Vtipne s humorom.

IMG_3710Všetci šli strielať. Všetci, lebo tento týždeň sme tu štyria. Pepa, ja, farmár a Mišo. Je super mať tu na farme nového človeka. Naozaj. Takže všetci traja šli strielať. Ja som si povedala, že sa bez strieľania zaobídem. No vážne. Inak som ma to všetko priťahuje samozrejme, videla som všetky časti Myšlienok vraha, Kostí, CSI, NCIS, Komisára Rexa, Kobry 11,..teda, asi nie úplne všetky všetkého. Ale isto nie som ďaleko. Takže mám rada tieto akčňáky – ale naozaj iba v telke.

IMG_3751.jpgUž sa nám to tu kráti. Už iba 6 dní a som doma.Priznávam sa, že občas v tomto farmárskom zhone nestíham úplne všetko a všetkých. Potom ma to mrzí – napríklad teraz, viem, že tie dni, kedy som tu 100% odratávajú moje netere. Ale čo sa týka ostatných, tak viem na 100%, že to robí aj moja Iv. Vieš, občas keď sa obšťastním samomluvou – chcela som napísať, že ňou trpím, ale mne vlasne je vtedy fajn a myslím, že väčšine ľudí, neviem prečo to spájame so slovom trpieť – tak si hovorím, že kým sa oslovujem “Ivuš”, tak sa môžem tváriť, že si chystám rozhovory s ňou 🙂 Takže Ivuš – myslím na Teba, aj keď sa nestíham úplne pravidelne ozývať a úplne o všetkom, ale však za chvíľu sme spolu.

Keď sme pri tej samomluve…teda, neviem ako na to presne pozerať. Sedela som si na posteli, ako si sedím teraz. Mám výhlad priamo na Pepu, ktorá šla strielať, takže momentálne iba na jej posteľ. A tak som si sedela a zrazu Pepa hovorí: “Tričko zves sa už dole.” a hľadí pritom na tričko zavesené na vešiaku pri okne. Tričko samozrejme nehybne a mlčanlivo visí ďalej, keď v tom Pepa hovorí znovu: “Tak nechaj tak, ja ťa zvesím.” a tričko si zvesí dole. Ja si pretieram oči, či som videla dobre. A hej. Nie, Pepa netrpí samomluvou. Pepa je len jednou z nás, ktorí nachádzame v samomluve radosť.

Keď sme pri tej Ivuš, podľa mňa každý potrebuje svoju Ivuš, lásku v podobe priateľstva, nefalšovaného a skutočného, bez masiek a práve teraz a stále. Viete, konkrétne jej som sa zverila už aj s mojimi veľkými prešlapmi a ona sa ako správny priateľ hnevala na príčiny mojich prešľapov a nie na ich následky, či mňa. Niekoho, kto sa ozýva pravidelne, stále a je vlastne jedna z mála, ktorá sa ozýva ako prvá… síce, ja si hovorím, že to je moja najväčšia slabosť, že sa ľuďom ozývam veľa, často, ako prvá, moc sa starám, moc milujem, moc neviem čo… a potom mi je ľúto, že sú obdobia ticha, lebo si asi navykli, že však ja sa ozvem. Ale to sa deje asi každému. Jednoducho niekoho, kto dá bezhraničné hranice vášmu vzťahu a vy jednoducho budete vedieť, že napriek všetkému je všetko stále okej. Bez zbytočných zákazov, príkazov a všetkého, čo by budovalo múry sebaobrany. Lebo však aj to sa stáva. Ivuš – musím s tebou tráviť viac času, keď prídem. Verím, že všetci viete, že tým, že poukazujem na niekoho konkrétneho, tak nechcem dávať do úzadia nikoho iného. Ja som jednoducho strašne divno stvorená…mám obdobia vzťahov, priateľov a všetkého možného.

IMG_3631.jpgA keď sme pri tých priateľoch – s Pepou sme teda asi vstúpili z nášho “polokamošského” vzťahu do kamošského. Snáď teda mi to odklepne, keď si to prečíta. Máme mnoho naplánovaného do budúcnosti. Okrem už spomínaného roadtripu sme sa dohodli na tom, že ak sa nám v živote nebude dariť, tak sa vrátime do Nórska a zastrelíme medveďa, je to tu zakázané a tým pádom nás zavrú do basy. Zistili sme, že nórske väzenské cely sú krajšie a kvalitnejšie ako obyčajné byty na Slovensku a že väznica je tu napríklad aj v meste Roros. Toto mesto je výnimočné pre nás smotanou, ktorá sa tam vyrába a ktorú kupujeme v obchode, je strašne dobrá, asi má obrovský obsah tuku a vďaka našej každodennej konzumácii tejto smotany sme neschudli asi ani kilo, no možno sme pár nabrali. Proste je superská! Takže sme zistili, že IMG_3655by bolo o nás dobre postarané. Alebo máme ešte jeden hlboký cieľ, keby to nevyšlo s Nórskom a medveďom – jednoducho začneme farmárčiť na Slovensku. Pepa bude mať na starosti všetko zelené, zeleninové, kvetinové, krásne, dekoratívne a ja zvieratá. Už to máme rozdelené. Pepa, keď sa fotí s kravami, tak si kravy i Pepa udržujú bezpečnú vzdialenosť.

