Otcovo srdce.

Poďme sa rozprávať o viere, o nádeji a o láske. Lebo to, čo nám ostáva je viera, nádej a láska, no najväčšia z nich je láska. Aspoň tak o tom písal Pavol. (1 Kor 13,13)

IMG_1434V jednej knihe som raz čítala, že ak chceš byť ako Dávid – ak sa chceš aj Ty stať tým, ktorý bude zabíjať obrov, tak musíš tráviť čas s tými, ktorí nejakých tých obrov už pozabíjali. Lebo už len to, že budeš v ich prítomnosti bude spôsobovať, že uveríš ich príbehom o tom, ako toho svojho Goliáša zabili. To preto trávim tak veľa času s našim Dávidom. Lebo náš malý Dávid porazil svojho Goliáša. Náš Dávid už nemá rakovinu. Dokonca o tom, že ju už nemá, hovorili v Reflexe – v archíve to možno vidieť 🙂 (kliknite na modré “archíve” a potom v obsahu vyberte Reflex 3 🙂

A aj o tomto je viera. Že sa rozhodujeme veriť Bohu, ktorého nevidíme, častokrát necítime, nepočujeme, nevnímame. Lebo občas práve uprostred tých najväčších zápasov, akoby naša schopnosť uvidieť Ho aj v tých najväčších prkotinkách sa vytráca. A tak veríme. Veríme, že napriek všetkému, čo sa udialo, deje alebo vieme, že sa asi stane, tak zotrvávame vo viere, že je dobrý.

Náš Dávidko napriek obrovskému boju, v ktorom sa nachádzal, dnes odvážne skáče na trampolíne, krotí susedove sliepky, či ovce, prikazuje psom, či už plyšovým neživým alebo plyšovým Pongovým, húpe sa na húpačke – podotýkam vysoko! – vie, čo ma rád a čo nie a vie to dať dostatočne najavo, takže vedia všetci, či práve niečo chce, alebo nie. A hlavne nenechá sa opantať svojimi sestrami v ich občas manipulatívnom správaní – lebo veď on vie kúsať, štípať, šticovať, kričať a dokonca aj žalovať.

Je možné povedať, že je silnejší vďaka všetkému cez čo si prešiel?! Neviem. Lebo väčšinu toho všetkého si vôbec neuvedomoval. Veď je malý chlapec. A hlavne, má veľkých rodičov, ktorí robili vždy všetko tak, aby ani len nepomyslel na to, že ten zápas je veľký. Aj my sme mnohokrát a možno aj stále len malé deti. Nevieme si predstaviť, ako veľmi sa nás náš Boh snaží presvedčiť o tom, že ten náš zápas vôbec nie je veľký. Lebo On je ten, ktorý bojuje celý ten boj. A my z toho vyjdeme ako Dávid, ktorý porazil svojho Goliáša. Dávid vyhral vďaka tomu, že väčšinu toho celého mu vybojovali jeho rodičia. Modlitbami, prosbami, starostlivosťou, láskou,… aj my sme takto zvíťazili. IMG_1363Nebeský Otec robí všetko preto, aby nás mal vo svojej blízkosti, chránil svojou mocnou pravicou, povzbudzuje, podporuje nás pri každom našom kroku. Niekedy tak veľmi, že sme si ani neni vedomí toho, ako víťazime a ako dobre sa v skutočnosti máme. Lebo veď píšem blog v teple domova, mám strechu nad hlavou, plné bruško, svetlo, pustenú hudbu… myslím, že už toto je obrovské víťazstvo.

Niekedy je to presne tak, keď nedokážeme veriť – objaví sa niekto, kto sa rozhodne veriť spolu s nami. Veriť nám, že uveríme a kým sa to nestane, tak jednoducho chcú stať v tej boľavej medzierke za nás. Pre mňa bolo obrovským darom mať v ťažkých časoch pri sebe ľudí, ktorí verili v to, že to bude dobre, hoci ja som to už dávno niekde zanechala.

Otcovo srdce – toto je názov semináru, ktorého som súčasťou už od roku 2009. Najskôr tak úplne zvonku, keď som tam strážila Sofinku, kým sa ho moja sestra zúčastnila. Neskôr objavili moju schopnosť komunikovať v angličtine a teda aj tlmočiť, neskôr hrať na gitare a spievať a nakoniec aj modliť sa, rozprávať sa s ľuďmi, prechádzať s nimi rôznymi oblasťami ich života a pozývať Otca, aby bol ich súčasťou. Dnes som takmer na každom jednom tomto semináre.

