Milá Rút Ovečková,

teší ma, že si si vo svojich 11 rokoch začala čítať moje blogy 🙂 uvedomila som si tým, ako rýchlo ubehlo tých 11 rokov a to, že už začínaš byť veľkou.

Chcem, aby si vedela, že som na Teba veľmi hrdá. Bravúrne zvládaš tento svet a si darom vo všetkom, ako Ťa zázračne utvoril.

Chcem, aby si vedela, že Tvoja hodnota nie je s ničím porovnateľná, naozaj s ničím. Neexistuje človek na tejto zemi, ktorý by Ti bol, v niečom rovnaký. Všetci sme odlišní, výnimoční, máme svoju hodnotu, vlastné dary a talenty a všetko, čo žijeme je dobré, lebo sme uznali, že Ježiš Kristus je Pán. Viem, že s Tebou môžem hovoriť o Ježišovi, lebo Ty Ho už teraz ľúbiš.

Vždy ma uchvátilo, s akým nadšením si chcela chodiť na sväté omše, i keď počas nich si niekedy možno aj z nudy zaspávala. Tvoja túžba byť s Ježišom znamená, že Tvoj duch veľmi túži po Božích veciach a mňa to vždy veľmi udivovalo.

S údivom som vždy hľadela aj na Tvoje bezpodmiečné milovanie všetkých, ktorí sa objavili v Tvojej prítomnosti. Vedieš rozhovory s každým akoby Ti boli blízkymi a dávaš im tým najavo úctu a dôstojnosť, ktorej je hodný každý človek. Už teraz viem, že nie si stratená 🙂 a že sa nestratíš.

Chcela som Ti venovať aspoň chvíľku času, aby si vedela, že na Teba nezabudam ani v tomto ďalekom Dánsku 🙂

Verím, že na svojej ceste životom nájdeš aj Ty priateľov, ktorí sú ochotní vzdať sa vlastného pohodlia a istoty, preto aby Tebe bolo lepšie a istejšie. Verím, že Ti vždy budem vedieť byť priateľkou, ako je pre mňa Šašoša. A keby aj nie, verím, že objavíš inú starú kozu, ktorá sa bude pásť niekde v Tvojom okolí a ujme sa Ťa s rovnakou odhodlanosťou a odvahou.

Si výnimočná, nezabúdaj na to, a ľúbim Ťa od momentu, kedy som vedela, že prídeš – ale Boh Ťa miloval už dávno predtým.

Si vzácna Ruty.

Nový rok. 2021.

Keby som mala zhrnúť starý rok do jedného blogu, tak by to bolo viac ako na 2021 znakov.

Čoho bol plný? Priznám sa, že všetkého, nielen nového korona-vírusu.

Keby si sa mal zamerať na predošlý rok a venoval pár riadkov vďakyvzdania za to, že uplynul, za čo by si bol vďačný Ty?

Ja som vďačná napríklad za týchto štyroch. Moje netere a synovca. Mám ešte štyri ďalšie neterky, ale s týmito štyrmi mám puto, ktoré by som nazvala istým druhom vzájomnej vzťahovej väzby. Každý z nich mi nejakým spôsobom dopomohol k uzdraveniu. Pri nich som “prepínala” do svojich disociatívnych partikúl bez “hanby”… viem o tom po tom všetkom asi až neskôr, lebo Ester mi raz zahlásila: “Ivi, s Tebou bolo oveľa viac zábavy, keď si mala deväť.” Myslela na toho integrovaného Johnnyho, ktorý mi naozaj veľmi chýba. Ale povedala som jej jednoducho: “Nuž, asi si budeš musieť zvyknúť na to, že som 30ročná stará koza.”, čo ju rozosmialo a uznala, že aj napriek veku ma bude prijímať a ľúbiť rovnako.

