Niekde medzi dvoma rokmi.

Takmer každý deň u sestry počítam do 13. IMG_1624.jpgS Esterkou hráme schovku a tá vie narátať len do 13. A tak stačí, keď počítam do 13 i ja. Lebo ona sa schová vždy do nejakej skrine a keď zakričím “Ideeeem”, tak v momente z nej akoby vystrelí a spraví “waaaaaa”. Akurát, že nie vždy tam už som. Keď ste deťmi, musíte vedieť ako dokonale zahrať naľakanie sa. Lebo keď to “waaaaa” počujete už tretíkrát z nejakej izby a ešte stále tam nie ste, tak je vysoko  pravdepodobné, že vás to proste vôbec nevystraší. No len najväčšou Esterkinou radosťou je, že vás vystraší. A tak to asi ani nie je schovka.

IMG_1658Keď ste dieťaťom, tak všetko, úplne všetko sa dá žiť úplne, ale naozaj úplne inak. Plačete priemerne každú hodinu – niekedy viac, niekedy menej. Niekedy dokonca aj celú hodinu. Predovšetkým, keď máte súrodencov. Vtedy je plač úplnou súčasťou Vášho ja. Lebo súrodenec je ten najhorší a najlepší človek, akého Vám kedy rodičia vyrobili. Ale aspoň sa máte s kým hrať. A niekedy sa zase kvôli nim nemáte vôbec s kým alebo s čím hrať, lebo Vám berú hračky a preberajú priateľov. Keď ste dieťaťom, tak svet je každú chvíľu iný. Lebo buď ho milujete alebo nenávidite. Lebo buď je podľa Vašich predstáv, alebo je nočná mora, z ktorej sa čochvíľa prebudíte a znovu bude fajn. Keď ste dieťaťom, tak je život krásny, lebo všetko a všetci sa točia okolo Vás. Akékoľvek iné geografické vedomosti o točení sa nášho sveta strácajú na význame, keď sa narodí dieťa. Keď ste dieťaťom uveríte všetkému, čo Vám dospelí natárajú. Som toho dôkazom! Hanka mi z Austrálie poslala ešte pár vecí, čo mi tam ostali a medzi nimi som našla aj cukríky. Neteriam som povedala, že sú to kengurie hovienka. Samozrejme zo srandy. No len Ester na druhý deň prišla za mnou, že jej tie hovienka až tak nechutili. Tak som jej povedala, že ich jesť samozrejme nemusí.

Počas týchto dní som videla Sám doma jedna a dva, či dokonca aj tie novšie verzie s úplne inými hercami (ale tak, povedzme si pravdu, Kevin je len jeden) asi už aj odpredu i odzadu, lebo všade to furt bežalo, alebo som to na telke púšťala iným. Ale niekedy je nápomocné pozerať film na viacero krát, lebo vždy môžete určitú časť prespať. A tak som to videla vlastne iba raz.

Toto je moja rodina:

KAM01332

Úplne normálna rodinka. Akurát, že tak vôbec nevyzerá. Všetkým súrodencom som kúpila pod strom tričko z obchodu bastard. Tak to tam majú všetci napísané, ale iba na visačke. Kami sa mi smiala, že im dávam také tričká, či sú pre mňa bastardi, tak som povedala, že hej, ale to ešte nevedela, že tričko odtiaľ dostane aj ona. Tak ako hovorím, úplne normálna rodinka. Ale bastardmi pre mňa samozrejme nie sú – ale tričká sú tam fakt šiši.

O chvíľu tu máme koniec roka a prichádza na rad ďalší. Myslím, že sa v človeku niečo deje, keď si uvedomuje, že sa niečo končí a niečo nové začína. I keď, keby mám zhrnúť tento rok, tak bol dosť na houby. I keď v mnohých veciach má svoje pozitíva, svoje požehnania a dary a istoty a radosti a lásky a úsmevy. A už len kvôli nim nie je možné povedať, že tých smútkov, bolestí, trápení, strát, sĺz by bolo oveľa viac. Bolo by to nefér. Ale celý rok bol úplne nefér. A myslím, že každý si nájde mnoho neférovosti v tom svojom roku.

