Strácanie bolí.

IMG_2956Dnes to bol 11.deň, čo sme tu. Postupne sa mi to tu zduchovnieva. Akože sa stávam viac a viac duchovnou – predovšetkým v tom, že rozumiem, čo mal Boh na mysli, že jeden deň občas vyzerá ako 1000…čas tu ide neuveriteľne pomaly. Nech robím, čo robím, jednoducho je pomalý.

Ako je na tom citáte napísané – hej, môj milovaný C.S. Lewis: “Nie je to smiešne, ako deň sa dňom sa nič nemení, ale keď pozrieš späť, všetko je inak…” A tak je to aj s tou našou burinou. Niekedy mám pocit, že sa tam nič nepohlo a kľačím a stojím a ležím a čupím a sedím a nemá to konca. A zrazu pozriem za seba a zistím, že ma moja hlava/telo/srdce klame. Veď už je toľko za nami!

Do svojho wish-listu kapiel, na ktorých koncert chcem ísť pridávať Mumford&Sons – pesnička Timshel sa stala našou hymnou. Vždy keď vidíme, že prestávame vládať, tak začneme spievať refrén “You are not alone in this.” (V tomto nie si sám). Neviem, či to pomáha. Ale je to fajn, vedieť vystihúť ten moment, keď je tomu druhému clivo, či dlho a jednoducho si to zaspievať.

Zistili sme, že si na dvere môžeme kľudne vyvesiť naše mená aj s titulmi. KRtl. Koštová a Hvl. Roncová. Ja som Pepke navrhovala iba Rtl., ale mala obavy, že by si ju ľudia plietli s nemeckou televíznou stanicou. A tak preto KRtl. = kravská riťologička. Keby ste videli ako kravám hľadí na zadky, jednoducho vie, aké hovno z nich vypadne. Rukou vie napodobniť každý pohyb ich chvosta, či sa naťahujú, plieskajú do mňa, idú čúrať, či kakať…proste to má pod palcom, tú oblasť kravského tela. Ja som chcela byť Hnl. Ale bála som sa, že by si ma ľudia plietli s hokejovou národnou ligou. A tak teda Hvl = hovnologička. Tú dieru, kam kravy serú (nie som si vždy istá, či môžem písať v týchto výrazoch, keď viem, že ma číta Ogar svojim deťom) sme nazvali Seržo. A ako správny hovnológ si občas do Serža musím aj kľaknúť…keby ste videli moje kolená. Jedna vrstva hovna za druhým..jemine, tie tepláky asi nechám na farme. Jedine, že by sme na ne spravili dražbu 🙂

KRtl. Koštová zhodnotila, že Bulove spevy každú noc sú serenády pre ňu. Povedala, že gravitácia nepustí a Bulo sere nadol.

Hej, prepína nám. Každý deň viac. A to je len 11.deň. Ach, fakt neviem prečo sme tu. Hoci sa nám to tu javí už ako 1000 dní, tak áno – viem si svoj život predstaviť napriek tak dlhej dobe bez tých kráv, farmára, farmy a všetkého ostatného. Jediný normálny dôvod, ktorý nám obom napadol bol, že sa z nás stanú kamošky. Pepka zhodnotila, že sme boli iba polokamošky a bolo na čase spoznať sa viac. Veľmi citlivé zhodnotenie nášho vzťahu, musím uznať 🙂 a tak sa spoznávame, lebo však niet lepšieho spôsobu ako spoznať druhého človeka ako pri zotieraní hovien zo Serža. Každý deň je plný komplimentov typu: “To hovno na vnútornej strane Tvojho ľavého stehna je strašne sexi.” a tak.

A tak sa to tu všetko deje. Strašne pomaly. Myslela som si, že môj život je celkom pomalý…ale teraz je úplne spomalený. Ako z rozprávky Zootropolis – volajte ma Fleš! 🙂

Často si hovorím, že sa asi zbláznim zo svojich myšlienok a pocitov a všetkého toho vo mne. Ako Pepka hovorí práve teraz: “Ivona tento čas v Nórsku Ti prospieva.” a pýtam sa, že v čom a ona na to: “Čas ukáže.” Strašne vie povzbudiť táto žena občas… 🙂 ale nie, naozaj je mi veľkým povzbudením.

Pepka je vypnutá. Stále. Dojičku, ktorú umývame dvakrát za deň, presne tým istým spôsobom, tak vždy na to hľadí “jak teľa na nové vráta” a pýta sa ma, aký je postup. A do toho povie: “Pán Boh ma má rád, lebo až tak nemyslím.” a ja len súhlasím. Jejda, keby som ja tak vedela nemyslieť. A keby som vedela vypnúť to všetko, čo sa stalo a deje sa…IMG_2958.jpg

Milujem tieto citáty od C.S. Lewisa. Keď mi je smutno, tak ich čítam, neustále dookola. A je to istou druhou útechy pre moje srdce. Mám pocit, že rozumie. “Nikto mi nik nepovedal, že zármutok je tak podobný strachu.” to je taký ďalší. Úplne tomu rozumiem. No naozaj. Zármutok a strach idú občas ruka v ruke..nik nás na to nepripraví. Ani na ten strach, ktorému čelíme neustále. Aspoň ja. Zármutok je vždy spojený so stratou. Strata vždy bolí. Ach a ako veľmi. O tom by som vedela písať stále. Že strata bolí. Bolelo to, keď zomrela mama. Bolelo to, keď zomrel Charlie. Bolelo to, keď zomrel tato. A vlastne, stále bolí. Zármutok zo straty rodičov priniesol môjmu životu strach. Žiť bez nich je plný obáv a starostí. Myslím na nich neustále. Nedá sa zabudnúť. Nech boli akýkoľvek a milovali akokoľvek veľa, či málo, či dobre či zle – boli moji.

