Špina v lampe.

Je 22:12, ležím si na posteli a premýšľam nad tým, že napíšem blog, no žiadne nápady. DIMG_0750.JPGo toho prichádza Ester so slovami: “Ivi, vieš že na tej veľtej lampe, čo máš nad hlavou máš veľa špiny?”

Pozerám teda na tú lampu nad mojou hlavou a nič nevidím, lebo práve nesvieti, tak len prihmkávam na čo Ester už lezie na moju posteľ a pokračuje: “A ja Ti ju musím teraz vyčistiť..” a fúka do lampy, ktorá je nado mnou, pod ktorou ja vlastne ležím a tak pozerám hore a vidím malé čiastočky prachu z lampy nado mnou ako dopadajú na moje okuliare.

“Už to je!” Hovorí s nadšením a odchádza do svojho pet-shop-domčeku, lebo od Ježiška pod strom chcela petšopákov. To sú také mini hračky zvieratká.

To, že vlastne už je noc vôbec nerieši. Čaká na mamu, ktorá šla s kamoškou do kina. Zvyšok domu už samozrejme spí, ale Esterka čaká. To už prišla sestra (Esterkina mama) s balíčkom pukancov v ruke a Esterka s nadšením, že ju vidí hovorí: “Kde si bola”

“Kúpiť Ti pukance predsa.” odpovedá. 

“Jeeeeeej.” a začína jesť putance.

Dnes sme mali totižto oslavu. Mala som meniny. Teda ešte stále je dnes, tak ešte mám. Deti rozhodli, že musíme mať oslavu. Tak sme šli do Tesca. Kúpili sme detské šampanské a igelitku chipsov.  Takže predpokladám, že Esterka je buď presolená, alebo napitá… pili sme elzovské šampanské a Ester sa a po prvom na ex-vypitom poháriku pýta: “Ivta a kedy prídu Tvoje tamošty?”

“Esterka, veď Ty si moja kamoška a aj Rút, Sofi, Dado, Bety a Lulu.” Vymenovávam všetky moje netere a synovca a zodpovedne sa snažím odpovedať na jej otázku.

“Tak dobre.” hovorí akoby jej ma bolo ľúto.

Už je skoro koniec roka. A tak pozerám na tú lampu a premýšľam, že prečo prach nevidieť, keď nesvieti a vidieť keď svieti a že stačí úplne obyčajné fúknutie na to, aby to začalo lietať kade-tade a bolo čistejšie ako predtým.

A že koľkí z nás sa dobrovoľne rozhodujeme žiť v tme a pritom si neuvedomujeme, že to jedného dňa bude brániť svetlu, aby žiarilo tak, ako predtým.

A že “Ježiš sa vtedy dávno narodil pre to, aby prežiaril náš svet Láskou. “A to svetlo vo tme svieti, ale tma ho nepohltila.” Jn 1:5 žehnám Ti, aby sa počas Vianoc v Tebe ešte viac rozžiarila Láska, ktorou Otec miloval, keď nám Ho dal.  Tma Ho nikdy nepohltila, lebo stále miluje.” – takto aspoň znela moja vianočná sms, “prianie” pre všetkých (alebo väčšinu) mojich priateľov.

IMG_0725.jpg

Lebo občas stačí úplne obyčajná hmla a my prestávame hladieť vpred ako predtým. Len tak naslepo hľadáme nám predtým známe veci a kráčame s rukami vpred, aby sme náhodou do niečoho nenabúrali, lebo to by predsa mohlo bolieť a preto neskúšame veci neznáme, ale ostávame akoby prikovaní k zemi…že veď takto to teraz má byť. A zabúdame na to, aké to bolo.

Bol Tvoj rok 2016 tápaním v hmle, skrývaním sa v tme, alebo náháňaním sa za nedosiahnuteľným, zatiaľ čo všetko to dosiahnuteľné akoby Ti utekalo pomedzi prsty bez toho, aby si to vôbec len trochu cítil?!

Prosím, nikdy neočakávaj, že Ti tu napíšem návod “ako na to” – toto ja nikdy nepsravím, lebo to “ako na to” je niekde mimo mojej mozgovne. Jednoducho neviem.

Viem len o Božej vernosti, Jeho dobrote a neutíchajúcej túžbe zmeniť náš prach na krásu, tmu na svetlo a hmlu na niečo v čom sa naučíme jednoducho tancovať. Lebo vtedy sa proste rozplynie. Veríš tomu?! Ja hej. A keď sa pozriem späť na rok 2016, tak tomu verím o to viac. A keď na rok 2015, tak tiež, a aj rok 2014 to v sebe mal! Aj ten rok si v sebe nosil vernosť dobrotu a Jeho Lásku.

A keď pozrieš späť Ty, čo vidíš?!

Vieš. Môžeš vidieť mnoho prešľapov, chýb, zlyhaní… a možno mnoho víťazstiev…ale povedzme si pravdu – kde všade vnímaš, cítiš, vidíš prítomnosť živého Boha?! Kam si Mu dovolil vstúpiť? Kde si Mu dal svoje áno a kde svoje nie?!

A občas najviac bolí práve tá intimita a tá nahota pred druhým a povedať, že vieš, takýto ja som a vzdávam sa… a ver mi, že môžeš. A nesľubujem Ti reakciu ostatných ľudí v tomto niekoľko miliardovom svete… ale verím, že Boh verne bude i naďalej kráčať po Tvojom boku, pretože pre Neho je nemožné, aby odišiel, zanechal, alebo opustil.

Neboj sa teda dovoliť druhým, aby fúkli do Tvojej lampy (alebo svojmu Bohu) a aby si znovu mohol zažiariť tak ako predtým…a Jeho svetlo v Tebe a skrze Teba tiež.

Vlastne neviem čo viac písať… pozri sa dozadu a premýšľaj o Jeho milosti a o tom, čo všetko dobré Ti dal. Som presvedčená, že budeš udivený nad tým, koľko Ti toho zjaví… a neboj sa byť sám sebou.

Prajem požehnaný rok 2017 Tebe i Tvojim blízkym! 🙂

Ivonka.

2 thoughts on “Špina v lampe.

  1. Ivonka,tak sa obraciam dozadu tohto odchádzajúceho roku a vidím,že mi Boh,môj najdrahší Otecko dal tohto velmi vela.Zoznámila som sa s Tebou a Ty si vzácny človek.Aj s Petrou ste ma tiež zabávali cez leto.S tymi kravami ste nemali chybu.Dostala som vela času a dakujem a dakujem.Aj za Tvoj blog!! Milka

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s