Viera a život.

Dnes som sa zobudila s myšlienkou, že som doteraz dovoľovala svojmu životu, aby formoval moju vieru, že nastal čas, aby moja viera budovala môj život.

Chceš sa pridať?

Asi to spočíva tými všetkými okolnasťami, ktoré sú okolo nás a formujú naše modlitby. Mnohokrát je to také niečo, že sa niečo udeje a na základe toho sa začneme modliť, aby to Boh preformoval do niečoho iného.

Ten druhý pohľad je jednoducho v tom, že sa pozrieme na Božie Slovo, Bibliu, prečítame si niečo odtiaľ, spočinieme v tom a dovolíme Tomu Slovu, aby pretváralo náš život…

Jeho Slovo je mocnejšie ako život sám a preto je úplne možné, aby ho pretvaralo. Sme na predsa na Jeho podobu, Jeho obraz. To všetko požehnanie, ktoré potrebujeme k ďalšiemu kroku v živote je v nás. Možno sa niekedy zdá, že drieme, že spí… ale Boh v nás chce nanovo zobudiť život, pre ktorý si nás stvoril.

Stačí sa preto otvoriť.

Otvoriť si svoje srdce pre zažívanie Božích vecí je základom. Dávať sa Mu každodenne s ponukou – som síce len takým nepatrným ničím, ale v Tebe Ježišu mám všetko, Ty si mojim všetkým.

Tak som Ťa len chcela povzbudiť, dovoľuj viere, aby Ťa formovala. Viera v dobré veci, ktoré naozaj pre mnohých z nás akoby čakali za dverami nepoznaného…. ale sú tam.

Pozeraj sa na sväté omše, aj keď Ti chýba hmatateľná prítomnosť Krista v Eucharistii. Prijímaj duchovne, aj keď sa zdá, že sa Ti to v tele nerozplýva ako na jazyku a že sa v skutočnosti sa nič nedeje. Deje sa. Rastieš. Dozrievaš viac a viac v Kristovi každým duchovným prijímaním. Keď bude možnosť prijímať opäť do rúk, či na jazyk, tak si uvedomíš možno to, ako si vyrástol v poznaní Krista na diaľku a aký Ti je vzácny takto zblízka.

V Dánsku život plynie celkom rýchlo, už som tu skoro tri mesiace… časom mi všetko začína byť prirodzenejšie, hlavne láska.

Prestala som disociovať asi kvôli Láske. Kristianko, asi moja 36.osobnosť odišiel, lebo nachádzal všetko, čo potreboval. Mohol si kreslit a jeho výrobky boli dávané medzi výrobky detí. Keď sa poranil, dostal detskú náplasť, keď chcel byť objímaný, tak sa túlil. A pomedzi to volal so Šašošou, ktorá mu predstavila Ježiša, ktorý Mu dával oveľa viac ako naplaste na rany. Uzdravoval Jeho rany a dával mu možnosť byť takým, akým vždy chcel byť. Šťastným dieťaťom.

A tak po večeroch zaspavam a hovorím svojim integrovaným častiam, že mi chýbajú, ale verím, že išli na lepšie miesto, miesto bezpečia, bez sĺz a bolesti. Verím, že odišli do neba…

Každý odchod je sprevádzaný zarmutkom a bolesťou, ktorá ale nakoniec zrodí niečo nové, novú nádej a novú radosť pre to, aby som opäť raz skúsila dovolila si byť dieťaťom a starala sa o seba. Hľadala všetko, čo potrebujem v Ňom a zároveň sa učila sebalaske a sebaprijatiu…

Začínať od seba a nedávať nikomu múdrosti o tom, ako by to asi malo byť alebo rozhodovat sa za iných. To ma naučila stará koza Šašoša, ktorá mi nikdy nepovedala, aký smer je pre mňa ten správny. To ma naučila moja terapeutka T., ktorá sa ma každý pondelok spýta, čo by som potrebovala a ja nikdy neviem, ale nakoniec vždy niečo nájdeme…

Ak si chcete niekedy vyskúšať taký koučing a spoznať, že odpoveď na Vaše ďalšie smerovanie je naozaj vo Vás skúste to.

Ja som to skúsila cez kresťanský koačing https://123kouc.reservio.com 🙂 skús to aj Ty. Silvinku poznám a bolo to naozaj prínosné a skvelé. Odpoved je naozaj v Tebe.

https://sites.google.com/view/123kouc

Život naozaj neurčuje našu vieru… je to naša viera, ktorá vytvára v nás život.

Ak by si chcel prispieť na tento blog, alebo na čokoľvek čo žijem, môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu:

SK1902000000001948107253