Praskanie kolien.

Občas si zisťujem, že mi to materstvo v živote až tak veľmi nechýba. Napríklad včera: farmár nám upiekol “puding” z prvého materského mlieka kravy, ktoré mal v mrazáku odložené na túto výnimočnú udalosť – aby nám za odmenu spravil dezert. Tak sme sa s Pepou cítili byť odmenené. Najviac nám na tom celom chutil čučoriedkový sirup, v ktorom nám puding plával. A tak hovorím Pepe: “Raz, keď budem mamou, tak si odstriekam to prvé mlieko, dám ho do mrazáka a v 18ke poctím svoje dieťa pudingom, určite bude nadšené.” Pepa: “Ja neviem, či to tak dlhý čas vydrží.” Myslela kvalitu mrazáka, nie môjho budúceho mlieka samozrejme. Tak som celá nesvoja napísala Lenke zo Soblahova, že ten puding upečiem teda jej a ona súhlasila. Ach, tieto moje kamošky, čo by som ja bez nich robila.


Inak je všetko v poriadku. Každú sobotu varíme kašu v železnom hrnci po farmárovej neviem ktorej pra-pra starej mame. Vždy keď ju varím, tak si predstavujem ako mi rastie na nose bradavica a popod nohy sa mi prepletá čierna mačka. No vážne, úplne jak z rozprávky to vyzerá, keď to tam bublá a všade sa to parí, no krása! Ako pravá čarodejnica. Vždy si predstavím tú čarodejnicu Magicu (čítaj Medžiku) z Káčerova 🙂

Náš život je inak fajn. Už len dva týždne a začali sme si robiť “to do list” – zoznam vecí, ktoré chceme spolu zažiť potom na Slovensku. Napr. určite chceme ísť na návštevu k Milke! Tajne dúfame, že vie strašne dobre variť a piecť a možme sa tak proste prísť nabažiť všetkého 🙂 hlavne vidieť Pipušky! Alebo ísť k Lucke na Liptov, či s Milanom na parádny steak do Nitry! Inak – Milan Justine je len preklep môjho výnimočného iPhonu, ktorý si občas len tak prepisuje mená, slová a všetko 🙂 ale však my vieme, o koho ide, to je hlavné. (Inak – celý tento blog píšem na mobile, aby Pepka mohla pozerať Gilmorky 🙂 tak verím, že to bude vyzerať normálne.)

Keď som už pri tom roadtripe s Pepkou, tak ho plánujeme na Speedy Prdkovi – Kamilka mi pravidelne píše smsky o tom, ako sa mu darí:


Nechcelo sa mi opisovať situáciu, tak som sem rovno šupla jej smsky 🙂 no ale uznajte, veď Kami je už úplne že frajerka Prdkova – takéto zážitky s ním nemam ani ja 🙂 a okrem iného, tá žena je predsa len v ôsmom mesiaci, tak si myslím, že Speedyho zvláda bravúrne!

Po večeroch sa snažím zistiť, aký typ mužov sa Pepe páči. Tak jej pravidelne posielam fotky mužov, ktorí sú podľa Mr. Google najviac sexy. Vačšinou sú bez trička a majú kocky…a ona potom vravi, či ano, alebo nie. Ja mám pocit, že slintám už keď ich hľadám – to, čo to robí s ňou mám zakázané hovoriť nahlas 🙂

A tak aj takto si tu žijeme. Dnes sme si kúpili mikiny – ako odmena prežitia 🙂 hoci máme pred sebou ešte pár dní. Nakoľko sme sa stali členmi gangu – kus kus gangu, tak sa tvárime vážne.

Včera som Pepe čítala môj status na FB z roku 2010 a dnes vlastne tiež. Bolo tam niečo v zmysle prijatí svojej minulosti, užívania si prítomnosti a bez strachu myslieť na veci budúce…odhodiť strach a neviem, čo všetko. Znelo to strašne dobre, kým som hneď za ty nepovedala vetu: “Ja som bola asi zhúlená, keď som to písala.” Na čom sme sa samozrejme začali smiať. A dnes sme v pesničke počuli, že je lepšie cítiť bolesť ako nič necítiť a premýšľali sme na čom ten spevák šľape.

