Milý Ježiš.

Prijať Ježiša do svojho domu, spraviť zo svojho srdca domov pre Krista je tým najväčším skutkom Lásky, aký môžeš spraviť voči sebe samému. Môžeš mať Vianoce už dnes. Môžeš si dať ten Najväčší Dar Života, aký môžeš. Už dnes.

Ak Ti to bude jednoduchšie, napíš si to na papier ako Esterka.

“Milý Ježiš, už viac nechcem byť sám. Bývaj vo mne, aj keď toho nie som hodný. Dnes o 18:00. 20.11.2020. Uvarím Ti špagety, lebo iné neviem. Zober si aj pomocníkov, lebo budeš mať so mnou mnoho práce. Ivonka”

Je to jednoduché vyznanie. A práve z týchto najjednoduchších vyznaní sa rodí Zázrak. Ako som Mu ja pred štyrmi rokmi vyznala tesne pred svätým prijímaním na svätej omši: “Ja neverím, že si skutočný v Eucharistii, dokáž mi to.” A následne si pamätám ako mi 26.januára 2016 po lícach stekali horúce slzy a ocitla som sa na kolenách, vyznávajúc, že On je naozaj Kráľom.

Niekedy sa z bolesti zrodí život , z neviery viera, z beznádeje nádej, zo strachu láska… niekedy sa jednoducho ocitneš v strachu na kolenách vyznávajúc, že si narazil na dno svojich síl a že nevládzeš.

Čím viac ľudí som kontaktovala, tým viac si uvedomujem, že sa bez Ježiša nepohneme ďalej.

Tým viac spoznávam, že dnešné okolnosti sú plné obáv a pochybností a udalostí lamájucich nás do kosti… ale prorok Ezechiel povedal, aby sme prorokovali nad týmito suchými kosťami. Aby sme prehlasovali Život, tam kde sa prechádza smrť…

Nerozumiem, prečo ľudia zomierajú alebo sa ocitajú na hrane niečoho, z čoho ide úplný chaos. Naozaj nerozumiem. Niekedy už akoby ani nemám dostatok slov na vyjadrenie súcitu a toho, že som s Tebou, v tom čo prežívaš. Lebo v prežívaní bolesti, úzkosti, strachov, bezmocnosti sme si úplne rovnakí… ešte som nestretla jedinca, ktorý by sa v tom neocitol. Pravda, nekráčala som v cudzích topánkach, ale niekedy každý uznáme, že nám úplne stačia tie naše.

Aj môj tato vyzeral ako 100ročný starček, ktorý síce nevyliezol z okna, ale zmizol. A to mal iba 56 rokov. Ale za to viem, že zmizol do večnosti. A to je práve to, čo si uvedomujem, že mi častokrát chýba – že môj život tu a teraz je len dočasný. Ale že v skutočnosti žijem pre večnosť. Aj Ty žiješ pre Večnosť. Od momentu Tvojho napisánia “Milý Ježiško”, od Tvojho vyznania Tvojimi ústami, že túžiš, aby bol prítomný sa Tvoj život stáva večným. Ja viem, že sú okolnosti neznezisteľné a každý z nás prahne po Bezpečí a chvíli, kedy sa budeme môcť znovu nadýchnuť a povedať si, že už je to za nami. Ale na konci každej temnoty naozaj svieti Svetlo. To Večné Svetlo, ktoré svieti v každom osamelom bohostánku našich kostolov.

Ja viem, že sa Ti to už ďalej nedá niesť. Ale naozaj najväčší skutok Lásky, aký dnes môžeš vykonať je rozhodnúť sa Milovať Lásku samotnú. To On je málo milovaný, pretože sa to na nás sype z každej strany a len sedíme a čakáme, že sa zmena už konečne objaví…

Objaví sa, V Tebe. V momente, kedy uznáš, že si si neni vlastným spasiteľom, že ani Tvoja rodina, ani najbližší nie sú tými, ktorí Ťa majú zachrániť. Ale že Spasiteľ má meno, je Ním Ježiš.

Prosím nezastavuj sa kvôli pádajúcej streche, horiacemu domu, zatekajúcej pivnici, bolestivým udalostiam v tom, aby si sa presvedčil o tom, že Tvoj život nemá zmysel, lebo na Teba neostalo… nezastavuj sa v tom, že si kedysi dávno už vyznal, že Ježiš je Pán. Dovoľ Mu vládnuť. Dovoľ Mu premôcť Ťa v boji, ktorý častokrát vedieš sám so sebou.

Jednoducho vyznaj: “Ježiš príď.”

Nesľubujem Ti horúce slzy, ani to že budeš v kolenách… ale v duchovnom svete sa zmení realita. Jeho realita pohltí tú Tvoju.

Milý Ježiš, príď, budem čakať…