Mŕtva láska.

Jen z mojich obľúbených citátov, ktorý som tu už asi písala je, že “Strach zaklopal na dvere, otvorila mu odvaha a nik tam nebol.

open-door-dark-62897433.jpg

Alebo ten od Richarda Bacha: “Profesionálny spisovateľ je amatér, ktorý nikdy neprestal písať.” Tadá – tu ma máte. Profesionálneho amatéra, ktorý zistil, že za dverami naozaj nik nie je.

A niekedy sa práve na tom mieste ocitám, že do ritky, fakt tam nikto nie je. A to som si myslela, že tam budú tisíce ľudí hovoriť o tom, ako ma majú radi, ako sa za mňa modlia, že si o mňa robia starosti,,,atď. Veď som predsa bola profesionálny amatér v tlmočení, vo vedení chvál, organizovaní… a niekedy aj štyri týždne po sebe. Najviac ma šlo nasrať – čo som samozrejme nikdy nedala najavo, keď niekto po celom dni, ako ma videl za mikrofónom hrať, či spievať, či tlmočiť sa ma spýtal, či by mohol dostať inú izbu, lebo jeho spolubývajúci chrápe. Samozrejme, chrápanie nie je až tak bežný jav, tak jasná vec, že to poprehadzujeme tak, aby chrápajúci spali spolu. Keby ste počuli môjho Charlieho ako zarezáva, asi by ste s ním na seminári nechceli zdielať izbu. A to je len obyčajný osemmesačný pubertiacky mops, ktorého si s jeho svižným prihopkaním k jedlu pomýlia s pitbulom, či bulmastifom… hej, vysoko-ohrozujúci pes, keď id

IMG_7374.jpg

e o jedlo. Začne priasť ako mačka, hladieť Vám do očí ako Kocúr v čižmách zo Shreka a jednoducho sa s ním podelíte.

Čím viac seminárov, tým viac peňazí = vyhorenie, len tak mimochodom. Uvedomila som si, že vôbec nie som človek na túlenie – hoci som tak trochu mojkadlo – ale ide o to, či ide o mňa, alebo niekoho vo mne. Deti niektoré chcú niektoré nie. Najlepším merítkom dôvery je pre mňa Esterka. Človeka si obzrie spoza kúta a na základe jeho prejavov a správania sa sama rozhodne, či toho človeka chce, alebo nechce. Keď prídem ja, tak je ako kliešť vysiaci mi na krku, chrbte, nohe alebo inej časti tela, o ktorej možno ani neviem, že mám… keď to spraví cudzie dieťa, rozum mi hovorí, že prirodzene objím, ale niečo/niekto v mojom systéme zamrzne a zrazu sa vyvalia emócie všetkého typu. Ak ste si už pozerali na youtube Dave-a, tak sa slovu systém dá celkom porozumieť. Ja tohto chlapca/dievča neobviňujem/nesúdim za nič… lebo ani ja som nečakala, že raz skončím s DID/Disociatívnou/Mnohopočetnou poruchou osobnosti a ani neviem, akým smerom v nej budem pokračovať. Dissociative-Disorders.jpg

Tu je to celkom pekne napísané – že základným obsahom tejto poruchy môže byť amnézia – preto mojej sestre hovorím, že keď odo mňa niečo chce, nech mi to povie na druhý deň znovu aspoň dvakrát. Pán doktor povedal, že moja pamäť je úplne funkčná – akurát, že cez telefón nie vždy zistíte, s kým práve hovoríte a či ten niekto bude zajtra myslieť na to, že nemá zabudnúť na svoju sestru, v skratke povedané – disociujem.

Zmätok v identite môže nastať – lebo však mať v sebe mužské, ženské alebo dokonca aj zvieratkovské altery – no vyznaj sa v tom. 

Depersonalizácia = “jedinec má pocit, že jeho telo a myseľ sú oddelené a dokáže nahliadať sám na seba z inej perspektívy. ” – toto som sa snažila vysvetliť mnohé roky už počas svojho tlmočenia – že mám pocit, že všetko ide ako má, tlmočím si, smejú sa na mne i spíkrovi.. ale ja na to všetko hľadím plačúc v kúte a neviem ako sa dostať naspäť do svojho tela.

