Moment viac vs. večnosť stále

Speedy Prdko sa pokazil v tom najlepšom čase, v akom len mohol – včera. To, aby som mohla zažiť to ranné husté sneženie cestou k automechanikovi.

“Ivi a prečo ideme na prechádzku peši?”

“A ako si chcel ísť Dávidko?”

“No Prdkom.”

“Prdko je v nemocnici Dado a keby ideme Prdkom, tak už to nie je prechádzka.”

To už sa brodíme kolačanským snehom a Dadove otázky pokračujú:

“A kam ideme?”

“No na prechádzku.”

“Ivi? A kde je tá prechádzka?” určite si chcel v hlave vytýčiť nejaký cieľ, že ako “prechádzka” vlastne vyzerá. Raz za čas sme zastavili, pretože potreboval drakom pohrabať sneh:

A potom sme šli ďalej. Na cestu hľadania prechádzky. Keď zrazu Dado zapadol po pás do snehu a chcel von. Ruky mal dvihnuté do hora – v jednej mal svojho dvojhlavého draka a v druhej jahodový rúž – a volal na mňa, že sa zasekol. Tak som sa poňho načiahla tak, že sa mi samej šmyklo a pocítila som obrovskú bolesť vo svojom kolene. Zapadla som hneď pri Dávida a chcelo sa mi plakať od bolesti. No to už plakal Dado, lebo “Ivi, ja som stlatil môj úž.”

Slzy mi šli po lícach, lebo som sa nevedela z tejto zapadnutosti postaviť a jemu tiež, lebo stratil svoj rúž. Chcela som mu povedať, že ho už nenájdeme, lebo však toľko snehu všade navôkol a ktovie kedy mu vypadol. No “Ivi, ja plačem moč, lebo nemám úž…” ma zdvihlo na nohy a vybrala som ho teda z tej hromady snehu. A v tom vzdušnom presune Dada z bodu A do bodu B som zbadala rúž v tom snehu… “Pozri Daviduško, tu je.” a plač prešiel, lebo rúž sa našiel.

No s mojou bolesťou nájdenie rúžu nepohlo…

“Ivi, ja som celý motlý, už chcem domov.” Keď som si predstavila tú cestu pred nami, tak byIMG_1272.jpg veru nebolo veľmi do kráčania. Tak sme zavolali Dadovmu tatintovi, ktorý šiel akurát autom domov, aby nás zobral z vedlajšej ulice. Pri nastupovaní do auta mi nohou opäť šmyklo a ruplo v nej po druhé…ach.

Hej, takže ma to bolí aj o sedem hodín neskôr.

Asi to je jednoduchšie, keď niečo stratíte a máte možnosť znovu to nájsť. Možno to spôsobí zpočiatku obrovský šok a budete plakať “moč” ako Dado… ale ak sa to nájde rýchlo, tak aj rýchlo zabudnete na to, že vôbec niekedy nejaká strata nastala. Alebo?!

V tom prípade by teda malo platiť aj to opačné – že čím dlhšie strácaš, tak tým dlhšie ten šok ostáva?! Ja vlastne neviem… občas si len v hlave skladám hypotézy o tom, čo by bolo keby, keby niečo nebolo a tak.

A tak som si doma sedela večer za počítačom, ktorý mi tiež nejak prestával fungovať,…a som si hovorila, že dnešok je už úplne nemožný – lebo Prdkovi asi bude treba meniť katalyzátor, ťažko sa mi kráča …a do toho počítač haproval. Ach. Včera mi Janka poslala citát na FB: “V nebi nebude žiadna bolesť, strata alebo zmätok. A tak prijímam teraz tento moment bolesti a vzdávam Bohu chválu uprostred nej. Dať Mu takýto obetný dar v nebi šanca nebude.” …a to som si s ňou ešte ráno písala o tom, že jej Dráčik už dolietal. Tiež mala auto, ktoré pri obyčajnom pomalom šmyku sa nabúralo do stromu tak, že už jednoducho ďalej nepôjde. Ach, vravím si, že aké je to nefér.

Rozhodnutie chváliť a uctievať Boha za to, že je dobrý uprostred momentov najväčších bolestí je naozaj zložitým procesom. Vôbec neviem, čo sa od nás vtedy očakáva. Alebo, akým smerom vtedy kráčať. Či len tak ostať stáť na mieste a pozerať na to, ako Boh to zlé premení na dobré… alebo sa musím snažiť spraviť niečo preto, aby to zlé nedopadlo ešte horšie.

Viete čo?! Ja si myslím, že máme svoje momenty “viac” a Boh má svoju večnosť “stále”. 

Prednedávnom som sa rozprávala s Esterkou a zrazu jej hovorím:

IMG_1030.jpg“Esti ja Ťa ľúbim.”

“Ty mi to vždy hovoríš Ivi. A ja nezabudám veci, ktoré som počula.”

“No tak naozaj nikdy nezabúdaj, že Ťa ľúbim Esterka.”

“Aj ja Ťa ľúbim, Ivi.”

“Ale ja Ťa ľúbim viac Esti.”

“Ivi, ale ja Ťa ľúbim stále.” a neviem, že ako Vy…ale mňa táto odpoveď úplne dostala. Ľúbiť stále a ľúbiť viac je akoby kráčať po dvoch rôznych možnostiach milovania. Esterka ľúbi stále.

A som si to uvedomila vtedy. Že mi jednoducho sa máme svoje “momenty viac” – viete napríklad, keď sa zamilujete. Alebo keď ste na nejakom seminári, konferencii, či chválach, alebo niekde… a v srdci to úplne zahorí – že áno, Pane Ježišu, Teba chcem nasledovať, za Tebou chcem ísť. A ten moment môže trvať naozaj len moment, alebo deň, týždeň, mesiace… a zrazu sa objaví ten múr s názvom prekážka, alebo “ako odpútať Vašu pozornosť od momentu teraz”..a je to tu. Akoby neexistoval. Zmizne. A potom sú tu tie večné stále – ktoré sú myslím zvyčajné iba pre Boha. Lebo On je nemenný. Lebo On je verný. Lebo On je stály za každých okoloností. Veríte tomu?!

Ja tomu verím – aspoň to tak v srdci prehlasujem a napriek tomu si vyberám neustále tie svoje momenty teraz… tie momenty viac.

Mám teraz obrátiť všetku svoju pozornosť, že sa možno zase nedoplatím na aute a to ešte v čase, keď ma kráčanie bolí?! Alebo zameriam svoju pozornosť na to, že Boh doteraz úplne vo všetkom premieňal to zlé na dobré. Hej, zázračne. Lebo však je Boh zázrakov. Či veríte v iného boha?

Lebo tento môj je Láska – a ja neverím, že by od Neho mohlo pochádzať niečo zlé. Alebo Vy áno?!

Hej, bolesť bolí – alebo teda, zranenie bolí a asi sa s tým nedá pohnúť, lebo však všetci vieme, že bolesť prejde…a prestane Ti znemožnovať Tvoje kráčanie. To hej. Na stratu asi nikdy nezabudneme, ak trvala pri dlho a šok bol väčší ako strata samotná… ale tiež Tvoje srdce vyformuje akoby úplne iným spôsobom než čokoľvek iné. Alebo?! Veď ja neviem, len chcem, aby ste premýšľali nad tým, či sa naozaj oplatí byť v tom zapadnutí snehom všade naokolo… alebo či je čas vstať zo svojho momentu teraz a viac a prejsť do večnosti stáleho a nemenného Boha, ktorý je Láska a dal za nás všetko. Naozaj všetko.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s