Milá Rút (2)…

Takže napríklad, nemávame normálne obedy 🙂 u mňa je v slove normálne asi zaužívané naše slovenské teplé jedlo polievka a druhé. Tu si spravíme napríklad ten ich hnedý chlieb, ktorý je tuším dostupný v DMke, ktorý neviem vysloviť, ale aj tak ho vyslovujem a paštéku s takým žltým dressingom, ktorý poznáme z Ikea. Tiež ma názov, ktorý neviem vysloviť.

Zaujímavosti o Dánsku po piatich mesiacoch. No, veľmi ich nepribudlo, keďže je Covid. Boli sme na výlete akurát tak u babky, ktorá mi je ako babka a ešte som bola na výlete v Aarhuse za svojimi bývalými spolužiakmi z biblickej školy, u Miriam a Karola a po dlhom čase som videla more.

Lazarus si už veselo chodí po dome aj po dvore plnom psov. Máme herničku, ale zdá sa, že všetko v dome je zaujímavejšie ako hračky v nej a tak sa celý deň nenápadne potulujem v jeho stopách, ktoré väčšinou vedú do psích misiek. Je to asi pre neho najväčšia zábava, kráčať si s granulou v ústach a mať rukávy mokré od vody pre psa.

Šteniatka už čoskoro budú mať svoje domovy a budeme mať už iba 13ročnú starenku Coco a ich maminku Pinkie Pie.

Život je tu taký stále podobný, i keď teraz sme boli všetci chorí, ale Covid to nebol. Čoskoro sa asi po mesiaci aj kúsok vráti Erik z Ameriky, ktorý je tato rodiny. Vlastne rodinka vyzerala takto na Vianoce, teraz sú už kúsok starší:

Je to obdobie, v ktorom ma Boh akoby vyviedol na púšť ľudskosti. Akoby mi povedal, Ivonka tu buď človekom, dovoľ si mať hranice, hovor o tom ako sa cítiš, čo sa Ti páči a čo nie, vyjadruj sa o svojom hneve, prejavuj ho a vo všetkom buď k sebe dobrá…

Tu si so mnou nikto nezažil to obdobie disociativnej poruchy identity. Stále trvá, ale tu ešte nedávali papierový sáčok k ústam, aby mi prestalo z úzkosti zamŕzať celé telo, tu mi periny neprezliekali, lebo som sa pocikala od strachu, tu ma videli plakať asi iba keď zomrel môj priateľ George, nemávam tu svoje beznádejné ponevieranie sa ulicami plačúc nad tým, že chcem zomrieť. Tu ma nepoznajú ako psychiatrického pacienta.

Stále mi chodí hlavou, že teraz to už čítavajú aj moje netere. Vieš Ruty, niekedy sa v našom ľudskom mozgu akoby nevyskytovalo dostatočne množstvo potrebných látok na to, aby som bola šťastná. Preto musím brať lieky, aby sa mi tie látky umelo dopĺňali. Ale ani trošku to nič nemení na fakte, že hoci som veľa svojich emocii mala potlačenych, alebo vlastne stále mám… veď napríklad videla si ma niekedy ako na Vás kričím alebo sa hnevam? Ak hej 🙂 musíš mi to pripomenúť, lebo to je niečo, čo by malo byť úplne prirodzené pre všetkých ľudí, len ja sa tak strašne bojím hnevu, že zo mňa nevychádza. No a potom sa niekedy stane, že keď potlačíš svoje emócie, tak nevypínaš len tie “negatívne”, alebo ktoré sa považujú za zlé, ale vypneš aj tie ako je radosť, či smiech… a takto to u mňa nejak funguje.

Ale poviem Ti tajomstvo, Boh ma nikdy neoddelil od Lásky, lebo On je sám Láska. Aj keď to občas vyzerá, že som oddelená od všetkých emocii, stále mám v sebe kapacitu milovať a byť milovaná. Vieš, viera je dar, ktorý Boh neodníma, ale zachováva a takéto dary, keď sa o ne staráme, tak rastú. Aj viera môže rásť.

