O zármutku.

Cez víkend som cestovala. Speedy Prdko to so mnou vôbec nemá ľahké. Lebo stále chcem niekam ísť a vlastne aj  vždy idem a on musí tiež. Ale sú sviatky. A tak sa z obyčajnej cesty smer Ružomberok stala cesta “a la leňochod Flash”  – z tej rozprávky Zootropolis. Flash = blesk. Hej, ten leňochod, čo je schopný zomrieť kvôli tomu, že si konár pomýli so svojou vlastnou rukou a v nádeji, že sa isto zavesí sa akurát tak isto zabije. Pomalý, hlúpučký, ale napriek všetkému, stále je dosť chutný, či?! Hlavne tá scéna, keď ide povedať vtip O trojhrbej ťave… 🙂

A tak sme cestovali namiesto necelých dvoch takmer štyri a pol. Bola tam aj Danta z Omšenia a Monika… počúvali sme koledy a kúrili, aby sa Prdkovi neprehriala mozgovňa. Od kedy IMG_0102.jpgmi buchla tá hadica od chladiča a myslela som si, že buchne Prdko celý, tak intenzívne sledujem tú ručičku, ktorá by ma na to mala upozorniť. Ale nevybuchli sme. Ručičku sme sledovali a všetko bolo tak ako malo. Teda, až na tú zápchu. Jemine, celé Slovensko bolo na cestách.

Prihlásila som sa na ŠAS, tzv. školu autentických sŕdc. Mám tam toľko tamošiet, že nemôžem teraz písať o všetkých. Ale napríklad taká Ivuš sa vždy teší, že ju v blogu spomínam. A Soňka mi zase vždy pripomenie, že v blogu ešte nebola. Tak tu ich máme… 🙂 A preto ten Ružomberok vlastne.

Ale o autentickosti by som vedela písať dookola. Viete, o tých momentoch, keď robíte veci, lebo ich chcete robiť, lebo Vám za tým volá srdce, lebo počas nich nenosíte masku, ani sa nesnažíte zaujať, alebo byť niekým iným. Proste ste autentickí, skutoční, reálni, sami sebou. Preto Ježiš hovoril,IMG_0108.jpg že máme byť ako deti. Lebo oni sa na nič nehrajú. Preto majú lístky do neba už dnes. Lebo skáču nahé na trampolíne a dajú si len čiapku na hlavu, aby im nebola zima. Lebo prefarbia psa na ružovo-modro a veria, že je lietajúci jednorožec. Lebo Ti dajú patrične najavo, že sú zranené. Hovoria nahlas, keď niečo nie je fér. Nehanbia sa povedať o svojich snoch a túžbach. Lebo oni vedia, že sú prioritou svojich rodičov…

Vieme my vôbec o sebe, že sme prioritou nášho Boha?! Každý jeden, tam kde si, tak aj Ty si prioritou svojho Otca. 

Deti majú 34242 druhov plaču a ak ich pozoruješ dostatočne dlho, alebo tráviš s nimi dostatočne veľa času, tak vieš, kedy je to plač v hneve, zúrivosti, hraný, kedy ide o smútok, kedy ide o bolesť, kedy sa pohádal so súrodencom, kedy ho naštvalo niečo úplne iné…jednoducho to vieš. A ako rastieme, tak to číslo 34242 klesne tak na 5 a niekedy na -5.

A aj v tieto dni, keď je 64369634 aút na cestách a namiesto hodiny a pól idete flashovských päť, tak zrovna v tieto dni môžme hovoriť o autentickosti. Lebo všade horia sviečky, všade vážne tváre, všade kopec spomienok a bolesti a chcem Ti povedať o jednej veci. Chcem Ti písať o zármutku.

Existuje 543432194 druhov zármutkov. Možno oveľa viac. Keby viem presné číslo obyvateľov plánety Zem, tak napíšem to číslo. Lebo každý smúti inak. Úplne každý prežíva stratu niečoho/niekoho iným spôsobom.

A myslím, že ak existuje osoba, ktorá má právo otvorene hovoriť o zármutku a strate práve počas týchto dní, tak som to ja. Je mojou súčasťou a nedovolím si povedať, či väčšou alebo menšou ako Tvojou a ani to, že na to má niekto menšie, či väčšie právo hgrief-fear.jpgovoriť o ňom…to nie. Je našou súčasťou. Každého z nás. A zrejme možno hovoriť o procese zármutku…

C. S. Lewis povedal, že mu nikdy nikto nepovedal o tom, že zármutok je pocitovo tak veľmi podobný strachu. A ja s ním opäť len súhlasím. Doteraz si pamätám na tie chvíle v hospici, keď som sa lúčila s tatom a vedela som, že to, čo zaplavuje moje vnútro je zármutok. Vedela som, že to, čo ho sprevádza je strach. Lebo uprostred celého toho lúčenia a vyznávania a ďakovania a odpúštania a púšťania a sĺz a úsmevov som sa jednoducho bála. A viem, že prvé dni/týždne/mesiace bez tata boli plné bolesti, smútku, zármutku a taktiež strachu. Neviem, či si mal niekedy psa – ja som mala Charlieho, mala som ho deväť rokov a trvalo mi pár dní, kým som prestala počuť zvuky jeho paciek na podlahe ako som prechádzala z izby do izby. Bola som tak veľmi zvyknutá na tento zvuk, že aj keď už nebol, tak stále som počula, ako za mnou kráča. Ja viem, že to znie šialene. Veruže to aj bolo. A bolo ťažké pochopiť, že sa viac nevráti. Rozumovo bolo všetko na poriadku a vedela som, že zmena nenastane, ale moje srdce jednoducho nevedelo prijať túto novú realitu.

