad kolenom.… Čítať viac

Spoločnosť dávania

Toto som ja: Lepšie povedané – takto teraz vyzerám. Mám ešte jeden blog: iwonblog.com, s ktorým som sa kedysi celkom dobre umiestnila v súťaži Bloger roka… na to koľko blogerov sa tam hlási – skončiť v Top 10 je celkom víťazstvo. Ale založila som si druhý blog. Prečo? Lebo sme s terapeutkou prišli na to,… Čítať viac