Ho ho ho… Vianoce?!

Jo… ho – ho – ho… idú Vianoce. Poviem Ti pravdu… každý sa občas cíti pod psa. Niekto dokonca aj pod mopsa. A takto sa cítime asi my. My = my, ja i Charlie. Nie je to vôbec jednoduché. Priznávam.

29.11. zomrel môj tato – bolo to ne-očakávane, pravdupovediac, všetci sme vedeli, že už to príde, ale nikto z nás nečakal, že sa to udeje na narodeniny Kami. A tak to je pamätný dátum pre nás všetkých. Ale viete čo? Vždy som si pamätala kedy má Kami narodeniny vďaka Jer 29:11 – veršu z Biblie, ktorý hovorí: “Len ja viem, aké zámery mám s vami – to je Jahveho výrok –, a to zámery pokoja, a nie nešťastia, veľké a nádejné potomstvo. Budete ma vzývať a keď ma prídete prosiť, ja vás vyslyším. Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť (– to je Jahveho výrok. Privediem vás späť zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás rozohnal. To je Jahveho výrok. Privediem vás späť na toto miesto, odkiaľ som vás dal odviesť do zajatia.)“… trochu som ho predĺžila po 14ty verš – ale to preto, lebo Boh k nám hovorí v množnom čísle a hovorí o tom, že budeme zhromaždení na jedno miesto. Priznám sa, že o tomto som vôbec neplánovala napísať, ale práve som si uvedomila ako veľmi to hovorí k môjmu srdcu a k môjmu roztrúsenému svetu – budeme zas všetci jedno na jednom mieste, mieste, ktoré pre nás pripravil On sám.

Nehovorím, že to všetko sa deje, lebo ma poslal do zajatia – predsa len – som novozákonný človek 🙂

A preto môžem povedať, že Kamilkine narodeniny sú vo mne vryté omnoho viac ako moment tatovej smrti… prečo?! Lebo niekde v Biblii sa píše, že Boh pred nás predkladá život a smrť a my mame možnosť výberu – slobodnej vôle. A ja som si už dávno zvolila život. A volím si ho dennenodenne nanovo. Dokonca vďaka jednému kamošovi kňazovi R. sme si prešli prijatím Ježiša ako svojho Spasiteľa – Záchrancu a myslím, že to ma veľmi posunulo.

Priznám sa – nebola som v ten deň na cintoríne, zavolala som Kami a Emmi, či neprídu a rozhodla som sa tak potajomky osláviť život.

Boli sme na obede aj s Charliem 🙂 boli sme aj v detskej kaviarni bez Charlieho – ale foto aj príbeh pridávam len preto, aby aj pre Kami mohli byť znovu narodeniny výnimočný a originalny deň, ktorý je iba raz do roka – a Kami, neverila by si, ale som neskutočne vďačná, že si ❤️. Neviem, či je to ročníkom 1990 – rovnaký ako mám ja, ale vždy mi bolo najjednoduchšie zdieľať s Tebou úplne všetko a tak to aj ostalo, ostane.

Prejdem naspäť – 29.11. to vždy začne a po 6.1. sa to nejak začne meniť. Vtedy zomrela mama. A teraz zase neplánovane mi napadlo pozrieť sa do Novej Zmluvy… kamarát Pavol napísal v liste Rimanom 6:1 toto: “Čo máme teda povedať? Že máme zostať v hriechu, aby sa rozmnožila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu. Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Neviete, že náš krst nás zjednotil s Kristom, a tým nás zjednotil s jeho smrťou? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sme sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj vo vzkriesení.Znovu je to o zvolení si smrti alebo života… a ja si volím život. Asi je to dnes veľmi teologické na mojich terapeutov alebo neveriacich alebo inak veriacich priateľov. Ale viete predsa, že u mňa vždy máte dovolené nahradiť si dané verše svojim príbehom – mne ide vždy len o to, aby ste sa pri mne cítili byt milovaní a prijatí. Takže, aj keď si pridáte čokoľvek Vaše ja tam vždy vidím to moje 🙂 presne ako to robíte Vy 🙂

A napriek tomu všetkému sa priznávam, že toto obdobie je ťažké. Čas čakania na znovuzrodenie sa Svetla je pridlhý a ťažký. Nielen pre mňa. Aj pre moju rodinu. A preto sa snažím nájsť to, ako tú predlžovanú bolesť premeniť na Strom plný ovocie. A priznám sa, nič iné mi nenapadá ako veriť, že Svetlo nikdy nepohltí žiadna temnota. Viem, že je to ťažké – mám za sebou dni bátia sa tmy. Celé telo sa mi klepalo po každé ako som vyšla na prechádzku s Charliem. Skončila som na pohotovosti, na psychiatrii, kde mi pichli diazepam, lebo som si myslela, že sa už zbláznim z toho strachu a bolesti hlavy. Je to zložité – lebo sa to všetko zhromažďuje v mysli… a potom tá najdlhšia Cesta na svete – 38palcová Cesta z hlavy do srdca dá zabrať.

