Roboti vs. ľudia

No dobre, mať DID/disociatívnu poruchu osobnostni – pre tých, čo ste tu noví – má svoje “výhody”. Ľudia mi často hovoria, “Ty brďo, to by som si chcel vyskúšať aj ja, mať v sebe niekoho iného a takto prepínať…” – ver mi, nechcel. A prosím už nad sebou ani nevyslovuj niečo podobné. Slová majú totiž moc.

Je 11.10. a hoci som PN od 13.8.2018, dosiaľ mi žiadna PN neprišla. Strašne veľa vecí ma “nasiera”, pretože mi neprídu vôbec fér. Niet nad spravodlivosť a starostlivosť na Slovensku.

Keď sa ma v utorok spýtali, či blogy píše Ivonka, tak som odpovedala – “možno pár odstavcov” – musíš ma velice (pridaný link na našu Velice dobrú novodobnickú zmrzlinu) dobre poznať na to, aby si vedel, ktoré slová naozaj idú z mojich úst a

IMG_8643.jpg

ktoré slová naozaj idú na papier. Inak, vo Velice Ti na zmrzlinu pomocou jednoduchej appky spravia na Tvoju vybranú zmrzlinu fotku… nech si už od hocikadiaľ – odporúčam Ti to, robí to ľudí, detí a psov šťastnejšími a zmrzlinu lepšiu nepoznám.IMG_8629.jpg

Poviem Ti to úprimne – Ivonka je veľmi silná osobnosť INFP – odporúčam Ti prečítať si viac a spraviť test aj sám sebe – ten zdĺhavejší…a dozvieš sa, prečo veľa vecí robíš ako robíš a ako to naozaj všetko je. Ale taktiež, neber ho doslovne – predsa len ide o internetový test.

No teraz je toho priveľa na to, aby to zvládala bez nás – jej alterov/osobností, čo si aj tak nikto okoloidúci nevšimne. Narobíme jej síce občas kopec trapasov, či hlúpych vecí, ale nemyslíme to zle.

Napríklad sme mali v pláne – nakoľko cez Wish ešte stále neprišiel darček pre Lukina – brata, že ho prekvápime niečím iným. No Ivonka to zrušila. Shit. V nedeľu totižto dostala telefonát z Telecomu, že zajtra (pondelok) jej bude doručený najnovši iPhone Xs, lebo prestúpila k nim.

Počúvala som pani na druhej strane, cítila som sa jak magor, lebo prijať iPhone Xs a prejsť z Orange do Telecomu – to naozaj nebolo v mojom pláne. Teda, občas som premýšľala nad prechodom do O2… ale viete ako to býva – keď je celá rodina pomarančová/či oranžová, tak ste aj Vy. Vysvetlila som pani do telefónu, že som to nebola ja – hoci majú nahrávku o tom, že som to bola ja. Vysvetlila som im, že mi asi preplo a kvôli mojej veľkej láske k bratovi som mu chcela spraviť radosť a prekvapiť ho tým najdrahším, čo majú. Kuriér by totižto odo mňa pýtal 990€ – heh, vravím jej, že by som balík aj tak neprebrebrala, lebo o toľkých peniazoch môžem iba snívať. Dala som im číslo na Denný stacionár v TN, nech skúsia moju terapeutku T. alebo doktora D. a že oni im vysvetlia, že niečo také sa naozaj mohlo stať.  Prepáč Luky, na darček z Wishu stále čakám. Samozrejme, že to nebude iPhone, tie tam nemajú, ale aj tak chcem, aby to bolo prekvapením – tak to pozdieľam, až keď naozaj príde. Inak – narodky mal 25.9., tak som to naschváľ objednávala skôr a on si z tej Číny stále putuje.

Včera som stretla večer kamošku zo skupinovej terapie, na ktorú som chodila do hospicu. Poviem Ti – to bola nakladačka, akože tá skupina, nie včerajšia prechádzka. Ale asi každá skupinová terapia je istým spôsobom nakladačkou, lebo ľudia snímajú masky a hovoria o veciach tak, ako naozaj sú. Ak máš DID, máš svoju “výhodu” – o ťažkých veciach povie jednoducho niekto iný za Teba a Ty nič necítiš.