Môj rok 2015 začal niekedy v novembri 2014, keď som sa po týždňovom Father’s heart v Dolnom Kubíne vybrala do bratislavskej nemocnice pozrieť tatina a na stotinu som si myslela, že som si splietla izbu, lebo to už nebol viac ten silný muž, môj tato, spokojný pozerajúci Šláger TV, či Rosamunde Pilcher, ale bolo z neho niečo menšie, chudšie, nevinné, tiché, mlčacie. A vtedy začal môj rok 2015. Lebo nie je možné po niečom takom očakávať, že ďalší mesiac sa všetko napraví a moja pamäť sa vymaže a v Januári sa akoby nič nestalo.

IMG_1650.jpgNie, stalo sa. Stalo sa to najviac neférové na svete. Preskočilo to môj priečinok polosirota a automaticky sa tatova smrť presunula na najhoršiu, najbolestivšiu a najneférovejšiu skúsenosť môjho života. Neskôr sa to na chvíľu prelínalo s Dávidovou rakovinou. Viete, keď ste niekde na začiatku svojho zármutku a udeje sa niečo obrovsky hrozné, nedokážete reálne a normálne uvažovať. Emócie sa splietajú s myšlienkami a vy myslíte na najhoršie, čo neustále vo viere nazývate obyčajným Goliášom a biblický Dávid predsa Goliáša zdolal. A stalo sa tak aj tu u nás. Dávid zvíťazil. Momentálne vďaka novému vianočnému škriatkovskému tričku od Kami verí, že je viac očarujúci než kedykoľvek predtým a tak chodí a všade sa predvádza so slovami “tadaaaaa”.

Verím, že každý si niečo v živote označí slovami neférovosti – a to som ešte slušná, veľmi slušná. Niekedy by som to celé nazvala úplne inak. Ale ešte nie je po desiatej.

Všetko bolo tak, akoby to Boh nedomyslel. Akoby zabudol, prestával existovať, vytrácal sa, zanechal ma. Bolo to ťažké, bolestivé a nepekné.

Zhrnula by som to celé touto piesňou (kliknite na to “piesňou”)… speváčke klobúk dole za ňu. Týmto Ťa zdravím 🙂

Keby to celé bolo len o nejakom sociálnom statuse siroty, ktorý sa mi niekde dopísal, tak nepoviem. Ale smrť znamená oveľa viac ako strata človeka. Lebo vždy keď som ráno zišla do obývačky, tak som sa rozplakala, lebo tu nebol. Vždy keď sa mi preplo na to pre mňa fakt blbé Šláger tv, tak som plakala. Lebo vždy keď už nebola plná chladnička jogurtov a všetkého možného jedla, tak mi srdce napĺňalo zúfalstvo. Pri každej neschopnosti normálne zaparkovať ma chytá úzkosť z toho, že ma to už nenaučí. Lebo vždy keď vidím seba, tak vidím kúsok z nich, lebo však som ich.

Ak si stratil, tak to poznáš. Ak si nestratil, vďaka Bohu. Ale asi poznáš iné veci. Stratil si rodičov IMG_1637.jpgrozvodom, alebo Ti boli vzaté deti sociálkou, či rozvodom. Nemáš strechu nad hlavou, alebo dostatok peňazí. Možno máš úplne všetko, ale neznestiteľnú prázdnotu. Tak či tak, v každom z nás sa nachádza kúsok neférovosti. Mám 25, ďalší rok mi prinesie snáď diplom a asi aj nenavrátne vyletenie z hniezda, lebo sa nebudem mať kam k rodičom vrátiť. (Dadova fotka je tu len tak, lebo však ja krajšieho chlapca nepoznám!)

