Drahá Sofi. Tiež Ovečková.

Tak som si povedala, že napíšem aj Tebe, že Tvoja sestra Ruty Ti povie, že je na svete nový blog venovaný Tebe.

Musím Ti povedať, že si prvým zázrakom našej rodiny po mnohých ťažkých rokoch strácania. Každý deň tu na Teba myslím, lebo všetko, čo viem, som sa naučila pri Tebe. Pred Tebou som strávila veľa chvíľ so všelijakými deťmi… ale Ty si skutočne moja prvá ozajstná Láska. Tvoja maminka nemala nikdy obavy zveriť mi do náručia malinkaté bábätko, akým si bola aj Ty. Mala som čerstvých 17 a Ty si prišla do môjho sveta. Si zázrakom už takmer 14 rokov. To pri Tebe som sa naučila dokonale utierať ritku, či triafať jedlo priamo do úst. Ty si bola prvá, ktorá mi zaspávala v náručí.

Viem si predstaviť, ale naozaj iba predstaviť, že život najstaršej sestry vie byť neskutočne ťažký. Do života Ti pribúdali súrodenci a občas sa to mohlo javiť akoby s pribúdaním súrodencov sa ubúdalo z času a pozornosti, či lásky… ale môžem Ťa uistiť, že to tak bolo len vo svete viditeľnom, v skutočnosti láska k Tebe každým dňom rastie.

Nemusíš sa báť, že by si bola niekedy vynechaná z toho ako Ťa veľmi ľúbim. Pravdupovediac som si nikdy nevedela predstaviť, že niekoho budem tak veľmi ľúbiť ako Teba… a potom sa narodila Ruty a ľúbila som ju presne rovnako, len iným spôsobom.

Nezabúdaj, že láska má mnoho podôb. Možno sa Ti niekedy zdalo jednoduchšie za dverami zdieľať všetky možné tajomstvá srdca so mnou než s maminkou, ale aj to príde, som si istá.

Mojou túžbou vždy bolo, aby si nikdy predo mnou nemusela mať žiadne tajomstvá, aby si vždy prišla so všetkým, čo si nosíš… teraz sme síce tisícky kilometrov od seba, ale stále ma tu máš.

Viem, že byť teenagerom je asi zložité obdobie, lebo zrazu sú všetci dospelí trápni a nikto Ti nerozumie a život je tak trochu nuda… tiež som mala 13. Pravdupovediac by som najradšej vzala naspäť všetok čas, čo ubehol a mala zase 13… vtedy ešte žila moja mama, babka Jarka, vtedy zomrela. Ale viem, že je to nemožné – a vlastne, asi by som Ťa nikdy nestretla a preto čas nechcem vrátiť. Si omnoho dôležitejšia ako to, čo sa kedy udialo.

Vlastne Ti tým chcem povedať, že pre Tvoju maminku si naozaj to najvzácnejšie, čo má… občas sa to tak nejaví v tom, čo vidíme a prežívame, hlavne keď mame vo veku tých “nás”, keď nás dobieha puberta a vlasy nám stoja dupľom z toho, že sme sa ocitli na opustenom ostrove.

Buduj v sebe nádej, ktorá je založená na tom, že si Milovaná. Si Bohom chcené a vymilované dieťa a On má s Tebou oveľa lepšie plány ako si kedy čakala. Ak sa Ti dá, zobúdzaj sa ráno s Jeho menom na perách, iba povedz: “Ježiš” a večer tak zaspávaj… a myslím, že potom si už budeme úplne podobné 🙂 Ježiš je nádejou pre všetko, čo prežívaš, naozaj.

Mame toho najviac spoločného, ako sa len dá 🙂 a mňa to neskutočne vždy teší, len teraz si nemá kto požičiavať moje mikiny a tak nosím dokola tie iste…

Modlím sa za Teba každý večer Sofi, buď požehnaná vo všetkom, kým si… som na Teba hrdá len preto, že si a si skutočný zázrak.