Ale poviem Ti – ak si máš vybrať medzi tou čiernou a bielou maskou – tak táto biela sakra bolí. Ale aspoň vidíš, čo všetko Ti z tváre zobralo…

A v skutočnosti mi to nezabralo 18 sekúnd, ale najmenej 20 minút.

Tie telefóny a technika sú dnes proste ďaleko ďalej ako my sami – ak ich teda naprogramujeme k tomu, aby také boli.

Inak je k tomu veľmi dobrá pieseň od Jona Belliona – iRobot, ktorú si môžeš vypočuť tu:

Pre anglicky menej znalých, či neznalých ľudí, nejakí šikovní ľudia piesne prekladajú a tak preklad nájdeš tu.

A takto nejak si žijeme svoj svet. Zabúdajúc na ostatných. Akoby naše srdce bolo vytrhnuté a tlčie si len tak niekde mimo nás.

Niekedy máš dobré úmysly. A s dobrým úmyslom chceš vymylieť aj dobrý skutok. Poviem Ti – vôbec to nie je jednoduché. A nie vždy sa to podarí. Napríklad – zoznámila som svoju kamošku V. s kamošom Ľ., ktorý bol do mňa zaľúbený ešte na strednej škole, lebo maturoval z tých istých predmetov ako ja. Je poloróm, ale mne je naozaj jedno, či sú ľudia fialoví, zelení, čierni, či hnedí…. on bol veľmi milý človek. Tak si vravím, prečo nie – keď mu ani v 28 neviem opätovať lásku, tak ho zoznámim s niekým, kto toho bude schopný – ak si teda sadnú. Aj si sadli. Celé to dopadlo tak, že si od nej požičal 600€, jeho mama cez 200€ a teraz kamoška nemá na chleba. Vlastne bola chvíľu na to aj hospitalizovaná… a zrazu si nehovorím veľmi milý človek, zrazu si hovorím sviniar. Lebo však pôžička bola z lásky bez papierov a dôkazov a tak doteraz nič nevrátil. Síce študuje už PhD. myslím, venuje sa kamienkom v BB, už nie je z Novej Dubnice – dá sa ho tu stretnúť a rozbiť mu za to hubu – akurát, že to by mi muselo riadne prepnúť. Lebo ja ľuďom zle nerobím… napísala som aj jeho mame, ktorá síce býva v TN, ale pracuje v Rakúsku, nech jej to aspoň po troche vracajú… nič. Môj úmysel bol láska. Ich úmyslom bol zisk… obrali ju o všetko. Aj by som tu napísala pár nadávok – ale vravím, niektoré odstavce vďaka Bohu mám pod kontrolou ja.

Ďalšie prekvapenie prišlo v utorok večer. Volali my z Washingtonu – YWAM. Že sa nado mnou modlili a prijímajú ma. A ja sa pýtam kam. A oni, že na DTS /disclipleship training school/… ktorá začína v januári 2019 vo Washingtone a končí v júni. Stihla som sa spýtať na sumu – 5500€… a potom nám zrušilo hovor. Mám vyplniť nejaké formuláre, kde sa vlastne dozvedia, že potrebujem lieky a že mám poruchu osobnosti… a nepotrebujem, aby to zo mňa vyhnali, lebo už to skúšali iní. Akurát, že ten formulár stojí 25€ – a ja si hovorím, že buď som už úplne mimo, alebo sa mi po poslednom blogu predsa len ozval Boh a ja si mám dať pauzu od tohto tu.

A tak sa ho pýtam, že ako to chce spraviť, keď PN, ktorá mi bude chodiť – 8,30€ na deň mi vystačí na splácanie úveru a nájmu… jedlo, lieky, pes… idú bokom. A tak, neviem. Možno sa stane zázrak a všimne si ma niekto, kto má veľa peňazí a na polroka budem písať z iného štátu, ktovie.

IMG_8553.jpg

Keby ostanem na Slovensku, tak k Charliemu si chcem dopriať druhého psa. Nech robím, čo robím. Ja toho druhého psa k nemu chcem. Vlastne Charlie si už druhého psa, teda fenku našiel. A randí si ako pán. To ja som ešte s nikým nechodila a on 10mesačné prasa si získa srdce dobermanky.

