Spotený Ježiš.

Keď som v ten deň vošla do izby, tak som mala pocit, že nebo preniklo túto našu Zem. Nevedela som odhadnúť, že či sú to oblaky, Božia sláva, alebo hmla zvonku. Až keď som vstúpila úplne, tak som pochopila, že je to len na kompletku vystriekaný deodorant,…v tom sa objavil Dado s už nefungujúcim sprejom.

“Dado? Ty si to tu všetko vysprejoval?!” pozerám zúfalo na Dávida

“Áno.” odpovedá.

IMG_2182.JPG“A čo si prosím Ťa sprejoval?!” pýtam sa ďalej.
“No Ježiša.” odpovedá znovu.

V hmle zrazu objavujem kríž z Jeruzalema s úplne bielym Ježišom od deodorantu a ešte zúfalejšie hľadím na Dávida.

“A to prečo?” pýtam sa.

No, bol spotený.” a odchádza.

Ach… jasné. Spotený Ježiš. Že som sa vôbec pýtala. A tak otváram okná, aby sa mi v izbe vyvetralo a umývam bieleho Ježiša od deodorantu.

Esterka je plná myšlienok. To som vlastne aj ja. Špeciálne ráno jej to melie. Niekedy príde ešte pred šiestou a vedie so mnou životu dôležité záležitosti. Ľahne si mi pod paplón a začne:

“Ivi? A vedela si, že teď si zavriem ja oči, tat vôbec nevidím?” pýta sa ma Esti.

“Ty a na to si ako prišla?” pýtam sa jej v mojom polospánku.

“No, lebo aha,..” zaviera oči a pokračuje: “..teraz Ťa vôbec nevidím.”

“Ty brďo, vážne.” pokračujem v rozhovore a snažím sa byť tak najviac prebudená ako sa len dá.

“Ivi?” pokračuje Esti so stále zavretými očami: “A Ty ma teraz vidíš alebo nie?

“No nevidím Ťa iba vtedy, keď si aj zavriem oči, vieš?” snažím sa jej objasniť realitu toho, že zavretie si očí nestačí k tomu, aby sa stala neviditeľnou.

“No tat si zavri tiež.” dodáva.

A tak sme tam ležali v mojej posteli so zavretými očami a čakali sme kto to dlhšie vydrží. A zrazu len počujem ako sa jej detské hlboké dýchanie stáva chrápaním a modlím sa, aby to tak bolo aspoň do siedmej. A tak spíme ďalej. A keď už sa moje dýchanie má stať tým hlbokým spacím dýchaním, tak zrazu:

IMG_2114.JPG“Ivi?” pýta sa akoby vôbec nespala.

“Áno Esti?” snažím sa znovu prebudiť do jej dôležitých myšlienkových pochodov.

“A Ty si vedela, že existujú chudobní ľudia, ktorí nemajú svetlo?” pýta sa ma takým tónom akoby dúfala, že jej poviem, že to nie je pravda.

“Hej Esterka, vedela.” odpovedám dúfajúc, že nebude odo mňa o šiestej ráno počuť vysvetlenie o tom, prečo existujú chudobní ľudia.

Ivi, ale oni vôbec nevedia, že to svetlo môžu mať.” dodáva a berie si moju ruku akoby sa ňou chcela prikryť, keď sa mi obracia chrbtom a zaspáva.

A ja už neviem zaspať. Lebo existujú chudobní ľudia, ktorí vôbec nevedia o tom, že môžu mať svetlo. Pozerám na biely fľak na mojej modrej stene po spotenom Ježišovi a hovorím si, že každý by mal vedieť, že svetlo môže mať.

Vieš to teda?

Vieš, ja mám pocit, že my tak veľakrát zatvárame oči pred zdanlivou tmou, hmlou, búrkou, bolesťou… a možno vôbec nie je zdanlivá. Možno je úplne reálna, hmatateľná, prítomná.

Ale chcem Ti povedať, že zatvorením očí sa nevytráca,… že zatvorením očí sa občas dostaneme do stavu “to okolo mňa vôbec neexistuje”. A môžeš si pod tým predstaviť čokoľvek žiješ alebo robíš, keď chceš zastaviť ten chaos uprostred Teba – od nakupovania, neviazaného sexu, rozbíjania tanierov, vytvorenia si novej závislosti, alebo úplnej samoty, oddelenia sa, odpojenia sa od všetkých a všetkého -ja viem, že ten chaos je ozajstný. Ale týmto spôsobom tmu neumenšujeme. Naopak – dávame jej možnosť rozširovať sa – lebo zatvorením si očí nielenže zväčšujeme tmu, ale strácame príležitosť vidieť Svetlo.

Neviem, či si to uvedomuješ. Ale to Svetlo vo tmách svieti a neexistuje tma/temnota, ktorá by Ho pohltila. A tak stále svieti. Stále. Aj keď máš zrovna zatvorené oči.

Prepáč, že Ti to takto na rovinu hovorím – ale podľa mňa je to smutné, že ľudia vôbec nevedia, že to Svetlo môžu mať. A preto mi príde nefér odo mňa, nefér voči Tebe nepovedať Ti o Ňom. A tak Ti hovorím, že to Svetlo je dostupné a prítomné... že Boh túži byť Tvojim svetlom v temnotách, smútkoch a bolestiach.

IMG_2260.jpgDaj Mu príležitosť zažiariť tým, že si pred Ním viac nebudeš zatvárať oči slovami o tom, že “má rád všetkých okrem Teba” …alebo “že tak prečo sa dejú také zlé veci, ak je Boh dobrý”… a všetky Tvoje “prečo?”, “či”, “ak”… nahraď “obyčajným” “Príď.” a dovoľ Mu tak, aby začal robiť neobyčajné veci pre Teba.

Dáva slobodu. Nikdy nespraví nič do čoho Ho nepozveme. Čaká.

Vieš, lebo ten Ježiš sa naozaj potil…krvou. Lebo musel čeliť Tvojej opustenosti, Tvojej osamelosti, Tvojmu smútku, Tvojim závislostiam, strachom a hriechom…Tvojim temnotám, aby sa mohol stať Svetlom, ktoré nič z toho nikdy nepohltí.

On jednoducho musel zažiť moju temnotu, aby som mohla žiť Jeho svetlo. A presne toto isté ponúka Tebe.

Túži byť Svetlom.

Naša chudoba spočíva len v tom, že si zatvárame oči. Naša chudoba je len o tom, že “sme vôbec nevedeli”…

Ale teraz už viem.

A Ty už vieš tiež… a tak dovolíš si na miesto zatvárania si očí všetkými otáznikmi a výkrikmi nad neférovosťou povedať jednoduché “príď”… ?

 

 

 

3 thoughts on “Spotený Ježiš.

  1. Iwon ďakujem za ďalší krásny povzbudivý článok 🙂 napísnaný s takou detskou lahkosťou a úprimnosťou podaný. Smejem sa tomu čo Dávidko vyparatil

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s