Som už v Dánsku, ale priznám sa, že by som tu asi ešte nebola keby nebolo môjho brata Lukyho. Bola to “po troch nekonečných rokoch” celkom “nekonečná” cesta. Neviem, či sa Ti niekedy stalo, že si bol pred cestou taký vystresovaný, že si nespal, ale mne sa to stalo. A tak sme bez spánku o druhej ráno vyštartovali do Viedne na letisko. Pred cestou som si ešte vytlačila a pripravila všetky papiere potrebné na cestu od PCR testov, cez prechody cez hranice, pracovné zmluvy a všetko ostatné… o štvrtej sme dorazili do cieľa – rakúskeho letiska. Som vďačná, že sa Luky predsa len vybral so mnou a mojimi dvoma kuframi na check-in. Som rada, lebo žiadny check-in na môj let nebol, ani žiadny let, jednoducho sa na obrazovkách nič neobjavilo. Pelikán v tomto prípade naozaj zlyhal, lebo mi neposlal žiadne informácie o zrušení letu. Keby nebolo môjho brata, tak asi nie som dnes v Dánsku. Lebo on mi kúpil letenku na další let o 6:55 do Amsterdamu, kde som počkala osem hodín na nasledujúce lietadlo do Billundu v Dánsku. Takže nebolo to podľa mojich predstav, bolo to celé aj s cestou asi trikrát drahšie a Pelikan mi oznámil, že refundáciu letenky bude trvať dlhšie ako tri mesiace… ale som vďačná, že som tu.

Zameraj sa na vďačnosť, lebo v nej je ukrytá plnosť.

Ja som žila v plnosti vďačnosti, lebo vlastne vyznam slova Eucharistia znamená vďačnosť… aspoň si myslím… 🙂

Ale chcem Ťa len povzbudiť – Kristus nám dal dostatok vďačnosti ukrytej v Ňom samotnom – dal a dáva sa nám denne, ako On sám. Máme byť za čo vďační.

Viem, že je lockdown. A že som v krajine, ktorá je viac protestantská ako katolícka, ale veď som v nej už raz žila dva roky na biblickej škole, prečo tu nežiť ďalšie dva.

Chcem Ťa povzbudiť – aj keď je lockdown, nájdi si čas pre vďačnosť. Ak si kresťan, tak prijímaj to, že sa Kristus dáva. Ja viem, že je to zložité pre niektorých, ja viem, že je to pre mnohých bolestivé, že nám bola zabránená možnosť prijímať Krista fyzicky. A sama som sa nevedela zmieriť s “online verziou” svätých omší. Ale v skutočnosti tí kňazi na obrazovke vykonávajú to, čo vykonávajú aj v kostoloch. Keby nemám ozajstného kamaráta kňaza, tak by sa mi možno niekedy ťažko verilo, že si tie kázne a to celé pripravujú. Ale je to tak.

Prijímaj Ježiša duchovne. Možno to bude “obyčajným” vyslovením Jeho mena pre začiatok… ale možno aj na stále – “ Ježiš” je tá najúčinnejšia modlitba, akú poznám.

Fotka je z amsterdamského letiska, kde som mala takmer vybitý mobil a nevedela som, čo so sebou, lebo som bola nevyspatá, všetko bolo pozatvárané a tak som tam sedela na zemi na nabíjačke a snažila sa nezaspať na zemi. Telefonovala som s ľudmi a snažila som si nejak skrátiť tie dlhé hodiny… ale jeden kamarát kňaz mi v tom celom napísal: “… vlastne je to vylet. Predstav si,ze fakt to je tak,ze cestujes s Ježišom a zobral Ta na také miesto,no ved isla by si tam len tak? A v tom meste je ozaj všeličo a takto je tam teraz niekto,kto miluje Krista…”

Nech si kdekoľvek – skús sa na to pozrieť takto nejak – môžeš byť na mieste ako niekto, kto miluje Krista. Myslíš že by si tam bol iba tak?

A tak chcem veriť aj ja – som tu ako niekto, kto miluje Krista. Som síce v milujúcej kresťanskej rodinke, v novej bubline po slovensky, ale je dobré, že som tu.

Mám tu dvoch rodičov, päť detí, ako extra bonus aj dvoch psov. Všetko je ako má byť. Možno z ľudského pohľadu je to celé šialenstvo, veď ešte dnes ráno som nevedela, ako dostať moje telo do pokoja, aby sa prestalo triasť zo zlých snov. Ale s Božím pohľadom viem hľadieť na to inak a povedať si, že toto všetko je len dôkaz Božej priazne nad mojim životom.

A Jeho priazeň je aj s Tebou. Ja tomu verím. Aj keď sa mi ťažko opúšťalo moju starú kozu Šašošu, tak ma drží nádej, že je držaná samotným Kristom.

Ako Ty. Buď svetlom, ktoré zažiari v Tvojej bubline, či temnote.

Ak by si chcel prispieť na tento blog, alebo čokoľvek v mojom živote môžeš tak urobiť na moje číslo účtu:

SK19 0200 0000 0019 4810 7253

Mám túžbu preplatiť tú 400€ cestu sem. Môžeš mi v tom pomôcť, ak môžeš.