Bedlington terrier.

Chcela by som urobiť niečo netradičné.

Chcela by som si kúpiť čistokrvného psa z tejto chovnej stanice.

Nemá nabúranú tvár – po dlhom čase, vlastne asi prvýkrát som sa rozhodla nájsť psa, ktorý by nebol mopslík, buldoček, alebo iný s narazeným ňufákom 🙂 prečo? Brachycefalické plemená – teda tie s kratšou lebkou, iným ňufákom sú rizikové na všelijaké ochorenia, predovšetkým dýchania. Ani som si to neuvedomovala, ale Charlie, po tom, ako som ho darovala, podstúpil hneď operáciu týkajúcu sa práve tohto – veľmi krochkal a chrápal a zväčšovalo sa mu to do takej miery, že by sa mohol časom udusiť.

Ale navždy ostane po ňom miesto v mojom srdci ako “môj Charlie”.

Neplzne. Bedlingtonský teriér neplzne. By si neveril, ale ešte dnes nachádzam Charlieho chlpy na svojom oblečení, či v skrini.

Dnes je tomu vlastne dva roky, čo odišiel a začali sme tak obaja nový život. On sa má naozaj dobre v spoločnosti pudlíka, francúzskeho buldočka a čivavy, mačiek a vlastne asi celej zoologickej 🙂 myslím, že má ten najlepší domov.

Šteniatko. Chcela som, naozaj som si chcela adoptovať staršieho psíka z útulku, alebo akéhokoľvek (predovšetkým však mopslíka). Ale veľa profesionálov ma upozornilo na vek, povahu, správanie, socializáciu a veľa vecí, ktoré mi pri adopcii vôbec nevadili. Hovorila som si: “Však bude väčšinu času aj tak len so mnou.” Ale vlastne Nová Dubnica je plná psov, ktorí sa radi kamarátia – a šteniatko si ľahšie nájde kamošov.

Rodokmeň/papiere. A prečo teda čistokrvný? Asi potrebujem seba samú upokojiť, že nemá predispozície na kadejaké ochorenia. Uvedomujem si, že ja nie som Šašoša – ale skôr pes bez papierov 🙂 ako vieš, Šašoša mi je najlepšou priateľkou, mamou, blízkou cez všetko – spoznala ma ako tlmočníčku, hudobníčku a o tri roky bum – Disociatívna porucha identity a celý balík osobností. O tejto minulosti sme ani jedna netušili, ale ona ma v tom všetkom ľúbila. Genetika mi potvrdila, že nielen od mamy dedím gén BRCA 1, ale aj od tata gén BRCA 2. Som v úplnom premýšľaní nad všetkými preventívnymi operáciami. A uvedomujem si, že nie som Šašoša – nechcem si týmto prechádzať v dvojitej dávke, so sebou i so psom.

Výstavy a súťaže. Konečne by som sa mohla začať zapájať v plnosti do psíčkarského života. A možno vôbec nie. Ale mohla by som.

A vlastne píšem – lebo potrebujem Tvoju pomoc. Takýto psík je drahší ako tí na adopciu.

Ak by si chcel prispieť na tento blog, na tohto psíka, alebo na čokoľvek čo žijem, môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu:

SK1902000000001948107253