Ale viete, čo, asi nešlape na ničom. Asi jednoducho žije ako normálny pozemšťan. Ako Ty, ako ja. Je dobre cítiť, úplne všetko. Prechádzať všetkými emóciami. Je to naozaj lepšie, akoby sme žiadne nemali.

Ach, veď ja som si toľkokrát priala, aby moje emócie mlčali. Aby žiadne pocity neboli. Aby bol len pokoj a ticho a kľud. Ale viete si to predstaviť?! Stratiť rodičov a neprežiť zármutok? Ten ozajstný, lámajúci, zničujúci pocit, pri ktorom Ti praskajú kolená, lebo Ťa neustále tlačí na dno, k zemi. A Ty ho proste odignoruješ, lebo je lepšie ho nemať, ako mať. Nie. To by bolo ešte horšie. Keď má niečo bolieť, nech to bolí, veď láska vraj láme srdce. Ako sa spieva a hovorí a žije.

Praskanie kolien zo zamilovanosti, zlomenosti, či opustenosti. Stáva sa. Deje sa. Je normálne? Nie je. Ale je súčasťou asi obdobia každého. Zima prináša mnoho chladu a snehu, veci sú prikryté a zahalené pod rúškom tajomstva. Ale keď som mala ešte Charlieho a venčila som na jar, topil sa sneh a zrazu bolo vidieť, koľko psíčkarov odignorovalo hovná svojich miláčikov a jednoducho ich skryla pod sneh. Takže, či chceme, či nechceme, veci sa hýbu neustále a len keď budeme chcieť vidieť dobre veci, tak ich budeme vidieť. Tie dobré!

Modlíme sa, aby sme to videli? Ja neviem. Teda, určite áno. Len som si spomenula na Ježiša, na to, že máme byť ako deti a na to, že sa moje netere tešia, že budem mať v ich dome novú izbu a modlia sa, aby som sa nevydala. No vážne. Preto mám asi samé babské kamošky – moje netere suúv stave, že chalani sú “fuj” – asi im začnem preposielať tie fotky pre Pepu. A že kde viazne to požehnanie v podobe muža 🙂 ale nie.

Ale aj tak sa skúsme modliť, aby naša perspektíva na praskanie našich kolien bola iná – čo mi môže daná vec priniesť do života. Alebo akým požehnaním je pre mňa človek, ktorý mi práve píše – alebo, ktorý píše/číta tento blog. Jednoducho – buďme všímaví a vnímaví a tešme sa z prítomnosti všetkých a všetkého. Asi to je dosť ťažké – ale začnime sebou, buďme k sebe láskaví a netlačme sa ešte viac k zemi, keď naše kolená už aj tak dosť praskajú a je toho veľa. Doprajme si len tak byť, s niekým alebo sami…mňa by napríklad veľmi potešilo, keby mi niekto len tak napíše, že na mňa myslí veľa, i keď sa neozýva…a takých by bolo habadej. A tak píšem aj ja tu – myslím na Teba veľa, aj keď sa veľa neozývam 🙂

Dúfam, že tento mobilový blog je čitateľný 🙂

2 thoughts on “Praskanie kolien.

  1. Velmi dobry blog Ibon, TOP.. ludsky a …aj bozsky…mobilovy..top s tymi sms 🙂 od Kami…nuz….musume sa stretnut niekedy v Novej Dubnici alebo Kolačíne, zapis si prosim do planu, ked tu budes :-)… mydlim na teba.. teda hlavne ked citam blogy, je to pre mna fajn styl srandovneho povzbudenia, mile bozie ziena :-*

    Like

  2. Ivka ja na Teba ozaj posledne dosť myslím, lebo si pre mňa podnetnejšia ako by si si myslela. Ďakujem Bohu, že mi dal o tebe vedieť. Je to dobré a s Ním to bude stále lepšie. Super, ak sa raz stretneme na “večnej nebeskej párty” u Otca. 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.