Strach z Lásky.

Občas mi príde akoby som tu bola súčasťou pevnosti Boyard. Farmár nás sprevádza po rôznych stanovištiach na farme. Hoci nám po splnení úloh nerozdáva kľúče, nádejame sa v dobrý koniec bez tigrov a bez Bula. Ach ten býk. Veď on reve jak medveď. IMG_2914

Kravy postupne dostávajú svoje mená. 181ke prischlo meno Captain (America). Je veľmi milá, keď poslúcha. Z bielej sa stala Jaššová. Dnes mi chcela olízať chrbát, kým som dojila kravu pri nej. Moc sa mi do toho nechcelo a asi si to všimla, tak ma potom zase oplieskala (zrejme za to) tým jej chvostom. Ach, niekedy mám pocit, že ma šikanuje. Potom jedna krava má fakt super vlasy. Nastajlované viac než ja. Volám ju Strapúšik. A potom máme Brownie – to je tá najkrajšia krava, hnedá, so zvonom. Má tak krásne črty, že to musí byť radosť žiť pre ňu. Potom máme kravu Mamu, lebo všade chodí so svojim malým teľaťom Mini/Mimi/Mili. A to teľa – no jednoducho chápeme prečo sa občas človeku povie, že “si také teľa”…presne viem, kedy to môžme použiť. Lebo to teľa je fakt teľa. A potom máme Kozu – kravu, ktorá úplne, ale úplne vyzerá ako koza.

Dnešok bol naozaj šiši. Mysleli sme si, že nám vidlákovanie skončilo. No, ono vlastne nemá konca. Lebo farmár vlastní asi 3424 polí a my sme spravili iba dve. A tak sme dnes začali robiť to tretie. Vďaka Bohu začalo pršaIMG_2929.jpgť 🙂 sme si povedali. Ale prd platné. Lebo sme šli stavať plot. Aby sa mohli kravky pásť vo väčšej paži než zvyčajne. Dnes sme ich hladali polhodinu a tri stratili. Lialo ako z krhly a my sme veľa času strávili prechádzkou v tom lejaku hľadaním Mamy, Mini/Mimi/Mili a Kozy. Ale našli sme! Ale zase žiaden kľúč. Ale motiváciu máme! Lebo podľa nórskej tradicie sa po kosení a vysušení všetkej trávy robí špeciálna ovsená kaša a my ju budeme môcť jesť!

Keď máme chuť na sladké, tak si na tejto organickej bio bez cukrovej nórskej farme dáme Septolete a cítime sa lepšie.

Teta Janka mi zložila báseň a tak som sa rozhodla s Vami ju pozdieľať, lebo sme sa na nej strašne smiali:

“Neplač Ivi nezúfaj,rukávy si vykásaj a burinu pretrhaj. Pritom sa aj usmeje a to isto prospeje, postavu si formuje. Ivka dojí,kydá i kričí, od ruky jej praca fučí. Chyť sa kravského cecka a to bude veľká pecka. Kravučka sa čuduje, čo to dievča sleduje, príde v tričku samé fľaky, hovienka či blato z mláky.  Chvostom trepe hore dolu označit chce dojku svoju.”

Myslím, že je to skvelé! 🙂

No a tak sa postupne zo mňa stáva nielen hovnologička, ale i vemenologička. By ste sa čudovali, aké sú tie vemená a cecky odlišné. Asi by mi na našom seminári Otcovo srdce proste povedali, že som nedostala dostatok útechy na maminých prsiach, alebo bola málo kojená… alebo niečo. No ale to sa nedá dojiť a nerozmýšlať nad tým, že jedny sú malé jak palčeky a ďalšie ledva dočiahnem… 🙂

Nakoľko mi neprišlo dostatok fotiek, tak ešte som tú koláž nespravila 🙂 ale keď si prečítaš ten minulý blog, tak mi prosím naozaj pošli foto… 🙂

Strašne ma teší, že ma čítajú ľudia kade-tade vo svete. Nielen v Čechách, ale i Austrálii a najnovšie i v Texase… 🙂 fakt ma to teší. Keď sa raz vyberiem na nejaký výlet, tak pôjdem pozrieť všetkých svojich “followerov” 🙂

