Aj ja som Dismas.

Viem, že sa občas svet netočí okolo našich predstáv – viacmenej, niekedy o ne ani náhodu neobtrie. Niekedy sa na nás priam všetko sype – “najlepšie”, keď zo všetkých strán naraz, aby sa Ti náhodou neušla príležitosť nadýchnuť sa života. Ale tu sa vždy zaseknem v otázke, či je mojou predstavou byť “dcérou tohto sveta” a mať svoj život usporiadaný podľa predstáv tohto sveta, alebo sa staviam do pozície “dcéry Všemocného Kráľa” a môj život teda nie je zavesený na žiadnych predstavách, ale viere v to, že “Všetko slúži na dobré tým, ktorí veria.” (Rim 8:28) a potom si vždy uvedomím, že ak spoznáš Ježiša/Boha-Otca/Ducha Svätého – jednoducho Trojjediného Boha, dáš Mu bezvýhradné vlastníctvo svojho srdca, vládu nad Tvojim životom, dovolíš Mu, aby Ťa premieňal/formoval podľa Jeho vôle – tak jediné, v čom je možné, že ostaneš zaseknutý je Jeho bezpomiednečné milovanie Teba za všetkých okolností. Ak Mu odovzdáme svoj život a spravíme ten “jediný” krok vpred, ktorý stačí, tak On už odkráča aj tisíce kilometrov naviac, keď budeš pred Ním utekať, len aby Ti pripomenul ten Tvoj prvý krok odovzdania sa.

Už tomu budú dva roky, čo som zložila “službu Bohu” na verejnosti na kliniec a tak si tam odvtedy visí a niekedy už ani neočakávam, že sa to môže zmeniť. Potom som si uvedomila, že aspoň kúsok Boh napriek všetkému pretĺčal počas týchto dvoch rokov viditeľne v mojom živote – a to práve tu v tomto blogu.

Priznám sa, že nie vždy “som to bola úplne iba ja, kto tu písal” – ale to asi každý, kto ma naozaj pozná, alebo ma čítal od začiatku, tak spoznal.

Včera som bola prvýkrát po naozaj dlhom čase “medzi ľuďmi” bez toho, aby som v sebe pociťovala nejaký strach, či úzkosť z toho, že medzi nimi som. Priznám sa, neviem ako sa teraz pohybujú štatistiky návštevnosti Campfestu – ale predpokladám, že minimálne niekoľko tisíc ľudí sa tam objavilo určite. Síce som poctivo s neterami šla trikrát na LCH-Live, lebo tam je klavíristom ich ujo, môj brat Luky, ale keď som videla ako bývalí väzni hovoria o tom, že sú vďační za ten čas, kedy sedeli v base, lebo by inak nespoznali živého Krista – bola som naozaj dotknutá. Spoločenstvo Dismas, ktoré si nesie meno kajúceho sa lotra, ktorý bol ukrižovaný s Ježišom a dostal prísľub, že “ešte dnes s Ním bude v raji” – klobúk dole pred Vami odo mňa.IMG_3157.JPG

A potom som si uvedomila, že keby som sa nikdy neocitla za “štyrmi” stenami psychiatrie (občas som počas skupinových terapií úplne zaspala, tak vlastne môžem povedať, že som tam aj spala), tak nikdy neviem úplne obsiahnuť to dno, o ktorom hovoria ľudia s depresiou, úzkosťami, či inými psychosomatickými, psyciatrickými ochoreniami – alebo len všeobecne ochoreniami.

“Služba Bohu na verejnosti” mi síce stále visí niekde v byte na klinci, alebo gitara na stene – ale asi by som nikdy nepochopila, aké je to stáť pred všetkými s pocitmi úplného odmietnutia, zabudnutia, či stratenosti a prázdnoty. Nehovorím, že takáto je naša realita – hovorím, že takéto môžu byť naše pocity. A chcem len, aby si vedel, že nie si jediný, kto ich kedy mal, alebo má. Je to v poriadku, že existujú – ale ako som už povedala na začiatku – ak dáš raz v živote Bohu svoje áno, ak Mu aj v úplných sračkách dáš šancu – ja som presvedčená o tom, že On sa poženie aj tie kilometre za Tebou, len aby Ti preukázal bezpodmienečnosť lásky.

