Bežný mimozemšťan.

Niekedy máš možno pocit, že v Tvojom živote akoby všetko utíchlo. Stal sa Boh mlčiacim? Niekedy neviem.

Ale tento čas ticha – nepísala som asi sedem mesiacov – bol časom obrovskej premeny, kedy sa Svetlo predieralo na povrch každým kúskom temnoty uprostred mňa.

Aký je “výsledok”? Pravdupovediac opäť neviem, či viem úplne presne popísať, čo sa udialo. Ale po piatich rokoch som prežila prvé dva týždne bez toho, aby som disociovala. Som v úžase. V tom nemom. Môže to byť pravda, že po toľkých rokoch svojho života po prvýkrát píšem tento blog iba Ja? Áno!

Čo tomu predchádzalo? Tých sedem mesiacov mlčania predsa. Boli veľmi bolestivé, ale pravdivé… rozdúchali sme celé moje vnútro, akoby bolo zvlečené od všetkého nánosu a ostala som nahá stáť s možnosťou po prvé vyvoliť si Život pre seba samú.

Uprostred toho celého som sa snažila aj vysadiť asi ten najviac návykový liek Neurol a poviem Ti, nebolo mi všetko jedno – ale podstatné je, že som to zvládla. Nie som viac závislá.

Otvorili sme obrovskú ranu môjho zneužívania, súrodenci podali trestné oznámenie a bolo urobené všetko, čo bolo možné.

Mám pocit, že tento krok bol nevyhnutný na to, aby sme neustále len neprelepovali náplasť, ale dali rane dýchať. A ja mám pocit, že opäť dýcham. Lebo uprostred toho celého boja som pochopila, že podstatné na tom celom som vlastne Ja a to ako sa ja rozhodnem. A tak som sa rozhodla – rozhodla som sa viac nesypať soľ do mojich rán, nepísať o tom, čo sa stalo, neživiť v sebe pomstu ani hnev. Nahnevaná som bola, veľmi. A možno stále som… ale veď konečne!

Ale čo som pochopila ešte viac je to, ako sa Kristus celý čas ku mne skláňal a slzami mi umýval tvár, aby som objavila Lásku, akou miluje. Vymiloval ma z mojej prázdnoty, chudoby, hanby, vyprahnutosti, ničoty a špiny. A celý čas sme počuli iba jedno: “Budem Ťa viesť.” Nemali sme žiadny pojem o tom, čo taká disociatívna porucha obnáša, koľko osobnosti v sebe mám, alebo ako dlho to bude trvať. Videla som iba tie rany – od rodičov, príbuzných, lekárov, kňazov, priateľov – a nevedela som si predstaviť, že sa raz z toho kolotoča dostanem von.

Išli sme postupne, od počatia až do dnes. Život nie je vôbec jednoduchý. Odpustiť rodičom bolo v niečom jednoduchšie, nakoľko už nežijú, ale odpúšťať tým, ktorí sa tvária, že o nič nešlo… to už bolo zložitejšie.

Áno, aj ja som obeťou sexuálneho zneužívania v Cirkvi, ale i v rodine. Jedno mi je bližšie ako druhé – kto som ja, aby som súdila, kto tu pre mňa bol a kto nie a kto tomu mohol zabrániť a prečo sa dialo toľko zla?! Uzdravenie prišlo z oboch strán… napriek všetkému, vlastne už nie som obeť, dnes som to Ja, obyčajná Ivonka. Môj ženích je Kristus a neviem si predstaviť k čomu lepšiemu by ešte mohol smerovať môj život ako k tomu, že som sa rozhodla pre Život a Večnosť s Ním. Svoje “áno” som spečatila prsteňom krátko potom ako som sa vratila z Dánska 16.7.2021 a tento rok si sľuby obnovíme. Ja a Ježiš.

Mala som možnosť napísať pápežovi Františkovi list o téme zneužívania a jediné na čo som sa zmohla bolo poďakovanie. Lebo čo viac mi mohol Ježiš dať ako seba samého v Chlebe? Eucharistia je pre mňa každodenným pokrmom… a tak si kráčam. Áno – mávam obrovské krízy – aj v piatok som sa videla padať z balkóna a zomrieť – ale rozhodla som sa pre Život. Život v plnosti.

Nemám návod na to, ako sa mať lepšie, ani na to, čo by Ti mohlo fungovať – ale mňa svätá omša každý deň zachraňuje. Je to pre mňa priorita dňa. Pre Teba to môže byť raz do týždňa. Ale potrebujeme predsa Lásku. A kde inde je väčšia intimita, hlbšie zjednotenie, kde sa “obeť” stáva Vzkrieseným? Vo mne. Som Jeho chrám… buď Jeho chrámom tam, kde si.

A posledná vec – moje obrovské ďakujem patrí mojim trom 🙂 duchovným rodičom Šašoši a R. a najlepšiemu priateľovi Tomášovi. A mojim druhým trom 🙂 mojim súrodencom.

Ak si nič z tohto nezapamätáš – tá najdôležitejšia info je – som na žive – vďaka Bohu.

A som to stále ja – najnovšie si snívam o nových hodinkách a psovi, počúvam podcasty, čítam noviny a knihy, chodím do práce na polovičný úväzok. Preložila som dve knihy a už som celkom dobrá v práci. Som úplne bežný mimozem-šťan 🙂

Ak by si chcel prispieť na tento blog, alebo na čokoľvek čo žijem, môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu:

SK1902000000001948107253