Niekedy si ani nemyslím, že viem hrať na gitare, či spievať – ale však viem, veď si vypočuj… ale za klavírom je môj brat, nie ja 🙂 

A derealizácia = “stav, kedy je percepcia, teda vnímanie okolitého sveta osobou, pozmenené. Svet sa zdá byť zrazu úplne nereálny. Jedinec môže mať pocit, že svetu okolo neho chýba akási hĺbka, emocionálne zafarbenie, spontánnosť a živosť. Všetko je ako keby umelé. Jedinec trpiaci derealizáciou môže mať pocit, že všetky zmysly má zahalené závojom, ako keby žil v akejsi hmle a nazeral na svet cez tabuľu skla, či televíznu obrazovku. Dokonca aj keď vidia milovanú osobu, majú pocit otupenosti a emocionálna reakcia je oslabená.” Napríklad pozrieš do zrkadla a zlakneš sa. Nie kvôli účesu… ale kvôli tomu, že si presvedčený o tom, že máš 5 rokov a si chlapec – ako môj Johnny a vidíš tam dospelú ženu… no nezľakni sa. Ja niekedy hodiny pozerám na svoje ruky a nechápem, kto ma tak celú doráňal, že mám samé jazvy… alebo mi prídu nohy osôb priveľké… alebo celý svet umelý.main-qimg-f38269fb98e6b45cf422fcc84ad8877d-c.jpeg

To, že máš v sebe nejakých alterov – ktorí tvoria Tvoju identitu si začneš uvedomovať v lepšom prípade postupne. Niekedy sa to môže prepísknuť a Tebe prepnúť a nevieš ani odkiaľ si, ani komu patríš a možno ani len nevieš rozprávať – nakoľko altery majú svoje svety, svoje sny, svoje predstavy, túžby… tak jasné, že je nie vždy jednoduché vedieť, kým naozaj v skutočnosti si. Si všetkým z nich.

Tieto rána sú už akési chladné… teda, závisí od toho, kedy je u Vás ráno. V našom prípade, pardon – Charlie by nesúhlasil – sme mali o 01:00 raňajky… a od vtedy premýšľam a snažím sa dať dokopy tisíce neutíchajúcich hlasov, myšlienok, významov, príbehov… a nič neprichádzam.

Je 06:00 a my sme práve s Charliem potom ako sme prišli z prechádzky si dali obed – makové šúlance… a asi nás čaká spánok, nakoľko to v dnešnú noc so spánkom opäť veľmi nevyšlo.

Ak ste si pustili pesničku a čítate ma, tak si hovoríte možno “Ježiš, však ona spieva o Tebe.” Jo. Napriek všetkému. Stále v Neho verím. Len teraz mám duchovnú krízu… momentálne sa nachádzam v stave recidívy, čo je vlastne návrat niečoho, alebo k niečomu… cítim sa ako na začiatku – ale to je klamstvo. Keby som bola na začiatku, tak by som mojej terapeutke T. nedovolila mať “tak dlhú” dovolenku iba s dvomi telefonátmi za celý čas. Čiže ma už veľa naučila. Veď ja im tam zvyknem hovoriť, že keby niekedy potrebovali zastúpiť, že už mám 5 ročnú prax terapie a že T. je na tom stále lepšie… ale nejak prišli na to, že mám fakt zmysel pre humor.  Ach, ale musím priznať, že som ju uviedla ako jeden z dôvodov (hneď po mojich súrodencoch), prečo som ešte nespáchala samovraždu – lebo ona do mňa fakt investuje oveľa viac ako sa mne kedy dá do seba samej.

Začala som odvahou – pretože som dostatočne odvážna na to, aby som Ti napriek tomu, že som veriaca, že verím, že Boh je Všemohúci – aby som Ti povedala, že recidíva nastala práve vďaka/kvôli modlitbe… vlastne modlitbou to celé začalo, kedy celé moje vnútro kričalo nerob to, ale ja sa autoritám zvyknem poddať.