Ale nie,… napriek všetkým túžbam po beznositých psoch ako je mops, buldoci, boxer, mastif, bulmastif, pitbul, či stafford… ktorý by boli pri ňom krásni – ma moji priatelia presvedčili o tom, že mi môj krásny byt v prvé mesiace premenili na bordeláreň a všetko by som musela kupovať nové. Tak som mu vybrala buď nemeckého ovčiaka ako je bratova Cilka, alebo belgického ovčiaka triedy malinois. Lebo mi ten názov v sebe evokuje “že má malý nos”.

A každý sa pýta prečo… lebo si chodím po meste aj o 22:00 večer… Charlie síce zašteká, ale väčšinou sa pritúli. A nielenže miluje prítomnosť iných psov, ale aj ľudí… a to mne vždy nejde. Viete – lebo potom stojíte na každom rohu, lebo sa za Vami rozbehnú deti, dospelí i dedkovia, že aký krásny. A vy musíte ísť do rozhovoru nech Vám je akokoľvek, lebo zlatučký Charlienko si sadne a počúva cudzích ľudí o tom, aký je krásny.

Veď aj je.

IMG_8550.jpg

Ale už len prečítanie si INFP Vám dá poznať to, že som introvert – rozhovory s ľuďmi, novými, cudzími… a ešte keď ho obklopí najmenej päť takých, tak introvertov vyčerpáva… nás dobíja samota. Nie osamelosť – to je veľký rozdiel. Ale o tom som už tuším písala.

A takto nejak si žijeme, čakajúc na PN. Samozrejme – mohla by som robiť, ale neviem, na ako dlho by som to bola schopná byť v momentálnej situácii ja. Síce mi na poslednej skupinovej terapii povedali novú diagnózu – “pozitívna vzťahovačnosť” – ale ja viem, že to bolo len preto, že mal kontrolu niekto iný, kto celú terapiu mal na háku a na každý problém mal vtip.

Ja problémy a ťažkosti beriem vážne. Beriem vážne, že moja sestra mala včera operáciu, že môj brat je po autonehode a že ten druhý maká, čo sa dá, aby nám mohol v podstate všetkým pomôcť… hoci sa mu snažím vysvetliť nech sa o mňa nebojí a nemusí byť silný. Ale v skutočnosti – sa bojím aj ja sama. Lebo ak sú schopné novodubnické tetušky do trávy hádzať otrávené mäso, alebo surové mäso s klincami… a ešte stále ich policajti nepristihli pri čine – hoci papuče im idú… tak sa bojím, aj o seba mnohokrát – hlavne keď hrám hrdinu pred všetkými celé dni a potom s plačom hodinu volám s terapeutkou, lebo to už nedávam.

Ale povedzme si pravdu – kto to dnes dáva… kamoška až po týždni pracovania v dubnickom Daejungu dostala pracovnú zmluvu od lietajúcej pani S., ale takú, že by som im tam hneď nasadila Inšpektorát práce a nejakú policajnú ráziu… lebo s ľuďmi jednajú jak s robotmi.

Ale my predsa nie sme roboty… alebo hej?!

Občas sa mi zapne robotické hrdinské zmýšľanie – že uvidím T. z trenčianskeho tabaku a s malou dušičkou sa pýtam, či mi požičia bicykel od synagógy na psychiatriu, lebo mi hospitalizovali kamošku a chcem ju stihnúť pred skupinou… a jeho “pravdaže Ivonka, pre Teba všetko”… ale potom sa mi vypne, keď zistím, že tie otrávené jedlá v tráve naozaj sú. Že nemám veriť každému, kto bol hoci aj mojou “platonickou láskou za stredoškolských čias”… a že sa môžem venovať viac aj sebe. Či?!

Ako vždy na koniec – ak chceš prispieť na tento blog, či denný psychiatrický stacionár v TN, môžeš tak urobiť na mojom čísle účtu: SK19 0200 0000 0019 4810 7253 – v prípade, že ide o stacionár alebo čokoľvek iné, dajte prosím do poznámky.

Prajem pekný zvyšok týždňa a nezabúdaj, že aj Ty si len človek…