Udomácniť sa.

Ahoj, môj čitateľ,

ako prvé Ti chcem napísať moje ospravedlnenie – prosím odpusť mi moje “prázdnoty” v písaní – nie vždy mám slová, ako vyjadriť to, kde sa práve nachádzam, alebo čo práve preežívam.

Ak si tu nový, alebo si niekto, kto ma číta “poctivo” po každé, keď sa ja “nepoctivo” ozvem, tak Ti chcem poďakovať a chcem, aby si sa v mojom svete pohodlne usadil a cítil sa dobre… len to prosím neprežeň a necíť sa “ako doma”. Nestojí to za to. Aspoň nie na začiatku tohto blogu. Keď nastane tá správna chvíľa, tak Ti poviem a môžeš to skúsiť.

Blogovanie mám zaužívané ako psychoterapeutickú pomôcku v mojom nie vždy podarenom svete. 11.apríla budem mať 29 rokov – takže mi to zaberá už 16 rokov pri pozbieraní rozhádzaných myšlienok a pozvaní druhých do môjho chaosu spôsobom, v ktorom sa to vždy nakoniec nejak uprace. V to sa nádejám aj dnes.

7b090df1-01ef-415d-8d10-70a58204d41a.jpg

 

Písať som začala, lebo mi v 13tich zomrela mama a mňa bolesť zo straty prepísala až k celoslovenským úspechom v písaní. Pravdupovediac k tak veľkým úspechom, že som písať na istý čas prestala a potom vznikol tento blog. Mám diagnostikovanú komplexnú traumu a disociatívnu poruchu identity. Takže v minulosti sa nestalo “len” to, že mi zomrela mama, ale mnoho iných vecí. Ale to momentálne v mojom živote nenesie až takú váhu.

Momentálne ma úplne prevažuje to, že som včera bola úspešne po štvrtýkrát “vyhodená” od posudkového lekára. V skutočnosti ma nehodil. Na takéto veci som už priveľká – ale snažím sa to riešiť tým, že som konečne začala cvičiť.

199dcc9b-5829-42fe-b30d-ca8393d42f36 2.jpg

Tento blog venujem všetkým, ktorí nezapadajú do “slovenského tabuľkového systému” a cítia sa ako chodiaci fantómovia, ktorým niet pomoci – lebo vlastne “neexistujú”. Týmto blogom len chcem potvrdiť svoju existenciu a to, že som stále nažive. Dúfam, že si si aspoň trochu povzdychol so slovami “vďaka Bohu”.

Ak nepoznáš disociatívnu poruchu identity, tak ju veľmi dobre vystihol jeden umelec. Vyzerá asi takto:

IMG_1846.jpg

Hej, vyzerá to hrozivo. Kedysi táto porucha mala príťažlivejší názov: “mnohopočetná”. Vtedy si človek aspoň vedel predstaviť, o čo vlastne ide. Je nás viac. Ja nie som iba Ivonka, žije vo mne Mike, Johnny, Alpha a ešte 11 iných, ktorí sa ešte neodhodlali prezradiť svetu svoje meno v blogovaní. Táto porucha sa často pletie so schizofréniou – lebo väčšina ľudí si myslí, že schizofrenici majú “rozdvojenú myseľ”. Chcem Ti povedať, že to nie je pravda – “rozdvojenú/rozpoltenú/rozštvrťkovanú/rozstovkovanú” myseľ majú ľudia s disociatívnou poruchou. Ľudia so schizofréniou vidia alebo počujú veci, ktoré nie sú skutočné. Ale nie sú “tri-v-jednom”.

Pri disociatívnej poruche identity sa Ti môže stať, že každá Tvoja osobnosť si nesie nejaké ďalšie mentálne ochorenie. Napríklad jedna časť trpí insomniou, zatiaľ čo iná hypersomniou. Čiže sa Ti môže stať, že nespíš vôbec, alebo spíš stále – na základe toho, “ktorá časť je momentálne aktívna, či prítomná“.

Ja som sa dostala k psychiatrovi po prvé, keď som mala 21. Trvalo mi osem rokov, kým som sa priznala so sebapoškodzovaním. Vieš, je úplne možné, že niekedy nevidíme, čo sa naozaj deje v druhom človeku, kým sa neocitneme v jeho svete. Preto chcem od Teba len to, aby si sa pohodlne usadil, ale nie až priveľmi, aby sa Ti môj svet nestal Tvojim.

Diagnostikovali mi vtedy Hraničnú poruchu osobnosti. Tú tento umelec zobrazil takto:

IMG_1847.jpg

Neskôr to bola komplexná trauma, ktorá nie je úplne rovnaká ako postraumatická stresová porucha, ale myslím, že obrázok to vystihuje.IMG_1845.jpg