Poviem Ti, nemám ani najmenšie právo povedať o niekom, že je v niečom na tom horšie alebo menej ako ja… nech sa nachádzaš kdekoľvek – ak si dal Bohu šancu aspoň raz, tak ja verím, že nie si prázdny, stratený, odmietnutý, alebo opustený… toto by Ti On nikdy nespravil. IMG_2985.jpg

Boh je vernejší než ktokoľvek, alebo čokoľvek, čo si v živote kedy mal – tým “čokoľvek” mám na mysli aj svojho Charlieho… síce pri mne verne stojí počas týchto dvoch rokov a tvári sa, že žije iba pre mňa – ale keby s ním zaobchádzam ako niekedy zaobchádzam so svojím Bohom, tak si možno už vyberie oveľa lepšieho majiteľa. Je to síce smutné tvrdenie, že sa občas lepšie správam k svojmu psovi než ku všetkým ostatným – alebo k samotnému Bohu. Ale to iba poukazuje na to, že Ti chcem povedať, že verím, že Tvoje okolnosti (či už duševné, telesné, finančné, akékoľvek) dokážu niekedy naozaj veľmi zaslepiť Tvoje oči, akoby si zarovno strácal sluch a do toho sa Ti ešte aj zatvrdilo srdce. Keď sa niečo takéto mohlo stať tisíce rokov dozadu Izraelitom kráčajúcim po púšti, ktorí prehliadli to, že cez Červené more prešli suchou nohou, alebo že im jedlo padalo z neba, alebo ich sprevádzal oblak a voda im šla zo skál uprostred púšte – ak je možné, že oni prehliadali prítomnosť Boha vo svojom živote – poviem Ti, je to úplne bežné aj pre nás. Pre mňa určite.

Priznávam – nie som ešte vonku z toho môjho psychiatrického kolotoča… ešte ma čaká denný psychiatrický stacionár na 60 dní – od zajtra. To sú také minimálne tri mesiace. O 11 dní mi oficiálne končí platená PNka, invalidný stále v nedohľadne. Keď som už začala šoférovať, tak sa mi na Prdkovi pokazila prevodovka, tak poslušne ma čaká u sestry… hromadia sa mi veci, ktoré by potrebovali vymeniť, či opraviť – ale hovorím si, čo je to v porovnaní s tým. že hoci mi nie všetko úplne fungovalo posledné roky – tak moja viera je stále funkčná a možno ešte stabilnejšia než zvykla byť. 

Občas sa mi v hlave hromadia plány, čo by mohlo byť ďalej – ale o tom niekedy inokedy. Len som chcela, aby si vedel, že rozumiem, že niekedy naša realita vyzerá úplne inak ako nám ju ukazujú naše okolnosti, alebo ako ju prežíva naše srdce. Ja mám stále svoju teóriu o tom, že niekedy okolnosti môžu byť úplne strašideľné a že postoj nášho srdca síce môže byť nastavený na to, že Boh je stále rovnako verný a my mu chceme zostať verný – ale že ešte stále je tu náš duch, ktorý napriek zatvrdnutosti nášho srdca, či ubitosti nášho srdca a jeho zlomenosti, tak on je ten, ktorý je ustavične napojený na Ducha svätého a v tomto prepojení nestojí nikdy nič v ceste. Aspoň toto jediné mi dáva zmysel v tom, prečo ja vlastne ešte stále verím a prečo ešte vždy vyhlasujem, že dobrotivosť a Láska môjho Boha ostáva nemenná.

Je úplne v poriadku mať zlomené srdce a všetko naokolo akoby ešte zlomenejšie – ja Ti tu sľubujem, a to málokedy viem niečo slúbiť – ale toto viem naisto – že Božia láska Ťa doženie, nech si kdekoľvek ďaleko, hlboko, vysoko,… že takto my na nikoho nevieme dosiahnuť, ako môže On na nás.

Týmto chcem poďakovať za všetky Vaše modlitby a pôsty, finačnú či inú podporu – ja vlastne neviem, kde by som dnes bola, keby Vás nebolo. A poviem Vám pri tom objeme liekov, ktorí postupne znižujeme takmer na nič – tak si dnes uvedomujem, že som mnohokrát nebola dostatočne vďačná za to, čo mám – ale naozaj Vám všetkým veľmi ďakujem –  nehovoriac o mojej rodine a Šašoši, ktorá je mojou rodinou… aj ja som vlastne len obyčajný Dismas, v takom trochu občas ešte stále duševnom väzení, ktorý potrebuje počuť, že je pre môj život ešte nádej pre večný život a verím, že sa mi to týmto blogom podarilo posunúť ďalej aj Tebe.

PS: s ďalším blogom prídem skôr ako len “raz za mesiac” a napíšem viac o tom, čo sa ešte stihlo udiať, ale toto mi prišlo oveľa dôležitejšie na teraz.

PS2: Ak sa chceš stať podporovateľom tohto blogu (alebo mňa), tak môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu: SK1902000000001948107253 (VÚB)