Sú to smutne dni. Vidieť to aj na Charliem. A niekedy neviem ako mu pomôcť… a už vôbec nie ako sebe samej.

Veď Mops s rozmotanym chvostom ani nie je Mops. Je to smutný alebo chorý Mops… v ten deň mu požehnala Šašoša a zároveň sa vratila Trini 🙂 a chvost sa dal znovu na chrbát.

Ale vieš, niekedy sú moje očakávania na seba samu tak obrovské – že to nedávam. Najjednoduchšie vysvetlenie toho je príklad: Hádzala som Charliemu jeho obľúbenú hračku – pštrosa už bez hlavy 🙂 (vďaka Trini).

a ja koza som ho vyhodila von oknom a on somár po neho neskočil. Chápeš?! Prečo od seba, či druhých očakávame, že budú schopní urobiť z ničoho niečo, keď toho momentálne nie sú schopní..

Hej, dobre vidíte – mám v posteli topanku. Charlie vždy keď prídeme z prechádzky, tak mi rýchlo vezme topánku a berie ju do postele. Za posledný týždeň som trikrát stúpila do hovna – vážne. A tak som si trikrát prehadzovala a práva periny… a čo za to dostal Charlie? Vôbec nič… prečo by som ho mala viniť za niečo, čo je naučený, keď som ja do toho hovna stupila?! Znie to smiešne… asi. Ale je to naozaj tak, prečo ho za to viniť.

A takto ma na každej terapii a aj na každej spovedi 🙂 povzbudzujú, aby som sa nevinila za to, čo robím v tom “prepnutom” režime.

pozrite si “naživo” chvály a vypočujte si niektoré svedectvá, o ktorých Braňo hovorí. Samozrejme, nesmiem zabudnúť, že môj brat je za klavírom 🙂

Takže momentálne je môj svet veľmi plny smútku… ale zároveň očakávania na Svetlo. Dovoľ, aby zasvietilo aj v Tebe.

Ivonka&Charlie

PS 1: Dnes dostal vianočný darček – zrazu je vonku jak na baterky naspeedovany 🙂

PS 2: Niekedy naozaj stačí Svetlo do Temotny, ale teplo do zimy.

PS 3: Ak chceš podporiť moje blogovanie, môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu:

SK1902000000001948107253

PS 4: píšem na mobile a neviem si teraz zmeniť písmo, a asi tu je aj veľa chýb… ale skús hľadieť na to celé ako vedia aj moje kamošky gramaticky superske: Evi, Nadi a Zuz 🙃

PS 5: ak by si chcel podporiť stacionár, do ktorého sa plánujem vrátiť od Januára, tak mi napadla mini-chladnička a varná kanvica – alebo im zavolajte a povedzte, že chcete nejak pomôcť 032/656 61 68 – mne pomáhajú stále (do kelu, zase zmena písma)…

PS 6: kúsok mojej SMS mojim priateľom: Ahojte, asi to vyznie hlupo… takto na Vianoce. Snažím sa sústrediť na to, že Svetlo príde a sa znovunarodi do tej mojej temnoty… je to teraz strasne ťažký čas… prelom medzi tatovou a maminou smrťou 29.11-6.1. ma drví v spomienkach a prepínam viac než kedykoľvek predtým. Tak prosim o modlitby. Ale jedine, čo mi robí radosť na Vianoce – aj v iný čas, ako ma poznáte – je dávanie. Lebo radosť rozdávaním rastie. Viem, že ako priateľ zlyhávam posledné mesiace a taktiež prosim o odpustenie. V mojom srdci ste stále zapísaní, vryti ako moji najbližší… len neviem, ako sa cez tento mesiac dostanem. Stále mi prepína do obdobia ich smrti a ja si stále vyberám život, ale je to ťažké – ale práve tento mesiac obetujem za Vás mojich najbližších, aby Svetlo presvietilo aj Vaše temnoty, verím, že s Ježišom dáme všetko. Ste mi vzácni. Život s DID je ako “prechod očisctom”, kde jedinou nádejou pre mna je to, že to ma zmysel, práve kvôli Vám. Ivonka