A teraz si to predstav pri tatovi – hej, je to strašne odlišná situácia. Ale chcem Ti ukázať to, že pri strate Charlieho som zažívala také trochu šialenosti a to bol pes. Takže áno, vstať ráno a neobjaviť tatina v obývačke pred telkou, alebo variaceho v kuchyni…to bolo už úplne iné šialenstvo. Lúčiť sa s tými vôňami jeho jedál, hlasno pustenými šlágrovými piesňami, alebo že sa blížila noc a on neprišiel z práce, či z rande 🙂 … jednoducho bolo to akoby si sa musel dennodenne prebojovať znovu a znovu strachom, aké to bude, čo bude, kde budeš a čo sa stane ak…proste strachmi.

tearsJe to proces. Iný typ blogu som písala o tatovi pred dvomi rokmi pred/po jeho smrti…iný píšem dnes. C. S. Lewis napísal, že so slzami v očiach nie sme schopní vidieť poriadne, pretože to, čo vidíme je rozmazané. A ja s ním opäť len súhlasím. V bolesti, strachu a v zlomenosti jednoducho nie sme schopní vidieť to, čo naozaj bude. Ja som si ani len nevedela predstaviť, že sa jedného dňa budem môcť znovu nadýchnuť a povedať si, že môj život má napriek všetkému zmysel. A hovorím Ti, že má!

Aj ten Tvoj. Zármutok je súčasťou procesu. A ja túžim po tom, aby si ľudia dovolili precítiť ho vždy, keď sa objaví. V plnej miere, bez hanby a bez skrývania sa. Lebo viem, že to bolí. Viem, že za tým stojí mnoho jaziev, alebo stále otvorených rán… ale ja verím, že my sme naozaj uzdravení Ježišovými ranami.

Pavol vgrief.jpgo svojom liste Solúnčanom/Tesaloničanom napísal, že my rmútime, ale s nádejou. A veľmi túžim, aby tieto dni, kedy ľudia chodia na hroby a zapaľujú sviečky a myslia na svojich drahých, aby to nebol čas, kedy ich bude premáhať smútok a clivosť. I keď ostalo obrovské prázdno. I keď to nik na tejto Zemi nikdy nebude schopný naplniť, aby sme si povedali, že “teraz je to  už okej”… ja viem, že to je nemožné pre nás ľudí v plnej miere vynahradiť si to, čo nám nebolo dané, alebo nám bolo vzaté… ale my rmútime s nádejou! S Nádejou, ktorá ožila pred 2000rokmi a túži neustále rozpalovať naše srdcia. A preto sa modlím, aby každá jedna sviečka, ktorú zapáliš na hrobe svojej maminky, tatinka, dcérky, či syna alebo kohokoľvek Tebe blízkeho, aby sa sa začalo diať nemožné – aby nádej premáhala a obnovovala Tvojho ducha. Aby Tvoj duch znovu povstal v nádeji a svojou nádejou spôsoboval, že telo i duša sa rozhodnú vládať…

Lebo Ten, ktorý je našou Nádejou je oveľa väčší ako čokoľvek, čo bolo pochované pod zem. A nemusí ísť len o ľudí… zármutok môže nastať aj v prípade, že pochováme svoje vlastné túžby a sny. A bolí to veľmi. A teraz neumenšujem zármutok zo straty človeka…to by som si nedovolila…aj ja mám svoje plačlivé dni/hodiny/mesiace. A rozumiem. Ale Boh je naozaj nad tým. Prosím, nepochovávaj sa s tým, čo bolo pochované. Dávaj Bohu šancu, aby v Tebe obnovoval život aj v miestach, kde si sa možno Ty sám rozhodol už zomrieť…On je Boh, ktorý robí nemožné. Pre Teba a rovnako i pre mňa.

Boh je obrovský detailista. Ak vo svojom zármutku potrebuješ niečo konkrétne, tak Mu o tom hovor. A ja sa modlím, aby Ti to prinášal. Aby Ťa tým prekvapoval, aby Ti tým pripomínal svoju Lásku, ktorou si Ťa vydobyl na kríži… mňa dobýva neustále. A ja verím, že aj Tebe sa začnú podlamovať kolená z tej bázne a z tej veľkosti Lásky, ktorou sa rozhodol milovať Ťa.

Lebo je niečo omnoho väčšie ako Tvoj a môj zármutok. A to náš Otec, ktorý na Teba ani nezabudol, ani Ťa neopustil …a Ty nie si zlyhaním v Jeho očiach..ale synom a dcérou…Amen?!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s