Stratou človeka však strácame omnoho viac. Lebo tí, čo nestratili nikdy našu stratu neuchopia takým spôsobom, ako sme ju zakúsili. Aj preto som vďačná za mojich teraz už priateľov z hospicu. Lebo stratili a tak sme sa v stretávaní sa akoby stretli uprostred našej bolesti a smútku.

A tak bol tento rok plný všetkého možného. Obrovskej radosti a víťazstva, lebo Dávid je zdravý. Na to nikdy nechcem zabudnúť, že je to zázrak. Lebo Boh si ho formuje už dnes a vyrastie z neho naozaj veľký muž.

Tento rok bol plný všetkého a nových vecí – veď som predsa začala písať tento blog. Spoznala som vďaka nemu nových výnimočných ľudí – ešte raz, vďaka, že ma čítate. Naozaj si vážim Vašich správ a komentov a všetkého od všetkých. Aj od tých, ktorých vôbec nepoznám…je to veľmi vzácne vedieť, že to niekomu pomáha, že to uteší, poteší, rozradostní, roplače, či rozosmeje. Dôležitou bodkou v mojich blogoch je verím, že vždy nádej v tom, že Boh v tom všetkom prítomný je a že nikdy neprestal byť dobrý. A zatiaľ to s blogovaním nechystám skončiť…tak ďakujem ešte raz, za všetko zdieľanie i komentovanie… 🙂

Všetko, čo sa stalo rozšírilo priestor môjho srdca. Či už to bola bolesť, nenaplnené očakávania, zlyhanie v zázrakoch a nefungujúce modlitby, alebo láska, radosť, smiech, túžby, sny… či to prinieslo viac sily alebo poškodenia, naozaj neviem. Dôležité je, že dnes ešte vždy chceme dať priestor novému roku, aby prišiel a upokojil búrku. Aby nastal a nasýtil aspoň kúsok náš hlad. Aby sa to udialo, že naše slzy budú zotreté a čo sme siali v slzách, začneme aspoň po kúskoch v radosti žať.

Rok 2016, niekde tam si a žehnám mne i Vám všetkým, aby nám dobrý Boh priniesol dobro, pokoj a lásku do ďalších dní.

Vďaka za všetko!

S láskou iwon.

 

PS: takýto originálny darček ma čakal po stromom! Ak ľúbite nutelu, tak dojdite, je to fakt veľké balenie, dáme si s rožkom.

PS2: Doneste rožky.

IMG_1638 (1)

 

 

6 thoughts on “Niekde medzi dvoma rokmi.

  1. Som prvá? Ak nie nevadí. Ja čítam pomaly a všetko si chcem pri čítaní predstaviť a precítiť. Zvlášť keď viem , čo presne máš na mysli a sama žiaľ a bôľ zažívam už druhý rok. V mnohom iný av mnohom podobný.
    Ďakujem za vypovedané slová v písomnej podobe, ktoré ma napĺňajú vierou v Boha ale aj vierou v to, že snáď ten môj krìž zvladnem niesť a odniesťa až do ciela.
    Ešte raz ďakujem a píš, pìš, pìš……
    Už teraz sa teším na ďalšie čítanie od Teba IWON!!!!!
    Jana …..heslo SKUPINKA

    Like

  2. Ahoj Iwon, rozumies mojim pocitom…..to o com pises je to uzasne ako vies precitit veci…. mne teraz 30.11. zomrel otec (ten zazitok co si tu opisovala, presne som to rovnako vnimala). Proste tvoje blogy aj tie pred tym mi pomahaju ist dalej vsetku bolest, strach, beznadej a hlavne samotu ktoru prezivam ….emocie co plynu z tejto udalosti…..ty si to tak krasne vyjadrila, jednoducho….chcem ti len napisat dakujem….je to pre mna kusok takeho svetla v tme…..

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s