A keby vedel Johnny písať, tak by to napísal – ale ako náhle sa ma po modlitbe spýtali ako sa cítim, Johnny povedal, že sa nudil, že to dlho trvalo, ale že sa mu ten pán farár páčil a že by mu mohol niekedy miništrovať… vtedy však jedna pani, nazvyme ju Barbie odtiahla kňaza preč, chytila Johnnyho za tvár a povedala mu: “Ivonka, teraz hovorím k Tebe…” a Johnny sa samozrejme pripomenul, že nie je Ivonka, ale Johnny, ale ju nie a nie presvedčiť

beat-insomnia-forever.jpg

a tak na miesto toho, aby on presvedčil ju o tom, že je 5ročný chlapec, presvedčila ona jeho, že je duchom neviem, čoho všetkého, či démonom… a tým sa mi vrátila insomnia, čiže nespavosť – nech rátam ako rátam, ovečiek vždy narátam len 8. Moja sestra si totiž zobrala Ovečku za manžela, majú štyri deti a neostrihaného ADHD pudla, ktorý vyzerá jak Ovca.

Doteraz mu neviem vysvetliť, že nie je démon a môže spať, ale vidí jej prenikavé modré oči a cíti ako ho drží za tvár… objavili sa tam aj Cali a Mike… ale moc si to nepamätám – Mike odporučil kňazovi nech z nej vyženie ducha otravovania…. trochu je sklamaný, že osoba, ktorú tam mal kvôli bezpečiu sa k nemu nepriznala. Ale chápe to – autorita tam bola iná. Takže neboj, Mike sa na Teba nehnevá. Mike okrem iného Barbie odporučil knihu Hranice, nakoľko prekročila našu intímnu zónu už len tým  blízkym 5cm pohľadom do očí… prosim Vás, ak sa chcete za ľudí modliť – spýtajte sa, či sa môžete dotknúť a kam, alebo chytiť za ruku. Alebo pozerať mu do očí. Traumatizovaných ľudí tým len naozaj viac traumatizujete.

Môj brat sa ma aj pýtal, prečo ma to tak hnevá s tou Barbie – presne pre toto… nespím. A znovu si ubližujem – aby som sa uistila, že som stále na žive. Keby to bolo pre zaujatie pozornosti, tak to robím pred ľuďmi, alebo nenosím tak často v teple dlhý rukáv… aby ma zase nejaká babka na ulici nenazvala feťáčkou… nie sorry, nefetujem, nedrogujem, len mám v sebe 14 osôb, ktoré tvoria môj systém, moju svorku… a Barbie nie a nie uznať, že Johnny existuje. Ale odkedy dostal obrázky od Simonky, je mu naozaj lepšie.

Posledná vec… lebo už sa mi začína chcieť spať a prebijem to pár tabletkami nech naozaj zaspím – sv. Pavol – si predstavte, že som študovala dva roky na biblickej škole v Dánsku, tak Bibliu stále napriek všetkému poznám a verím, že je to Božie slovo. No, ale sv. Pavol povedal – že ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja Ti zo svojich skutkov ukážem vieru….

Preto je pre mňa veľmi ťažké mať teraz priateľstvá také, aké boli… ukážte mi svoju lásku bez skutkov a ja Vám z mojich skutkov ukážem svoju lásku. Keď píšem niekomu o tom, že to do ďalšieho dňa nedám a povie mi niečo o modlitbe…tak kámo…sorry. Skutek utek.

Len sa nad tým zamyslite. Prosím.

Ukazujte lásku svojimi skutkami. Ozik, ak máte náhodou kontakt na ministra zdravotníctva alebo riaditeľa trenčianskej nemocnice – tak rada sa s nimi stretnem, alebo im napíšem o tom, ako veľmi je stacionár potrebný a nech ho namiesto ničenia začnú budovať.

Moje skutky voči stacionáru vďaka Vám boli, že sú tam ventilátory a ozajstný kávovar…či pressostroj. Ja neviem, ani som ho vlastne ešte nevidela… ale fakt mi na tých ľudí záleží. A viacmenej – keby sa niekedy čistou náhodou stane, že mi napíše moja terapeutka, že potrebuje pomôcť – ja jej pomôžem. Lebo znamená pre mňa veľa – viac ako to, aby som druhým ľuďom svedčila o Božej láske, radšej ju prejavím tým, že sa dostavím. Nehovoriac o ostatných terapeutoch, ktorí nikdy nič odo mňa nepotrebujú a nechcú, iba to, aby som sa naučila láskavo starať a prijímať celá – celý systém, celú svorku.

Tak aj láska: ak nemá v sebe skutky, je sama o sebe mŕtva.

Ak sa chceš stať podporovateľom tohto blogu:  SK1902000000001948107253 – tu je moje číslo účtu… ak sa stane, že mi prídu milióny, tak jeden určite venujem práve stacionáru.