Kamarát kohút.

“Ivi, čo pozeráš?” prichádza Rút do izby a pozerá mi na obrazovku počítača.

“Annu zo Zeleného domu.” odpovedám.anneh1.jpg

“Aha, to nepoznám.” a sadá si ku mne a začína pozerať tiež. Vôbec jej neprekáža, že to pozerám po anglicky.

“A prečo nemá závoj?” pýta sa po chvíli.

“Aký závoj Ruty? Veď to vtedy asi nenosili.” nechápavo jej odpovedám.

“No taký cez hlavu,…” odpovedá a do toho prichádza do izby Sofi: “Čo pozeráte?” a pozerá na nás dve.

“Annu zo Zeleného domu.” odpovedám.

“A to kto bol?” pýta sa Sofi.

“Ja vlastne neviem, ale asi isto nejaká svätá.” odpovedá Rút.

A v tom som si uvedomila, že si Ruty myslela, že pozerám film o nejakej svätici a nešlo jej do hlavy, prečo nie je v rehoľnom rúchu so závojom.

Hej, patrím ku generácii dievčat, ktoré vyrástli na Anne zo Zeleného domu. Ale podľa mňa na jej predstavivosť nemám. Lebo to dievča si mnohokrát vo svojich fantáziách žila úplne iný príbeh ako v skutočnosti žila.

A možno to máme všetci tak nejak. Predstavy, myšlienky, sny, túžby – to všetko nás vie zatiahnuť niekam úplne inam.

IMG_2401.jpgJe deväť hodín večer a Dávid vošiel do mojej izby s tým, že má kašeľ – čím chce povedať, že sa potrebuje napiť vody zrovna z mojej fľaše. A preto teda nie je dole a nespí.

“Dobrú noc Dávidko.” hovorím mu potom ako zaviera moju fľašu.

“Kam idem, Ivi?” pýta sa.

“Dado, ideš dole do postele spať.” odpovedám mu, akoby nevedel.

“Ivi, ale on je môj kamarát.” začne mi rozprávať o niekom/niečom, aby upútal moju pozornosť od postele iným smerom.

“Kto Dávidko?” pýtam sa ho teda.

A on Ťa môže aj zbiť, keď nebudeš poslúchať.” premýšľam, či moje neposlúchanie spočíva v tom, že ho posielam spať o deviatej večer.

“A kto ma môže zbiť Dávidko?” pýtam sa očakávajúc teda, že v tom bude jeho tatinko, alebo brat Pongo, alebo jedna z jeho sestier, len gramaticky mu to nie vždy ide v ženskom a mužskom rode…

“Náš kohút Ivi.” hovorí presvedčivo. A ja na neho pozerám nechápajúc, lebo však sme v živote ani len sliepky nemali, nieto ešte kohúta.

“No… asi sa ho ale nebojím a už by si mal ísť naozaj spať.” hovorím ho a pomaly ho vytláčam z izby smerom ku schodom.

Ivi, ale ten kohút je môj kamarát…” a kráča dole po schodoch.

A tomuto sa hovorí fantázia, či predstavivosť.  Dadov kamarát kohút.

Možno nám takýto kohút niekedy môže poslúžiť k tomu, aby sme lepšie zniesli skutočnosť, že nás niekto núti ísť do postele v čase, keď my vôbec nechceme.

Možno nám naša predstavivosť môže poslúžiť k tomu, aby sme v čase noci a temna niekde v hĺbke seba nikdy nezabudli na to, že však vždy každý hovoril, že na konci tunela existuje svetlo. A tak predstava kráčania za svetlom nám dodáva odvahy počas prebývania v temnotách. 

Dnes som čítala, že všetko, čo Boh vyprázdnil, tak aj naplní…

Aj Ty sa nachádzaš niekde uprostred očakávania na napĺňanie Božích prisľúbení a namiesto napĺňania akoby prichádzalo čoraz väčie ťahanie na hlbinu, padanie do prázdna, či dotýkanie sa dna vlastného ja?!

Asi.

Však inak by to asi nebol život. Inak by to už asi bolo Nebo a Večnosť.

A tak sa akoby neustále nachádzame niekde uprostred kráčania niečím, čo niekedy ani nevieme pomenovať, ale ideme ďalej – lebo však Dadov kamarát kohút. Keby sa niečo udeje, tak určite ma zbije.

