Oživenie dinosaura.

Dado objavil novú fintu. Ako hovorí Pepa – Fintu Fň! Začal veľkých ľudí = dospelákov lákať do inýIMG_0426.jpgch miestností na dinosaura. 

“Na chodbe je dinosaurus. Choď pozrieť.”

A opakuje to, dokola, kým sa daná osoba nejde pozrieť. A keď už sa teda odhodlá ísť, tak on sa vyberie opačným smerom – do kuchyne – a ide si tajne nájsť nejakú čokoľádu, či cukrík. Ale naozaj neviem, či tento druh kreativity zdedil po mne, alebo ho jednoducho odkukal od svojich sestier alebo Ponga. Tak či tak, ja mu v tom fandím. Veď ako inak.

Moje myši so mnou precestujú postupne celé Slovensko a myslím, že to neskončí len Slovenskom, ale pôjdu kade-tade do sveta. Janka vedela, čo robí, keď mi ich dáva. Ja teda ešte úplne neviem, prečo vo svojich 26tich rokocIMG_0543.jpgh brávam na svoje tlmočnícko-spevácko-objímačske výlety aj moje myšie komando, ale určite to má svoj význam. Lebo keď to spravila Janka, tá Jaššová predsa, tak to musí byť veľká vec! Síce teraz k nim neustále musím zháňať nejakých baby-sitter, či vlastne mouse-sitterov, ktorí mi ich postrážia, kým pracujem..ale zatiaľ boli ľudia celkom ochotní. A keď nie ľudia, tak aspoň Jankin Šot. Dostala som aj náhrdelník – od mojej neterky Alžbetky, ktorá mi hneď povedala, kde ho kúpili aj koľko stál 🙂 a hovorím všetkým, že je to strom života, obsypaný diamantami – akože mojim ovocím. A štvrtý zľava diamand je práve Janka Jaššová. To len aby ste vedeli. Keď s niekým strávim 3 týždne iba s 1dňovými prestávkami, tak musia čeliť faktu, že o nich budem písať … a Janka má netere. Napríklad Janku, ktorá je tiež moja tamošta, má iné priezvisko, aj inak vyzerá, aj sa inak správa, ale aj tak je tamošta. A petná tamošta! Chodieva so mnou občas tlmočiť na naše semináre. A akurát mi vysvetľuje, že možno kvôli nadmernému používaniu francúzštiny jej tá angličtina už tak ľahko nepôjde. Ja jej vysvetlujem, že to nevadí. Lebo naši angličania vedia isto po francúzsky. A povedala mi, že vedia. Že sa vedia opýtať, kde je výťah…a to je asi celé. A tak som s ňou mohla iba súhlasiť, lebo naposledy som im so svojím prešpekulovaným francúzskym prízvukom vysvetlovala, že “kon se pase na terase. kon nežere travu, kon papá, kon nesere, kon kaká.” a že mi nerozumeli.

Takže, s tými jazykmi je to aj tak úplne inak ako si myslíme. Keď vieme, tak vlastne nevieme. A keď si myslíme, že nevieme, tak vieme úplne dostatočne dosť. No vážne.

Tri týždne seminárov sú za mnou. Včera sme sa s Jankou smiali – ona totižto tých seminárov za tento rok napočítala len 16, no ja 17. Takže, keby sme súťažili, tak asi teda vyhrám. No nesúťažime. Ale poviem Ti stráviť 3 týždne objímaním a milovaním mnohokrát neznámych ľudí je veľká vec. Smiali sme sa síce aj na tom, že sme platené za to, že objímame. No v skutočnosti to je úplne inak. Objíma Boh Otec cez našu náruč. Keby to má byť o mojich objatiach, tak si asi vyberám, premýšľam. A keby si vyberám, tak nechodím do všetkých miest na semináre alebo do všetkých spoločenstiev. Ale možno by som šla smerom Sereď, Zlaté Moravce, Bratislava a neviem, aké iné, kde ľudí poznám a veľa priateľov tam mám a bolo by to isté a bezpečné.

A takto premýšľať nechcem. Lebo takéto premýšľanie je úplne odbočené od akéhoľvek dIMG_0288.JPGruhu lásky Otca. Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jediné Syna, aby nik, kto v Neho verí nezahynul, ale ma večný život. A my si proste myslíme – teda, alebo ja si teda niekedy myslím na základe svojho selektívneho premýšľania, že sa to nejak spraví a tak sa ja vyberám tam, kde chcem a tam, kde nechcem sa vyberie niekto iný. A vlastne – je to tak 🙂 ale niekedy je dobré vypnúť hlavu a proste zapnúť srdce.

