Všetko.

Som po troch týždňoch semináru Otcovo srdce.

http://www.seminarotcovosrdce.sk – keby si mal/a chuť sa niekedy pridať.  Myslím, že ani ja sama som si neni úplne vedomá toho, čo presne sa tam odohráva a akého 1veľkého hýbania Božej milosti som svedkom dennodenne. Tak občas, takmer vždy, len ostávam v takom nemom údive z toho celého.

A tak som sa rozhodla napísať Ti. Tebe, ktorý stojíš na rozhraní niečoho obrovsky ťažkého. Lebo počula som už stovky príbehov, každý z nich si nesie niečo iné, dokonca i samotní nositelia príbehov sú vždy úplne iní. A tie príbehy sú zvyčajne plné bolesti, prázdnoty, samoty, horkosti, či neodpustenia. A ja ich spoznávam niekedy priam do detailov. Vidím tie slzy, tie jazvy, tie zranenia a počúvam tie zamlčané nevypovedané slová. Dokonca som mnohokrát svedkom toho, ako tie dlho potláčané emócie dostávajú šancu znovu žiť.

Lebo Ti verím, ak si sa ocitol niekde v zlomenosti, kde si schopný len prežívania, ktoré spočíva v obyčajnom dýchaní.

Viem, že zlomenosť človeka je nemerateľná a neporovnateľná a tak nikdy nebudem môcť o nikom povedať, či to len hrá, alebo to tak naozaj je. Lebo si viem predstaviť, že Ti mnohí povedali, že to vôbec nie je až také zlé, ako si to Ty sám vytváraš. Vieš čo?! Verím, že je to zlé a že to vôbec nenafukuješ.

A mám za sebou už minimálne 30 takýchto týždňov počúvania, sledovania, tlmočenia a proste všetkého, čo tam robím. A niekedy je to plné kontrastov, lebo keď viem o všetkých tých bremenách a potom tam stojím a mám voviesť ľudí do toho, aby aj uprostred toho svojho údolia chválili Otca. Nie je to jednoduché. Ani pre mňa samú mnohokrát.

A napriek tomu, že som sa toho zúčastnila asi tak raz, tak mám pocit, že som stálym účastníkom, hoci slúžim a preto viem, že je to v poriadku cítiť sa tak ako sa cítiš.

mountain-1

Lebo si dovolím povedať, že je úplne jedno koľko rokov máš s Bohom, či pri Bohu odžitých, lebo stále môžeš byť ako cudzinec v Jeho dome, ak vôbec vieš, že v dome svojho Otca máš príbytok a On ho má v Tebe. To je dôležitejšíe.

Alebo že na tom nezáleží ako často navštevuješ chvály, kostol, kázne, adorácie, čokoľvek, lebo sa stále niekde niečo ponúka – ak nevieš, že Boh tam vždy všade je a bezhlavo túži po intimite s Tebou bez ohľadu na všetky formality a povinnosti. Chce byť s Tebou. Na tom záleží viac.

Lebo potom sa z Teba i zo mňa častokrát stáva ten starší syn z podobenstva o márnotratnom synovi, ktorý tak dlho slúžil a žiadnu odmenu nedostal…a do toho Otec povedal, že však “všetko, čo mám je Tvoje”… a my nechápavo ostávame akoby zamrznutí hľadieť do blba, lebo vlastne ani len netušíme, čo sa v tom “všetko” ukrýva. Lebo keby sme to vedeli, tak by sme to brali v plných dúškoch nielen pre seba, ale každému okoloidúcemu by sme mali potrebu dávať z toho “všetka”, ktoré nám je dostupné.

Alebo sa ocitáme v stave samotného márnotratného syna, či dcéry. A vieme o tom, že “všetko”máme… ale tento svet nám dáva toho toľko, že občas Božie “všetko” jednoducho nestačí. A márnime vecami, darmi, talentami a tvárime sa, že však asi takto to má byť. Naozaj?!

Chcem, aby si vedel, že nech už je Tvoj stav akýkoľvek. Vôbec sa nemusíš nachádzať ani v staršom, ani v mladšom bratovi… možno mal márnotratný syn viac súrodencov, ktorí neboli spomenutí.