Po slovensky a kresťansky si túto poruchu definujem ako očistec. Nakoľko je Ťa viac ako “jedna osobnosť”, tak sa počas putovania touto poruchou stretneš s mnohými pádmi svojich osobností. Nie vždy ide o pád “na hubu”, ale veľakrát to ide mimo moje predstavy o tom, čo som kedy naozaj chcela robiť. Jednoducho sa ocitáš vo svete, v ktorom si sa nikdy ocitnúť nechcel. Hodnoty, ktoré uznávaš Ty jednoducho neuznávajú všetky Tvoje časti. Pohybujujú sa od úplnej liberality až po úplnú kontroverznosť. Na jednom konci svojho Ja si svoj život úplne odovzdal Kristovi a niekde na konci ani len netušíš, že nejaké Svetlo môže zažiariť v Tvojej temnote. Tvoja sexualita sa posúva od úplnej asexuality, cez homosexualitu až po nejakú nadsexualitu. Si presvedčený o tom, že si odovzdaným katolíkom a niekto iný v Tebe rebeluje za hranice Tvojho chcenia. Tvrdíš, že sa nevieš hnevať a že hnev je zlá emócia a zrazu nič iné nepocituješ iba nenávisť ku všetkému naokolo. Veríš v to, že máš dostatok a zrazu máš chuť si búchať hlavu o stenu s tým, že to neprežiješ, alebo to reálne robíš. Vieš, že si psíčkar od narodenia celým svojím srdcom – a zrazu si uvedomuješ, že “niečo nie je v poriadku”, lebo premýšlaš nad tým, na čo Ti je pes a kedy už konečne nebude a že Ti je len na príťaž.

To znášam veľmi ťažko. Priznávam.

Toto je Charlie.

IMG_1821.jpg

Je to môj jednoročný mopslík, “moja srdcovka” a môj najbližší priateľ v týchto dňoch. Už si zvykol na moje “prepínania” a vie byť neuveriteľne otravný, keď plačem. Ale poviem Ti, zachraňuje ma tým. Veľmi ma mrzia chvíle, keď o ňom hovorím ako “o tom psovi”, ktorí mi je na príťaž. V skutočnosti je to jeden z najlepších terapeutických psov, akého by som dopriala každému. Myslím, že ma má viac odsledovanú ako ja sama. Keby tak vedel čítať…

Ospravedlňujem sa, že obrázky v tomto blogu sú “trochu viac” dramatické. Ale – chcela som Ti len priblížiť, aké to v skutočnosti je “čeliť” psychiatrickým ochoreniam. Že to vie byť fakt na hovno. Neviem si momentálne predstaviť, čo mám robiť, keď stále narážam na posudkových lekárov, ktorí nepoznajú disociatívnu poruchu identity. Od včera som mala “pár” panických záchvatov – poviem Ti, papierový sáčok Ti pomôže nie len “po opici”, ale aj v iných situáciach… snažím sa to rozdýchať. A je to dosť ťažké.

1d9770b5-b2d1-48ae-82a8-c6164f7eae26.jpg

S touto poruchou sa musíš najskôr naučiť žiť, aby si sa s ňou vedel aj zamestnať. Mám ju diagnostikovanú od októbra 2017 – ale v skutočnosti Ti pri nej nikto nepovie presný čas zrodenia Tvojich ďalších osobností. Zvykla som tlmočiť na seminároch – ale zrazu som zistila, že nie všetky moje osobnosti vedia po anglicky. Takže týmto smerom sa vybrať moc nemôžem momentálne,… mám vyštudovanú misijnú a charitatívnu činnosť – ale mám pocit, že teraz neviem pomôcť sama sebe, nieto ešte druhým. Veľa som toho nacestovala – ale už sa mi stalo, že som sa kamoške stratila a do telefónu jej povedala “Ty vole, ja som v Taliansku” a jej pohotová odpoveď bola “Ty vole, ja som tu s Tebou”. Skoro som si nasadla na loď a odplávala neviem kam. Mám vodičský preukaz, ale raz som skoro dala šoférovať svojej 10ročnej neteri – potom som mala ročnú pauzu, po ktorej som sa znovu odhodlala šoférovať a premýšlam nad tým, že toto svoje remeslo znovu zavesím na klinec, lebo neviem udržať neustálu pozornosť a nikdy neviem, kedy ma prepne. Nemám pod kontrolou svoje osobnosti, priznávam, neviním ich za to, ale asi som potrebovala napísať tento blog, aby bolo jasné – hlavne mne – že sú skutočné. Lebo v časoch, keď si hovorím alebo mi iní hovoria, že lieky nepotrebujem a že som úplne v poriadku, tak tomu uverím do takej miery, že tie lieky brať prestanem a tvárim sa že nič. A potom sa deje nie to, že si nepamätám pár hodín zo dňa, ale som presvedčená o tom, že som terapiu už mesiace nemala – a to ju mám každý týždeň.

Ospravedlňujem sa, ale v tomto blogu nenastane moment, kedy Ti poviem, aby si sa pohodlne cítil ako doma. Dnes nie. Ale pozývam Ťa prečítať si predchádzajúce blogy a tam si nájsť momenty, v ktorých Ti bude dobre.

Ja sa dnes rozhodujem už len pomodliť sa, aby mi dnes lieky na spanie zabrali – lebo včera nezabrali, v tejto poruche nie všetky lieky fungujú na všetky osobnosti. Ale modlím sa naozaj. Nech to vyzerá akokoľvek, tak stále Verím, že Láska, ktorou je Boh víťazí. V tejto vete sa môžeš úplne “udomácniť”…. ale nie nasilu, iba ak chceš. Ešte stále verím, že je lepšie sa udomácniť v Láske než v strachu. Nechcela som Ťa vystrašiť obrázkami, iba som Ti chcela priblížiť, ako sa naozaj mám.

To je odo mňa na dnes všetko.

Ak sa chceš stať podporovateľom tohto blogu (alebo mňa), tak môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu:

SK1902000000001948107253 (VÚB)

SK7611000000008015146578 (Raiff)

S láskou a vďakou, Ivonka.

 

Reklamy