Lebo niekedy sa s nevinným výrazom pandy, alebo iného zvieratka snažíme druhých presvedčiť o tom, že je niekde dinosaurus a my zatiaľ robíme niečo, čo chceme. Lebo v prípade Dada a dinosaura, tak ide o niečo úplne mega – lebo Dado je veľký fanúšik dinosaurov 🙂

Chcem Ti povedať – dinosaury, na ktoré veríš sú v skutočnosti len výhovorkou v Tvojom kráčaní za niečím lepším… lebo ja si myslím, že keby Dado povie, že chce cukrík, tak dostane aj celý balík, aby sa mohol podeliť aj so sestrami a mnou. A nemusel by vymýšľať storky o dinosauroch.

A máme strach. Samozrejme, že ho máme. Lebo dokonalá Láska vyháňa všetok strach. Z toho mi logicky plynie, že kde niet lásky, tam je strachu… tento posledný seminár bol pre mňa naozaj požehnaním. Boli sme v Juskovej Voli – a to je fakt že v paži. Lebo tá cesta tam akoby nemala konca. Hlavne tá cesta tam. Kedy sa Prdkovi opäť uvoľnila hadica od chladiča a bol bez vody a tak sme vyrazili takmer o hodinu neskôr. A keď už sme skoro prešli dobre známym Strečnom, tak úplne na konci sa stala nehoda a museli sme sa vrátiť do ZA a vybrať sa cez Terchovú… proste som si vravela, že nás tam asi čaká niečo dobré, keď sa nám dejú takéto veci…ale nedali sme sa. A tak sme prišli. Robili sme seminár pre Rómov. A som šťastná. Moje predstavy o nich boli niekedy možno presne také – že ja narozprávam ľuďom, aké to bude super a nech sa prihlásia a ja si ostanem tam, kde mi je to pohodlné. A pritom voči Rómom som nikdy nič nemala. Ale ostatní mali. A niekedy nám úplne stačí to, že ostatní zmýšľajú inak a do našej hlavy sa akoby vbuduje taký ten prevrátený vzorec toho, že existuje aj lepšia možnosť. A poviem Ti – možno existuje, ale predsa hovorím – neexistuje.

Nie je to úplne šiši, že si buduje nejaké predsudky/výhrady, kladieme bariéry/obmedzenia/múry voči ľuďom, ktorí sú presne takí istí ako my?

Prosím, prestaňme s tým. Odložme nabok všetky rozprávky o dinosauroch a drakoch a Bezzubkách a Zvonilkách a kadečom. Lebo vtedy akoby vlastnej fantázii dovoľujeme, aby zaujala miesto v našom srdci, ktoré má patriť niekomu oveľa dôležitejšiemu – Božiemu dieťaťu.

A hej, nie je možné milovať všetkých. Ale vždy je možné milovať toho, s kým práve si. A ja nehovorím o objímaní, čo je jedna z tých vecí, s ktorou sa možno stretnúť aj na našich seminároch. Ale je to len jedna z vecí. Hovorím o úcte. Hovorím o čase. Hovorím o pozornosti. Hovorím o Láske vo všetkých možných prejavoch. Hovorím o tom, že dáme potrebu toho druhého pred tú svoju, nech už je ten človek ktokoľvek. Ale rozhodneme sa pre lásku. A rozhodneme sa milovať – teraz.

Hej, dinosaury sú skvelou vecou. Ale ak naozaj na ne veríš, ak naozaj veríš, že sú na chodbe a chceš, aby ich niekto videl, tak tú osobu chyť za ruku a choď tam s ňou. A vychutnajte si ten “Jurský park” spoločne. A samozrejme myslím to celé len metaforicky… ale aj tak Ťa do toho pozývam… dovoľ svojmu srdcu dať šancu srdcu toho druhého, nech už je to ktokoľvek. Ja som presvedčaná o tom, že ten človek za to stojí. Že má veľkú hodnotu. Že nebudeš ľutovať a ani nepremrháš nič. Investuj do ľudí, ktorí sú pri Tebe…a naozaj nezáleží na to, či Tvojou investíciou bude čas, peniaze, dotyky, slová – lebo záleží na tom, čo ten druhý potrebuje… 🙂 nebudeme predsa objímať ľudí, ktorí majú panický strach už len z podania ruky. Ani nebudeme hovoriť veľa niekomu, kto už “prepočúvaný” milých slov a potrebuje to už konečne zažiť a zakúsiť…

Tak si pozvaný! Dovoľ dinosaurovi, aby ožil a zober niekoho, aby videl, že je skutočný… a tým teda myslím to, že dovoľ niekomu aspoň na chvíľu byť súčasťou toho, čo Ti robí radosť, aby on mohol spraviť to isté pre Teba… 🙂 a ani sa nenazdáš a nové priateľstvo je na svete.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.