Byť odvážnym.

Myslím, že na to, aby človek bol dobrým blogerom stačí len jednu vec – nikdy neprestať písať. No naozaj. Veď to je princípom každej jednej veci – čím viac ju robíš, tým si v nej lepší. Spevom si časom vyspievaš hlas na takú úroveň, že je počúvateľný – ako ten môj, naschvál nepíšem dokonalý, ale počúvateľný. I keď, nespievam naYou-can-make-anything.jpgjhoršie, treba uznať. Alebo v hre na gitare, či klavíri, jednoducho Tvoj spôsob hrania sa mení. Lebo zrazu stlačíš, či brnkneš iný tón a zapáči sa Ti a začneš to pridávať do svojho hrania, stane sa to niečím Tvojim a tešíš sa z toho.

Čiže, čím viac píšeš, tým si lepší. Ja som písať začala asi niekedy v 11tich na gympli, keď ma moje slovenčinárky začali zapájať do rôznych literárnych súťaží, ktoré som začala vyhrávať. Jemine, som si uvedomila, že aká som už stará. Však prešlo odvtedy celých 15 rokov.

C. S. Lewis povedal, že písaním môžeš vytvoriť všetko. A ja s ním súhlasím. On je jednou z mojich najväčších úchyliek inak, či ako to nazvať. No mám ho proste rada. Idem na net a napíšem v skratke Mr. Googlovi, že si chcem prečítať citáty od C. S. Lewisa a čítam. A keď si prečítam, že môžem vytvoriť čokoľvek, tak idem do toho. A tak som tu teraz. Do toho si pustím dobrú hudbu. Dobrú akože pre mňa. Hudbe sa medze nekladú. Vlastne ničomu. Lebo však to by bolo, keby sa Ti páči všetko ako mne. Prerozprávali by sme celé dni o C.S. Lewisovi a jeho citátoch až by prišiel deň, že by nebolo o čom, lebo však by sme o ňom vedeli viac ako on sám a nakoľko už nežije, tak by sme tieto znalosti nemohli upgradeovať. Tieto dni aj tak počúvam dokola tú istú pesničku – Not today od Imagine Dragons. Lebo som s Kami bola v kine na “Predtým ako som ťa poznala” a hrali ju tam. Inak, ten film je brutal. Ak sa túžiš nájsť v spoločnosti plačúcich ľudí a plakať tiež, isto to skús!

A tak si môžeš naozaj vytvárať čokoľvek. Svet podľa svojich predstáv. Keď napíšeš knihu o tom, ako sa hobiti spriatelili s jednorožcami, tak sa to pIMG_2457.JPGredsa stane – inak, famózna predstava, že?! – v Tvojej knihe.

Vždy keď som s Ester, tak ma tetuje. Však mne sa to vlastne páči. A nie je to trvalé a každý deň môžem mať niečo originálne nové. Dnes mi okrem mnoho iného (lebo však mám celé ruky i nohy plné obrov, psov, koňov a vecí, ktoré neviem identifikovať) nakreslila aj smutného “tuchára” (viď obrázok). Aspoň tak to nazvala. Vieš prečo je smutný? “Ivta, ja neviem tresliť inat ako smutno, veď pozri.” a ukázala obrázok celej svojej rodiny s úsmevom naopak “všetci sú tam na smutno”. No a naozaj. Na nástenke majú Esterkou nakreslený obrázok celej rodiny vo forme olafovských snehuliakov a všetci smutní. Musím jej zajtra ukázať, že úsmev je vlastne celkom jednoduchý na kreslenie. Aby sa aj kuchár mohol usmiať.

A ak sa dám raz potetovať ja, tak by to bolo niečo vo forme tých bezklietkových vtákov, alebo nejakého nápisu. Zatiaľ mám najviac na srdci niečo v štýle “courage means to give (yourself) second chance. daily.” = pre anglicky neznalých “odvaha znamená dať (si) druhú šancu. denne.” Je to moje najviac obľúbené motto, tajne dúfam, že mnou vymyslené – lebo však pri všetkých mojich filmoch, knihách, piesňach si neodvážim tvrdiť, že sa to nikdy nikde nevyskytlo v podobnej forme. Ale tak, dajme tomu, že som autorom!

Lebo si myslím, že druhá šanca je veľmi odvážnym gestom. To sebe je naschvál v zátvorke. LIMG_2430.jpgebo sa to týka aj mňa, ale aj ľudí naokolo. Už len samotná rakovina je riadna sviňa a každý kto si ňou prejde, tak sa stáva v mojich očiach strašne odvážny. Ako môj Dávid. Nestíham jeho rastu, vymýšlancom, nápadom, grimasám, slovám… proste je mega rýchly a šikovný. Inak, minule sa ma niekto pýtal, či ho niekedy umývame, lebo všade na videách a fotkách je brutálne od jedla a teraz som si uvedomila, že fakt neviem nájsť nič, kde by taký nebol. Ale umývame ho. Len on celkom pravidelne je jedlo, ktoré má potom všade. Najnovšie sa to deje jednoducho preto, lebo Dado je havko. Začal jesť bez používania rúk. Jednoducho hlavu vopchá do taniera. Asi sa snaží zblížiť s Pongom. A ešte medzi jeho novosti patrí to, že si vypýta slipy, lebo ich považuje za plavky, oznámi, že ide do vane, vyberie sa smerom na záhradu a “hodí šípku” do bazéna, ktorý je privysoký na to, aby ho len tak prekročil. Ale aspoň sa nemusí dlho otužovať. Takto je tam hneď celý. Dnes to rodičovské ignorovanie na vyžadovanie si slipov zrejme nepochopil, lebo tú šípku hodil úplne oblečený.