Neviem úplne povedať, čo je v Dánsku iné ako na Slovensku… tu fungujeme úplne inak. Ale asi je to spôsobené aj tým, že sme tu tri kultúry naraz: dánska, americká a slovenská… fyzické tresty detí sú trestné, takže aj za ťapnutie po zadku môžeš ísť do väzenia. Ale veď ma poznáš, ja by som neublížila. Ale je to iné.

Ráno sa budím o šiestej, aby som sa stihla pomodliť a potom som už s Lazarusom a Summer. Jeme spolu, niekedy ich oboch cez obed uspim v kočíku, vymýšľame spolu všelijaké hry, ale je to oveľa ťažšie ako po slovensky. Neviem sa tak krásne prihovárať po anglicky, nemám na to dostatočný slovník a hlavne Summer rozumie mojej dánčine. To vďaka tej aplikácii Duolingo, ktorú si sa so mnou učila viem komunikovať aj s ňou. Ale je to miestami aj náročné.

Poznáš ma od narodenia, Tvojho samozrejme, ale od kedy beriem tie lieky a chodím na tie terapie, tak strašne veľa zabúdam a ťažko sa mi komunikuje, taktiež mám problém s pozornosťou… niekedy sa zahľadím “do blba” a prejde niekoľko hodín.

Vlastne keď tak nad tým premýšľam, zvládli ste ma ako deti vynikájuco. Pamätám si, že ste si mysleli, že keď volá Šašoša, že to je dôvod prečo plačem. Ale v skutočnosti som to ako keby neplakala ja, ale časť môjho vnútra, ktorá bola odo mňa oddelená. Možno sa raz budeš o tom niekde učiť alebo čítať, ale myslím, že na teraz Ti stačí vedieť, že Šašoša sa mi vždy snažila pomôcť, nie ma rozplakať.

Už je máj 🙂 ide to celkom rýchlo. Ešte stále v sebe nemám spracovanú predstavu o tom, že by som mala ísť bývať v júli sama na byt. Ale myslím, že ma v tom Tvoja maminka nenechá napospas. A možno by si mohla ísť na chvíľu bývať ku mne a naučiť ma niečo navariť, či upiecť.

Tu ma celkom chápu v tom, že len tak prechádzam mlčiacky domom a tu a tam sa pozastavím a občas niečo poviem, alebo sa veľmi túlim so psami. Coco akurát spí na mojej posteli a občas u mňa prespáva aj cez noc. Pinkie ma teraz šteniatka, tak je viac s nimi.

Verím, že som zodpovedala na všetky Tvoje otázky 🙂

Som na Teba hrdá, nezabúdaj na to. Aj keby si nič nedokazala a nič neurobila, v mojich očiach si hrdinka, lebo si mi bola so svojimi súrodencami najbližšie počas mojich najtemnejších dní. Utierali ste mi slzy, tíšili moju bolesť, venčili mi Charlieho, upratovali ste mi byt, a ja som sa pri Vás naučila starať sa nielen o deti, ale aj o seba samú.

Asi si neviem predstaviť bývať tu dlhodobo, i keď Erik so Sárou hovoria, že tu mozem ostať navždy. Neboj sa toho 🙂 na mňa je asi Dánsko pridrahá krajina, musím si tu platiť stravu a nájom, musím platit ich 40% dane, to Ti tatinko vysvetlí a potom mám stále nájom na Slovensku, za ktorý musím platiť tiež. Ale v novembri Ti kúpim, čo si budeš priať, ak Ti to rodicia dovolia 🙂

Všetko, čo žijem si neviem predstaviť bez svojej rodiny, kam patria moji traja súrodenci s ich rodinami a Šašoša s jej obrovskejšou rodinou, ktorá sa stala mojou tiež. Takže v hlave si tvorím plány, ako navštíviť všetkých Vás, ale samozrejme najviac budem asi u Vás.

Tolko odo mna, ľúbim Ťa Ruty 🙂

Ak by si chcel prispieť na tento blog, alebo na čokoľvek čo žijem, môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu:

SK1902000000001948107253