Napísala som tu báseň:

Postavil si štyri steny vôkol mňa

Tehlu za tehlou opatrne ukladal

Dúfajúc, že nikdy nevyletím z hniezda…

Bolo krásne zaletieť si na blízke polia, či ďaleké moria

No ešte krajšie vždy nájsť Ťa tam

Uprostred našich štyroch stien

Mlčiaceho vo svojej láske

Ale o to viac pravdivej

Nakoniec si vyletel Ty

Už Ťa viac nebolo

Bolesť sa prekryla bolesťou

A štyri steny zaplavila prázdnota

Dnes tie štyri steny padajú,

Ostáva len strach, samota

a spomienka na Teba

 

Hej, o mojom tatovi, alebo môjmu tatovi. Neviem, či tam, kde je dnes má prístup k môjmu blogu, srdcu, hlave, myšlienkam, či ku mne. Ale tak či tak…viem, že to všetko spôsobuje aj samotná strata domu. Môjho bezpečia. Mojej istoty. Mojej strechy nad hlavou. Tej asi najviac základnej potreby, ktorú ma každý človek.

A preto mi tá veta tak často rezonuje v ušiach “courage means to give (yourself) a second chance. daily.” = odvaha znamená dať (si) druhú šancu. denne. Lebo takto si to musím neustále hovoriť. Daj tomu šancu. Prídeš domov a bude fajn. Všetko sa vyrieši, daj tomu šancu. Vlastne si nehovorím, že prídem domov, prídem na Slovensko, tak si to hovorím.

Niekto to nazve, že veď to nič nie je, hlavu hore, sú aj horšie veci. A naozaj sú. A ja o tom viem. A je mi strašne ľúto tých horších vecí, ktoré sa dejú. Ale ja si pre svoj momentálny stav a život horšie veci predstavovať nechcem. Stratiť niekoho bolí, strašne moc. Stratiť niečo bolí tiež. A tiež strašne moc.

quote-Richard-Bach-if-you-love-someone-set-them-free-91463

A úplne nakoniec tento citát. Od môjho obľúbeného Richarda Bacha: “Ak niekoho miluješ, daruj mu voľnosť/slobodu. Ak sa vráti, je Tvoj, ak nie, tak nikdy nebol.” Trochu sa mi ťažko prekladajú tieto citáty, lebo ja milujem angličtinu a najradšej by som ich nechala anglické…

Ale tomu sa učím stále..nechať ľuďom voľnosť. Bolí to to jak fras, či ako sa to hovorí. Veľmi to bolelo povedať tatovi, že už môže odísť, že je mojim superhrdinom, lebo ma vychoval v ženu bez mamy a vždy som mala všetkého dosť, ba aj nadbytok… bolelo to pri jednej modlitbe, kedy som mame vo svojom srdci dovolila odísť. A bolí to teraz, keď hovorím to “zbohom” nášmu domu a spomienkam naň. Ale Boh je verný a mocnejší ako strecha nad hlavou.

Keď som to dokázala s rodičmi, tak sa samozrejme nestalo to, že vstali z mŕtvych a mám ich tu naspäť. To nie, hoci by to bolo skvelé. Stalo sa, že začali prichádzať noví a noví, nové mamy a otcovia do môjho života. Možno len na okamih, možno na stálo, možno na nejaké obdobie, možno navždy. Na tom nezáleží…čas predsa ukáže 🙂 ale bolo to a stále je to obrovským pohľadením v mojom sirotstve…a s domom to bude rovnako! Jednoducho treba zanechať staré, aby mohlo nastať nové. Treba dovoliť srdcu vydýchnuť si od tej zlomenosti a naviazanosti a všetkého a iba tak byť... ako Pepka, offline.

Naučím sa tejto vypnutosti. Lebo verím, že čas, kedy láska nebude ma viac lámať vo dvoje je za dverami..lebo bude z iného zdroja, nie z domu, ani človeka – ale Otca. A Ten, keď miluje, tak nie je čo riešiť 🙂

Viem, že píšem strašne často blogy od kedy som tu, ale je IMG_2957to formou môjho vypnutia, ako sa cítim lepšie. A Pepka mi to dovolila…tak si to dovoľujem tiež. Mať sa aspoň v niečom dobre 🙂 ale nie, mám sa dobre, nemusíte sa o mňa báť. Len tá strata a odovzdanie Bohu všetkého občas bolí…

 

2 thoughts on “Strácanie bolí.

  1. Ivonka, silno ta objimam, ako si ty nas objimala na FH. Niekedy sa zda, ze sa nic nedeje, ale veci podstatne su ociam neviditeľné 😉

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.