Keď si predstavím, že tento chlapec celý rok bojoval s rakovinou, tak si uvedomím, že niekde v ňom sa jeho fungovanie v tomto svete muselo proste stretnúť s odvahou pokračovať v ňom.

Preto si myslím, že takáto je odvaha. Dať si šancu každý jeden deň. A je mi jedno, či skúšať odznovu to isté, alebo skúšať každý deň niečo nové. Ale nikdy neprestať. A viem si predstaviť, že Tvoja druhá šanca znamená povedať si, že “ešte dnes to nejak vydržím” a hovoriť si to každý jeden deň. Lebo veci sa jednoducho udiali kruté a škaredé a nechceš viac žiť. A ja tomu rozumiem. Ale ja Ti dnes chcem prejaviť úctu a rešpekt v tom, že si odvážny a nevzdal si sa.

Aj keby mal Tvoj život pozostávať z úplne bizarného snívania, tak v ňom neprestaň. Napíš si svoj zoznam vecí, ktoré si praješ, nech sú akékoľvek. Malé, či veľké, jednoduché, či zložité, možné, či nemožné. Ale napísať si ich, vidieť ich, to je podľa mňa veľký krok. Nik nemá právo povedať nad Tvojimi snami, že sú detinské, malé, či nedostatočné. Naozaj premýšľaj nad tým, čo chceš – je to úplne jedno. V mojich blogoch sa medze nekladú predsa. Ja napríklad milujem Converse topánky. Sú strašne drahé, mám biele, nízke, majú značku converse, ale sú strašné fejky. No vážne, stáli asi 10 eur. A myslíš, že ma to uspokojilo?! Nie. Môžu byť do bodky rovnaké. Jednoducho nie sú originál a tak si snívam ďalej. Mám nohu č.38, ak máš nejaké nepoužívané v zásobe. Alebo snívam o tom, že budem mať raz veľkú záhradu a mopsa. Bude sa volať napríklad Murphy. Alebo po Esterkovsky “Marfín”.  A kúpim mu aj veľkého kolegu. Najlepšie tiež nejakého bez nosa. A vieš čo, aj keby sa mali volať Morfín a Ibalgin, tak už teraz ich ľúbim, lebo budú moji. Alebo že sa raz ocitnem v EllenShow a ona si ma všimne v hľadisku a daruje mi napríAlex_Marty_Melman_and_Gloria_wonder_where_they_are.jpgklad dva lístky na cestu okolo sveta, lebo bude poznať môj blog, hoci je američanka a ja píšem slovensky. Mne to príde úplne reálne snívanie. A radila by som Ti veriť mi ho, lebo nikdy nevieš, či si práve Teba nezvolím ako parťáka na svoju cestu okolo sveta, v ktorej nebude chýbať Aliaška, Nový Zéland, Island a samozrejme ani Madagaskar, lebo však kto by nechcel stretnúť Alexa, Melmana, Martyho a Gloriu.

Tak Ťa chcem povzbudiť, buď odvážny. Ľudia to budú na Tebe vidieť. Že to, čo robíš nie je len tak, že to nerobíš len preto, že chceš zaujať, ale preto, že to máš jednoducho rád. A chváľ druhých v tom, že to ako oni žijú svoje sny je Ti povzbudením v snívaní si toho svojho. Rozhodni sa chváliť druhých v tom, čo robia. Ja Ti teda už po druhé chválim tú našu novodubnickú zmrzku. Dnes som tam prišla s takýmto tričkom a dostala som ja i Kami zdarma. Vieš čo? Ale tí dvaja – ani len netuším ako sa volajú – zmrzlinári sa úprimne tešili tomu, že ich niekto podporuje v tom, čo robia. A tak to robím – máte moju úplnú pIMG_2456.jpgodporu, aj keby ste zvýšili ceny 🙂 podľa mňa sú príkladom toho, ako to funguje, keď niečo, čo veľmi chceš aj žiješ. Aspoň mne prídu veľmi šťastní vždy keď tam prídem. Velice dobrá zmrzka! (klikni na to)

Samozrejme, že budeš padať a zlyhávať a zraňovať tak veľmi, ako by si nikdy nechcel. Povedať, že to patrí k životu by bola rana pod pás. Nie nepatrí. Ale nezastavuj sa v tom, čo robíš len preto, že Ti niekto povedal, že sa to tak robiť nemá.

Miliónpäť príbehov zlyhávajúcich ľudí, ktorí dnes robia to, čo im niekto priam zakopal pod zem. Ani neviem, v ktorom to bolo ročníku – ale na vysvečku som mala 4ku z angličtiny – ups, takmer som prepadla. To, že dnes cestujem po celom Slovensku a tlmočím práve angličtinu je úplne odlišný svet od toho, že som kedysi v tej angličtine zlyhala.

A mám 43324km dlhý zoznam vecí, v ktorých ešte stále zlyhávam, ale to, čo žijem je úplne iný príbeh. Skús 1ad18f5f8df7679cd7212363b9089f96.jpgbyť dnes, zajtra, či len v tento okamih odvážny (možno sa na viac nezmôžeš) – natoľko odvážny sa rozhodneš dať si novú šancu, druhú šancu. Alebo si vytvor svoje vlastné motto o tom, čo chceš žiť každý deň.

Inak – aj tento citát sa mi veľmi páči: “Urob si láskavosť. Predtým ako je priveľmi neskoro. Bez priveľkého premýšľania nad tým si zbaľ vankúš a deku a viď tak veľa sveta ako sa len dá. Neoľutuješ to. Jedného dňa bude prineskoro.” Tak to asi preto idem zase za chvíľu do Nórska tie kravy dojiť. Či? 🙂

Tak to je na dnes všetko. Musím aj “spať”.

 

rust-slide.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s