Milá Rút Ovečková,

teší ma, že si si vo svojich 11 rokoch začala čítať moje blogy 🙂 uvedomila som si tým, ako rýchlo ubehlo tých 11 rokov a to, že už začínaš byť veľkou.

Chcem, aby si vedela, že som na Teba veľmi hrdá. Bravúrne zvládaš tento svet a si darom vo všetkom, ako Ťa zázračne utvoril.

Chcem, aby si vedela, že Tvoja hodnota nie je s ničím porovnateľná, naozaj s ničím. Neexistuje človek na tejto zemi, ktorý by Ti bol, v niečom rovnaký. Všetci sme odlišní, výnimoční, máme svoju hodnotu, vlastné dary a talenty a všetko, čo žijeme je dobré, lebo sme uznali, že Ježiš Kristus je Pán. Viem, že s Tebou môžem hovoriť o Ježišovi, lebo Ty Ho už teraz ľúbiš.

Vždy ma uchvátilo, s akým nadšením si chcela chodiť na sväté omše, i keď počas nich si niekedy možno aj z nudy zaspávala. Tvoja túžba byť s Ježišom znamená, že Tvoj duch veľmi túži po Božích veciach a mňa to vždy veľmi udivovalo.

S údivom som vždy hľadela aj na Tvoje bezpodmiečné milovanie všetkých, ktorí sa objavili v Tvojej prítomnosti. Vedieš rozhovory s každým akoby Ti boli blízkymi a dávaš im tým najavo úctu a dôstojnosť, ktorej je hodný každý človek. Už teraz viem, že nie si stratená 🙂 a že sa nestratíš.

Chcela som Ti venovať aspoň chvíľku času, aby si vedela, že na Teba nezabudam ani v tomto ďalekom Dánsku 🙂

Verím, že na svojej ceste životom nájdeš aj Ty priateľov, ktorí sú ochotní vzdať sa vlastného pohodlia a istoty, preto aby Tebe bolo lepšie a istejšie. Verím, že Ti vždy budem vedieť byť priateľkou, ako je pre mňa Šašoša. A keby aj nie, verím, že objavíš inú starú kozu, ktorá sa bude pásť niekde v Tvojom okolí a ujme sa Ťa s rovnakou odhodlanosťou a odvahou.

Si výnimočná, nezabúdaj na to, a ľúbim Ťa od momentu, kedy som vedela, že prídeš – ale Boh Ťa miloval už dávno predtým.

Si vzácna Ruty.