Hulk

Prezradím Ti tajomstvo. A môžeš ho povedať úplne každému. Nevadí mi to. Hoci tým tajomstvo prestáva byť tajomstvom – ale niektorí ľudia tomu aj tak nevedia veriť. To tajomstvo znie: Hnev je úplne normálna emócia, ktorá môže byť v Tvojom vnútri, hoci aj veľmi dlho, možno aj hlboko potlačená a možno ju vôbec, ale vôbec nedokážeš prejaviť. A je to normálne. Lebo ani ja ju neviem prejaviť.

No napriek tomu viem, že ho v sebe mám.

hulk-roar-i3313

A v skutočnosti, mám tak trochu strach, že ak ho nezačnem dávať von, tak sa zo mňa stane Hulk. A zničím úplne všetko okolo seba, v sebe… v tomto predivnom svete. 

Hnevám sa. Ale mám na to právo… verím. Bolo mi ublížené spôsobom, ktorý dnes môj lekár popísal, že je “na hrane s trestným činom”.

Neviem, čo ľudia odo mňa očakávajú. Pôsobila som 9 rokov pre Otcovo srdce a spoznala tak viac ako tisíce ľudí. Ľudí, ktorí ma videli za mikrofónom – fantasticky tlmočiť Roberta a jeho vtipy. Alebo veľmi elegantne a jemne Vicki. Veľmi ma bavilo tlmočiť Jeffa – lebo to bolo spojenie lásky, vtipu – a hlave vždy som mala pocit, že dohliada na to, ktoré témy idem tlmočiť. Viedla som chvály. Ľudia obdivovali môj spev, moje úvody do chvál, moje preslovy počas nich o prechádzaniach si temnými údoliami a o tom, že Ježiš o tom vie. Bola som v líderskom tíme a úplnou náhodou som si uvedomila, že už nemám prístup k mailom. Obrana pred mojím Hulkom? Alebo ochrana predtým, čo by sa stalo, keby reagujem na niektoré veci, ktoré sa ľudia pýtajú… neviem. Bola som v tíme najstaršia – bola som tam najdlhšie, no aj namladšia – vekovo.

Dnes sa mi z môjho už asi 50 členného timu ozýva pravidelne jeden človek. Ktorý sa snaží porozumieť tomu, čo sa so mnou deje.

Mám pocit, že som sa ocitla na bode nula. Že Disociatívna porucha identity je jednoducho neznáma oblasť predovšetkým tu na Slovensku a nájsť podporu a ľudí, ktorý prijímu celý môj systém/svorku je naozaj málo. 

Až na skupinovej terapii som si raz uvedomila, že slovo “odpostuenie” a samotný skutok odpustenia je proces. Že to nie je chvíľoková jednodňová záležitosť. Pamätám si skupinu, kde sa to slovo použilo a zrazu asi 5 členov skupiny stuhlo a boli mimo. Zrazu sa ocitli v traume, ktorá sa im stala. Cítila som sa strašne vinne. Lebo som očakávala, že jeden list odpustenia a modlitba potom “to spraví”… až po tej skupine som si uvedomila, že som mohla človeku viac ublížiť ako pomôcť.

Dnes som neuveriteľne unavená – ale verte, že k téme hnevu sa vrátim… To,  cez teraz prechádzam sa nazýva “recidíva” – to je ako keď si predstavíš, že si konečne čistý od nejakej závislosti, alebo čohoľvek a zrazu je to všetko naspäť. Viac jaziev, viac sebapoškodzovania, chuti nežiť, izolovoať sa… jednoduho sa stratiť.

Ďakuejm R. za túto možnosť – začínať od nuly.

Môj brat sa ma pýtal, že prečo je tak veľmi pre mňa dôležité, aby sa ospravedlnila – čo mimiochodom porvrchne aj spravila.. ale ja som jej odpiísala, že ospravedlniť sa má Mikeovi, Cali a Johnnymu… total ignore. Klobúk dole pred Tebou.

Už sa mi zavierajú oči…tak už len toľko najbližšie mesiace mi neponúkajte modlitbu. A keď prosím o pomoc – tak príď – skús aspoň raz zabudnúuť na všetky tie zranené duše povedať si, že Ivonka – na Tebe mi naozaj záleží a preto všetko odložím nabok a prídem… ale to asi tiež nestane.

Som idealista… snívač. Tak idem spať, aby sa  sny plnili…