Tie kravy. Fakt z nás majú často strach. Podľa mňa v čase strachu ani len netušia, že sa ich bojíme oveľa viac. V čase strachu si ani my neuvedomujeme, že existuje niekto, kto sa nás bojí oveľa viac. Niekedy nás náš život úplne ochromí, zamrzneme, ostaneme stáť na mieste, jednoducho preto, že sa bojíme. Čo prinesie zajtrajšok? Budeme mať čo jesť, piť, čo si obliecť? Strechu nad hlavou? Budeme mať dostatok? A strašne veľa otáznikov, starostí, strachov, úzkostí.. bojíme sa vlastných reakcií, myšlienok, túžob, snov…snažíme sa ohraničovať všetko, čo sa len dá, len aby sme si zachovali svoju bezpečnú zónu.

Môj život je plný strachov, priznávam. Strachov rôznych úrovní, veľkostí, až si nie všetky viem zapamätať. Strach z búrok, samoty, opustenia, dokonca aj balónov a všelijakých ostatných vecí, ktoré sa niekomu môžu javiť úplne absurdné. Ale moje strachy sú moje. Tak ako tie Tvoje sú Tvoje… viem si predstaviť, že človek, ktorý sa bojíIMG_2869.jpg pávukov bude v panike kričať a utekať okolo a nebude chcieť vojsť do záchodu plného pavučín, ..lebo sa bojí. Je to prirodzené.

A potom je tu tá veta, ktorá hovorí o tom, že dokonalá láska vyháňa všetok strach. Bojíme sa jednoducho preto, že sa necitíme byť milovaní v danej oblasti. Bojíme sa výšok, lebo nám výšky neprinášajú útechu. Bojíme sa pavúkov, lebo nám neprinášajú potešenie, majú chlpaté nohy, alebo neviem čo. Rozumiem tomu, úplne, že ako ľudia máme strach. Niekedy aj z iných ľudí.

Chýba nám láska. Pocit, že budeme bez podmienok prijatí tam, kde sme, v tom kým sme a so všetkým, čo si nesieme. Nedostáva sa nám všade. Teda – ak Tebe áno, tak ešte dnes by som chcela prísť a tráviť čas v spoločnosti tých ľudí, s ktorými tráviš čas Ty.

S Bohom je to všetko inak. V Jeho prítomnosti sa strach neudrží. Jednoducho je to nemožné, aby v prítomnosti dokonalej lásky Tebou lomcoval strach. Nedá sa to. On miluje. Stále. Vášnivo.

Ach, však vidíš, že ma musel poslať tisíc kilometrov zo Slovenska preč, aby som mohla byť iba v Jeho prítomnosti a nie v prítomnosti svojich strachov. Možno by som robila príliš pyšné rozhodnutia, keby som doma a nedávala priestor na Jeho milosť. Ale On túži, aby sme boli v Jeho milosti. Stále. Túži nás ňou celých prekryť. A áno, bojím sa stále, napríklad tých búrok, ktoré sa tu chcú objaviť takmer každý deň a nič z toho… 🙂 a možno občas krav, keď sa mi prudko pohnú pri dojení a ja čupím kúsok od ich nôh a premýšľam, kam ma asi tak kopnú a že je dobré, že tu mám dvoje okuliare v prípade, že mi jedny odkopnú… a proste strachy sa mi melú hlavou, naozaj často.

A nepoznám recept na život bez strachu. Jemine, to by bolo. Viem len, že najúčinnejšou modlitbou je “Pomoc”…a že Boh počúva. Viem, že prichádza, keď Ho voláme. Viem, že koná, keď Mu dávame priestor. A viem aj to, ako si Ho ja väčšinou vytesňujem zo svojho života a potom sa čudujem, prečo mi život nefunguje.

Nerobte to ľudia…nedávajte Ho na vedľajšiu kolaj…môžem o tom rozprávať hodiny a písať kilometrové maily o tom, že ako je tá bolesť väčšia, samota osamelejšia, úzkosť pretrvávajúcejšia, strach väčší vo chvíľach, keď žijeme bez Boha… nerobte to. Ak máš na výber, vyberaj si Boha. V každom jednom prípade máš možnosť ísť s Bohom a nie so samým sebou…

Boh Ťa túži vymilovať z toho, čo sa stalo..tak to robí so mnou. Neboj sa viac Lásky samotnej.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.