Poznáš to nie?!

Môj Speedy Prdko bol tento rok pokazený už toľko krát, že som sa v hlave začala pohrávať s myšlienkami na to, že je čas dať si posledné “zbohom” a odovzdať ho inému majiteľovi – ale priznám sa, že púšťať jedinú reálnu hmatateľnú vec po tatovi z rúk mi prišlo kruté voči vlastnému srdcu.

Kvôli viacerým okolnostiam som si uvedomila, že je čas pohnúť sa z miesta a tak som si začala hľadať podnájom niekde tu v okolí a priebehu nasledujúcich mesiacov si začnem budovať “vlastné” hniezdo, či pevnú pôdu pod nohami.

S čím súvisí aj fakt, že ak sa nestane zázrak v oblasti mojich financií, tak prestanem pracovať “na plný úväzok pre Boha”…a začnem tak “normálne” ako väčšina z Vás všetkých… čo neznie ako koniec sveta 🙂

Vieš, v skutočnosti – okolnosť za okolnosťou, všetko, čo prichádza, akoby to bolo o neustálom oddelovaní sa, odoberaní mi všetkého “čo mi ešte ostalo” …a viem si predstaviť, že sa Ti to deje 432432krát väčšom prevedení. Že strácanie sa stalo akoby tak súčasťou môjho života. Života každého z nás. A vždy, keď som si povedala, že už nič horšie nemôže byť, tak to horšie nastalo – tak som si to jednoducho prestala hovoriť. Niežeby to zastavilo situácie.

Vieš… napriek všetkému prežívam pokoj. Lebo veď Dado má kamoša kohúta. Tak prečo by ten kamoš kohút niekedy nepomohol aj mne?!

Lebo bolo veľa, strašne veľa, 3423 a možno viac ľudí, ktorí prichádzali a sľubovali a budovali a plánovali a tešili sa a snívali… o novom bývaní, lepšom aute, stabilnejšom plate, vydaní knihy z mojich blogov, zoznámení s tým a tým, koncertoch, hviezdach, spolubývajúcich, práci,..a všetkom možnom. A za všetkým nasledovalo “potrebujem čas” alebo obyčajné “mlčanie” alebo “veď snáď niekto iný”… a podobné. Poznáš to nie? Ľudia to majú vo zvyku posúvať si jeden druhého tak navzájom…veď to poznáš. Robíme to všetci. Nik nie je bez viny. Nik nemôže hodiť kameňom na toho druhého…

A uprostred tohto teda zažívať pokoj?

Lebo veď kamoš kohút…či?! Je mi úplne jedno ako si Ho nazvete, či ma pošlete do fantázií a predstavivostí – ale naozaj existuje. Existuje osoba, ktorá sa odhodlala napĺňať všetko prázdne, obväzovať to zlomené, nahrádzať to staré novým, … byť verným a stálym, vo všetkom, v každom jednom prisľúbení… nikdy ma nenasmeroval na nikoho iného, nikdy nepovedal “príď neskôr”… nikdy mi nehovoril na moje ponuky, že si ich potrebuje premyslieť.

A možno sa mi stal teda jediným Svetlom uprostred všetkých temnôt a možno ničomu nerozumiem – ale Jeho naozaj nikdy žiadna tma nepohltila. A tým, že je Ten istý včera, dnes i naveky, tak sa to ani nikdy nestane.

Chcem Ťa dnes len povzbudiť – odlož svojho kamoša kohúta kľudne naspäť do skrine svojich detských snov a fantázii… každý predsa vie, že v záhrade ani len sliepku nenájdeš.

A pozvi Ježiša, aby sa stal Tvojim kamošom, či blízkym… do čohokoľvek sa Ho rozhodneš pozvať, tak do toho On vstúpi.

 

PS: Viem, že nepíšem úplne často a že nie vždy to stojí za to, ale ak by si niekedy chcel podporiť moje blogovanie (alebo sťahovanie alebo službu/prácu) – tak môžeš tu: SK19 0200 0000 0019 4810 7253

Vďaka za všetko!

 

 

 

2 thoughts on “Kamarát kohút.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s