Možno mal sestru, ktorá bola medzi nimi a videla ľudskú nenávisť v očiach svojich bratov. Alebo videla ten neopisateľný smútok vo svojom Otcovi. Možno bola úplne zabudnutá, osamelá. Nič a nik sa jej nedotýkal. Možno bola stále na výslní…neviem. Neber to ako teologickú pravdu. Len sa snažím, aby si vedel, že rozumiem, že každý sme niekde inde.

Chcem len, aby si to teraz nevzdal. A napísala by som to, aj keby som vedela, že to píšem iba pre jedného človeka. Písala by som Ti to, aj keby som vedela, že sa to nikomu nebude páčiť, ale Tvojho srdca sa to môže dotknúť.

Lebo som videla a počula naozaj mnoho. Brutálne veľa situácií, udalostí, príbehov za tých 7 rokov v tejto službe, pri ktorej sa odkrývajú tie najviac hlboké vnútorné zranenia. Občas sa všetci tvárime, že však je všetko fajn a nič sa nedeje. Ale viem, že to tak nie je.

Nevzdávaj to…lebo viem, že v tom “všetko” sa skrýva aj to, že “všetko slúži na dobré tomu, kto verí”. Všetko. Naozaj.

A viem, že život nie je vždy jednoduchý. Nie, život nie je pes. Lebo podľa mňa väčšina psov sa má lepšie ako mnohí z nás 🙂

Nevzdávaj to, lebo ak ešte chvíľu vydržíš, tak bude aj zlaté prasiatko 🙂 ale nie, to je reklama na kofolu, čochvíľa sú tu Vianoce predsa. Ale ja chcem veriť tomu, že zázrak je jednoducho za dverami – Tvoj i môj. Som presvedčená o tom, že ak si povieš “Otec, nedokážem Ti viac veriť, ale Ivonka vraví, že Ti verí, tak urob zázrak.”… a bude konať!

Vieš, lebo pre mňa to tiež nie je vždy úplne easy veriť Mu. Ale On ma jednoducho neprestáva milovať. A On jednoducho neprestáva milovať Teba. Vymilováva nás z našich temnôt. Vášnivo a bez prestania miluje. Teba i mňa.

springtime

Miloval ma v mojej temnote. Miluje ma stále. Teba tiež.

V tom “všetko” sa ukrýva aj to, že Jemu je možné naozaj všetko. A možno by niekto povedal, že hej, ale veď nemáš rodičov, Dávid mal rakovinu a chodíš na terapie a nemáš úplne kde bývať a nepociťuješ nadbytok takmer v ničom..ak vôbec dostatok. A vieš čo – Tvoje argumenty sú úplne pravdivé a isto sú argumenty ostatných o Tebe. Ale ja viem, že môj Boh plače so mnou, keď plačem. Ja viem, že pozná moje potreby a tie potreby jednoducho napĺňané sú.

A mám rodinu predsa. Čo lepšie sa mi mohlo stať v živote ako moji traja súrodenci. No naozaj, ak existuje niekto koho by som neustále bezpodmienečne a nesebecky chcela dávať do popredia pre “všetko” Božie požehnanie a nech má vždy viac vo všetkom, tak sú to bezpochyby oni traja.

A mám duchovnú rodinu predsa. Som najmladší najstarší tím nášho Otcovho srdca. Som tam najdlhšie a mám najmenej rokov. Som medzi nimi ako také bábätko, ktoré nech si sadne ku komukoľvek, tak som objímaná a prijímaná, hladkaná a milovaná… neviem si už predstaviť ani, že by som niekoho z nich nemala.

Tak to prosím nevzdaj. Lebo “všetko”, čo má je Tvoje. Alebo lepšie povedané, kľudne sa vzdaj vo všetkom – len počas toho daj Bohu šancu, aby Ti dokázal, že On to s Tebou nikdy nevzdal. Ani so mnou, ani s Tebou.

Viem, že mi tu chýbajú tie vtipné časti, ale dnes som mala potrebu napísať to takto…proste tak ako to cítim a mám. Lebo mám také malé tušenie, že zrovna teraz existuje niekde niekto, kto to potreboval počuť. Že je milovaný bezpodmiečne a večne.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s