Zmena.

Poviem Ti o tej najjednoduchšej a zároveň najzložitejšej veci, ktorú zažívam: pri Bohu nič nemusíš.

Celé to pretváranie môjho Ja v Neho spočíva v úplnej nečinnosti. Jednoducho si sadnem pred svätostánok v akomkoľvek kostole, či kaplnke a celé moje snaženie sa vložím do úplného nič-nerobenia.

Prečo?

Lebo viem, že Božie očakávania na mňa sú naplnené, lebo existujem. Ešte pred stvorením sveta zmýšľal o mne ako o čistej a nepoškvrnenej, ako o svätej. Stále mi opakuje, že moje cesty nie sú Jeho cestami a moje zmýšľanie nie je Jeho.

Ake sú moje cesty či zmýšľanie?

Momentálne by som to racionálne porovnala s tým všetkým, čo sa dialo pred tromi rokmi. Mám nové rany na tele, v noci mám nočné mory, cez deň veľa plačem, prenasleduje ma minulosť, strácam sa v osamelosti a smútku, odpájam sa od reality a nepamätám si na väčšie kúsky dňa… občas sa prebudím v mokrej posteli, lebo sny sú desivé, inokedy trávim ráno upratovaním kúpeľne po vlastných zvratkoch a pravdupovediac niekedy ani len netuším, ako a kedy sa to vlastne všetko stihlo udiať. Aj toto je realita disociativnej poruchy identity… a teda mojej cesty, môjho zmýšľania a toho ako tento svet vidím. Mám pocit, že strácam tú pevnosť pod nohami zvanú uzdravenie a že nádej sa mi akoby vytrácala z rúk.

Božie cesty sú však úplne iné, Jeho zmýšľanie o mne ostáva nemenné. On nikdy nezapochyboval o mne ako nádobe, ktorá je použiteľná v Jeho očiach.

A tak chodím pred ten bohostánok sedieť každý deň… niekedy mám pocit, že nevnímam vôbec nič celé dni. Že len tak presedím svoj čas na svätej omši a že sa nedeje vôbec nič.

Avšak toto je úplne nemožné.

Je úplne nemožné, aby si prijal Ježiša a aby to nespôsobilo vôbec nič v Tvojom srdci… pretvára Ťa v seba samého.

Pocity a viera kráčajú spoločne a pritom sú niekedy v úplnom rozpore. Lebo vo viere Vyznávam, že nech sú okolnosti akékoľvek, tak ja viac nie som tou rozbitou nádobou, akou som bola pred troma rokmi.

A preto opakujem: je úplne nemožné, aby Tvoje stretnutie sa so živým Kristom nespôsobilo zmenu v Tvojom vnútri.

A tak chodím do toho kostola, lebo verím, že napriek tomu, že moje okolnosti sa nejak pobláznili a nachádzam sa doslova v istom relapse či recidíve, tak Kristus vo mne spôsobil zmenu a to, čo žijem teraz je neporovnateľné s tým, čo bolo predtým… je to normálne. Relaps, či recidíva sa môže stať všetkým. Dôležité je, aký postoj k tomu zaujmeš.

Bola som tento týždeň na púti, navštívila som Vysokú nad Uhom, Ľutinu a Litmanovú… také naše slovenské sväté miesta. Stihla som aj Odpust v Žiline. Niekedy mám pocit, že sa ženiem za všetkým, čo mi by mi prinieslo naspäť tie staré dni pokoja, alebo len hľadám spôsoby ako prežiť do ďalšieho dňa…

Ale nezastavujem sa. Pokračujem v tom, že verím, že Boh ma skrze toto všetko pretvára v niečo oveľa vznešenejšie ako si viem sama predstaviť. Boli v tom aj boľavé chvíle, keď som si musela priznať, koľko ľudí neverí tomu, že budem naozaj uzdravená… možno by to až tak nebolelo, keby neboli z okruhu tých blízkych.

A tak priznávam, že tých, s ktorými sa naozaj delím mi ostalo ledva na spočítané na dvoch rukách.

Je to obrovská zmena, keď Tvoj život bol nastavený na stretnutie sa s tisíckami ľudí ročne, ktorí obdivovali Tvoj spev, hru na gitare, vedenie chvál, tlmočenie, prekladanie, podľa mňa môj život na pódiu by kľudne smeroval aj k tomu, aby som bola uznávaný stand-up comic 🙂 môj situačný humor bol naozaj krásny… moje svedectvá veľké a môj hlas naozaj hlasný. Všetko, čo si len vieš predstaviť ku slovu “sláva” bolo moje.

Ale moje cesty naozaj nie sú Božími… učí ma ceste tichej a pokornej. Kedy viac ako moje slová hovorí moje mlčanie.

Chcem Ti len povedať, aby si to nevzdal, ak sa ocitáš v návrate starých vecí. Je to celkom prirodzené v čase jesene. A všetko boľavé, čo sa mi kedy mohlo stať sa dialo v zime. Asi je prirodzené, že moje telo reaguje na okolnosti.

Len jedno viem: je nemožné, aby sa nič nedialo, keď svoje veci riešiš so svojim Bohom. Prosim nestracaj nádej.

Ja ju momentálne stracam, priznavam to… avšak chcem Ťa poprosiť o pomoc. Napíš mi na mail: yvonka.r@gmail.com o tom, prečo čítaš moje blogy a akú zmenu sleduješ v mojom živote v ich čítaní – pozitívnu či negatívnu. Daj blog zdieľať, aby mi prišlo, čo najviac emailov a ja sa v tom ďalšom podelím o Vaše reakcie na mňa.

Ivonka