Tieto semináre premenili môj život. Úplne. Mám pocit, že mi ním brutálne otriasli. Myslím, že otriasli každým, kto sa na ich zúčastnil. Nie nejak zle. Ale jednoducho už nebol rovnaký. Predovšetkým vďaka tomu, že som tam hneď na začiatku v tíme spoznala ľudí, ktorí sa rozhodli veriť v moje uzdravenie v časoch, keď mne vôbec neprichádzalo do úvahy.

Myslím, že môžem povedať, že v čase, keď som vedela, že niekto verí vo mňa, alebo v to, že Boh sa napriek všetkému na mňa nehnevá, chce sa so mnou stretnúť, privinúť si a utíšiť ma uprostred smútkov, tak práve vtedy sa stalo to, že sa obnovila nádej.

IMG_1464.jpgA tak môžme rozprávať o nádeji. Nádej Esterka prežíva pri zazrení akéhokoľvek druhu oblečenia, hračky, sladkostí alebo čohokoľvek, čo má na sebe kúsok z Ľadového kráľovstva. Lebo Esterka to všetko okolo seba vidí a nádeja sa, že to všetko raz bude patriť jej. A keď sa náhodou stane, že niečo z toho dostane nejaké iné dieťa, tak chytá hysák z toho, že to nie ona, ale niekto iný ma niečo nové z Frozen.

A tak aj my zažívame obrovské obnovenie nádeje, keď nám niekto povie, že je možné už viac neprežívať zo dňa na deň, ale začať žiť svoj život.

Lebo mnohokrát, akoby sme sa snažili a naše neustále snaženie sa nás vyčerpáva a my potom nevládzeme, ale povieme si, že inak sa to nedá a tak len prežívame zo dňa na deň. Ale Boh nám nedal dar života na to, aby sme to tu na Zemi nejak prežili. Boh chce, aby sme žili, aby sme žili vo vzťahu s Ním a vo vzťahu s druhými.

A vďaka tým seminárom som začala žiť. Neviem, či úplne vo všetkých oblastiach, to skôr nie. Ale v mnohých nádej spôsobila obnovenie starých ruín, roztancovanie suchých kostí a krásu namiesto popola. Ak niečo takéto potrebuješ pre svoj život, tak na Facebooku je o týchto seminároch všetko potrebné. Tuto! 

A pochopila som tam jednu základnú vec. Že Boh je Láska. Preto je láska zo všetkého najväčšia. Lebo Boh je vždy pripravený milovať nás. Mohla som to predtým čítať 4324dokola, ale nikdy som to nevedela uchopiť, pochopiť, alebo aby sa to stalo pravdou nielen v mojej hlave, ale najmä v mojom srdci.

Naučila som sa tam aj pojmu “vymilovať láskou z niečoho”. Zistila som, že je to naozaj možné. Dovoliť Bohu, ktorý je láska, aby nás vymiloval z našich bolestí, smútkov, strachov, úzkostí,..a postavil nás na úplne iné miesto. Je to akoby vo svojej nehe podišiel k Tebe skrývajúcej sa niekde v kúte svojej hanby a tmy a sklonil sa a pošepkal, že nevadí, že to bude dobré. A Ty sa Mu tam niekde rozhodneš veriť. Možno na okamih a možno na stálo.

A tak dnes tam, kam prichádzam túžim, aby ľudia poznali túto Lásku, ktorá nielen hory prenáša, ale ktorá kráča po vodách, rozdeľuje more tak, aby sme ním prešli suchou nohou a neustále je nám verná! Neustále je nám verná.

Hej, prišla som na to, že Boh je ten jediný, ktorý nikdy nesklame, nikdy neopustí, nikdy nezradí… ale taktiež som sa naučila dávať ľuďom druhú šancu, i tretiu, štvrtú, piatu… lebo si viem povedať, že tí, ktorí zranili, tak nevedeli, čo robia a túžim, aby im Boh odpustil. Túžim po milosrdenstve, milosti pre ich život, nie viac po spravodlivosti…

A hlavne som sa naučila byť dobrá sama k sebe – nie úplne. Stále v tom mám obrovsky mnoho nedostatkov a uvedomujem si, že sa mnohokrát chceme bičovať za svoje skutky, rozhodnutia, alebo sklamania, keď to tak cítime – ale oveľa dôležitejšie je vedieť si vtedy povedať “Ivonka, ja sa Ťa rozhodujem v tomto všetkom milovať a prijímať.” Lebo veď sa nemôžem oddelovať od seba samej…

A tak môžem povedať, že počas týchto seminárov spoznávam aspoň po kúskoch majestátnosť Jeho lásky ku mne a k Tebe!

Každé ráno sa rozhodujem veriť, mať nádej a milovať…skúsiš to aj Ty? 🙂

 

PS: pre tých, čo tie semináre nepoznáte, ste veľmi pozvaní a na tom FB už viac info 🙂

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s