Mŕtva láska.

Jen z mojich obľúbených citátov, ktorý som tu už asi písala je, že “Strach zaklopal na dvere, otvorila mu odvaha a nik tam nebol.” Alebo ten od Richarda Bacha: “Profesionálny spisovateľ je amatér, ktorý nikdy neprestal písať.” Tadá – tu ma máte. Profesionálneho amatéra, ktorý zistil, že za dverami naozaj nik nie je. A niekedy sa… Čítať viac

Hulk

Prezradím Ti tajomstvo. A môžeš ho povedať úplne každému. Nevadí mi to. Hoci tým tajomstvo prestáva byť tajomstvom – ale niektorí ľudia tomu aj tak nevedia veriť. To tajomstvo znie: Hnev je úplne normálna emócia, ktorá môže byť v Tvojom vnútri, hoci aj veľmi dlho, možno aj hlboko potlačená a možno ju vôbec, ale vôbec… Čítať viac

Psychiatria vs. Svet.

Tak pekne od začiatku. Lebo možno si tu prvýkrát. Tak sa predstavím. Volám sa Ivona a mám momentálne 28 rokov.  A vítam Ťa na mojom blogu. vec, ktorú by som si priala je spraviť “skúšku odvahy” – v pravom dolnom rohu nájdeš možnosť “sleduj”/follow – to znamená, že Ti môj ďalší nový blog príde priamo… Čítať viac

Vďaka Dave.

V prvom rade chcem povedať klobúk dole Dave!  Je to chlapec, na ktorého som len tak “naďabila” na youtube. Stačí kliknúť na jeho meno v tomto blogu a budete vedieť viac o disociatívnej poruche identity.  Alebo ho nájdete na FB ako funpage Hidden Disminds. Je síce o šesť rokov mladší ako ja – ale je… Čítať viac

Som normálna.

Denný psychiatrický stacionár v Trenčíne sa mi stal rodinou. Keď som tam mala nastúpiť, cítila som sa akoby ma odsúdili na do životie a nebolo inej cesty… a pritom to bol len obyčajný návrh terapeutky. A ja som si o sebe začala myslieť, že som blázon. Lebo vždy keď som čakala na terapiu a prechádzali… Čítať viac

Sebectvo vs. sebastarostlivosť

Niekedy sa dejú nevysvetliteľné veci. Nevysvetliteľné v zmysle, že im vôbec nerozumieme, nechápeme, nevieme ako sa to mohlo stať. Prečo vôbec. A či sa to muselo stať práve nám. Povedzme si úprimne – priali by ste si, aby sa to stalo niekomu inému?! Ak áno, tak komu… a prečo vôbec?! Ľuďom, ktorí spôsobili, že sme zranení? Ľuďom, ktorí… Čítať viac

Pár myšlienok.

Prvá nastala, keď som s kamoškou – ľudí, s ktorými som sa stretla v psychiatrickom stacionari nazývam “kolegovia z ústavu” -, s kolegyňou z ústavu pozrieť deti mojej sestry. Cestou nás obišli asi dve-tri autá a nikto nezastavil pánovi, ktorý bol prevrátený z vozíka bez nôh. Jednu mal amputovanú pri členku a druhú nad kolenom.… Čítať viac

Spoločnosť dávania

Toto som ja: Lepšie povedané – takto teraz vyzerám. Mám ešte jeden blog: iwonblog.com, s ktorým som sa kedysi celkom dobre umiestnila v súťaži Bloger roka… na to koľko blogerov sa tam hlási – skončiť v Top 10 je celkom víťazstvo. Ale založila som si druhý blog. Prečo? Lebo sme s terapeutkou prišli na to,… Čítať viac

Spoločnosť dávania.

Začala som pozerať nový seriál (vďaka K.) – volá sa Red Band Society (spoločnosť červenej bandy/náramkov). A je naozaj skvelý. Už len skutočnosť, že malý chlapec, ktorý je na začiatku v kóme sa volá Charlie ma vtiahla viac do deja. Lebo však Charlie. Koho by ten nezaujal?! Bola som v Taliansku – ale počet precestovaných… Čítať viac

Lewis.

Vieš čo?! Poviem Ti to na rovinu… mňa mrzí, že všetky tie “poruchy”, “diagnózy”, či iné druhy nálepiek, ktoré sa nám dostali sa nám akosi postupne vrývajú do srdca. A myslím, že sa má diať pravý opak. C. S. Lewis povedal, že sú oveľa, oveľa lepšie veci pred nami ako tie, ktoré zanecháme. Myslíš, že… Čítať viac