Keď sa fotím s kravami ja, tak ich proste schmatnem a fotíme sa! 🙂 tak preto ja tie zvieratá. Lebo hej…ja sa už nemojkám len s Kozou (kravou, ktorá vyzerá jak koza), ale so všetkými. Dnes som pri dojení Jaššovej – mojej najviac obľúbenej kravy, ktorá ma má stále na háku, zazerá na mňa, šváca ma svojim osratým chvostom a všetko ostatné, dala na hlavu kapucu, ako ochranu pre moje krásne vlasy, aby nemuseli furt od hovien byť. Ale keďže vďaka farmárovi nebolo pre mňa úplne miesto, kam si čupnúť, tak som čupela tak mierne zozadu zboku..proste kravy nekopnú dozadu, to je jedno jak sa k nim dám. Ale či som si ja omylom nenamierila cecek priamo do tváre a nestrekla priamo do úst?! Jak som ich rýchlo zavrela, tak mi to vyprsklo aj na okuliare…a bolo. Ach. No nevadí, život ide ďalej predsa. Ešte stále máme pár dní na to, aby sa z nás stali tamošty!

S Pepou inak spolu aj tlmočíme na seminároch. A včera som jej zahlásila, že nás ľudia majú radi, keď spolu tlmočíme. A do toho som dodala: “Vieš, lebo ja viem byť veľmi vtipná, keď tlmočím, ale Ty Pepa, Ty si humor sám!” 🙂 našim tretím plánom by mohlo byť založenie si nejakej tlmočnícko-prekladateľskej s.r.o.čky s názvom “Vtipne s humorom” 🙂

Podľa mňa sa zo mňa a mojich zážitkov stane raz historická postavička…veď ako inak. Založila som si už aj na FB svoju fan(fun)page a povedala som si, že keď raz budem mať 5000 lajkov, tak sa pustím do písania knihy. Ale to už je na Vás, ako veľmi chcete mať moje blogy v celku na svojej poličke doma. Nemyslím e-knihu, dobre?!

Veď ja viem písať predsa o všetkom. Či?! Aby tento blog nebol úplne čisto veselo-nudný, tak musím napísať aj o tom, že som občas aj smutná…ale aj o tejto časti deťom nehovorte..IMG_3557.jpgasi pred tromi dňami sme vidlákovali. Celý čas som Pepe hovorila o tom, že niekde v tom sene sú mačiatka. Lebo jednoducho mňaučali…po tom sene by sa nemalo chodiť, nakoľko je možné sú tam nejaké diery a sa prepadneš a nebudeš mať ako vyliezť. Celý čas, čo sme vidlákovali mi hlavou chodilo len to, že asi tam sú a jednoducho odtiaľ nevylezú. Ale bála som sa ísť pozrieť, lebo som sa bála, že sa niečo stane mne. A tak proste mačiatka, ktoré som stretala každý deň na farme, tak som jednoducho už viac nestretla. A je mi z toho smutno vždy keď vylievam mlieko mačkám do misiek a vypijú ho pipušky, alebo tie staré mačky. Takže máme tu aj smutné príhody. Ale stále sa modlím, že predtým ako odídeme, tak ich jednoducho niekde stretnem. A ak ich aj nestretnem, tak si vravím, učím sa vravieť si, že jednoducho za to ja nemôžem…to je tá moja preveľká zamilovanosť k zvieratám.

A aj takto sa tu máme. A tak myslím na všetko, čo ma doma čaká. Moje netere, synovec, aj moji súrodenci. Sú len traja, ale rozhodla som sa, že darčeky radšej kúpim iba ich deťom, lebo však ich je až sedem a spolu by to bolo 10…takže iba 7! 🙂 A Iv a ostatní priatelia a semináre a chvály a proste môj život, mimo tejto farmy. Bude mi to tu aj chýbať po všetkých tých týždňoch, ale jednoducho viem, že to, čo bude doma je mnohokrát lepšie.

Lebo viete, môžem sa stále, tak ako aj vy zaoberať všetkým ťažkým a nemožným…či už tým, že nemám rodičov, si neviete predstaviť ako často a veľa na nich myslím vo svojich naozaj krízových situáciach. Alebo teraz pri predaji domu. Alebo že ma doma čakajú štátnice a ešte nemám zviazanú diplomovku, ktorú by som nikdy ani nezviazala nebyť Lucky a pomoci ostatných. A naspäť do všetkého, čo som doma žila. A teším sa na to. A uvedomujem si, naozaj veľa, že koľko toho mám a aké vzácne vzťahy už mám...a že hej, nemusím bojovať o ľudí, ktorí ma nechcú, ktorí zavierajú svoje srdcia pred tým mojim, keď mám vzťahy už teraz, ktoré sa oplatí budovať a bojovať o ne a nestarostiť sa múrmi ostatných. A že nemusím sa neustále strachovať, že čo budem jesť, piť, kde budem spať, keď mám proste dostatok a plus skvelých súrodencov, s ich rodinami, ktorí by ma jednoducho nikdy, ale naozaj nikdy nenechali “napospas osudu” – ako keby nejaký bol 🙂

Proste, verím, že postupne budem schopná vkráčať do slobody toho, že kde mám byť, tam sa mi dvere otvoria a že ľudia, s ktorými mám byť a ktorí budú chcieť byť so mnou, tak jednoducho preto niečo spravia…a keď nie, tak to nie je moja vina. Veď my sme predsa zodpovední vždy len za svoju polovicu vzťahu, však?

Musím končiť, lebo Pepka ide hľadať na nete klietku pre papagája a chce to spraviť dnes večer, ale už skoro spí, tak nech nemusí čakať… 🙂

Zbytok na budúce 🙂

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s