Zamaskovanie sa.

V poslednom blogu som sa verejne priznala k tomu, že sommamista, alebo že som sommamista (?!). To je jedno. Moje druhé verejné prIMG_1524.jpgiznanie znie – somdoglavrista – akože som-dog-lover (milovník psov, pre anglicky nehovoriacich). Spojenie našej krásnej ľúbozvučnej slovenčiny so sympatickou angličtinou nastalo z jednoduchého dôvodu: viem si úplne predstaviť, ako väčšina detí slovo psíčkar nevyslovuje tak, ako má, ale vzniká z neho úplne iné slovo, nepekne iné. A
tak som dog lover!

Po krátkej pauze bez Cilky mám nového prázdninára doma. Sofinkinho Ponga. Meno Pongo sa dá z angličtiny preložiť a znamená to “africký ľudoop, alebo orangután”. Ale tí, čo ho volajú Pongy – tak toto slovo znamená “smradľavý”. Mne skôr jeho meno v súvislosti s jeho povahou pripomína ping-pong. Lebo keby ste videli spôsob ako sa odráža od zeme a ako vysoko vyskočí, tak pochopíte. Inak, si myslím, že všetky tie auto-moto programy sa aj so svojimi rýchlymi autami s neviem akým zrýchlením za 3 sekundy môžu schovať pred Pongom. Lebo Pongo, ten keď sa zľakne, tak ho zrazu niet. Akurát, že tú brzdnú dráhu na našej plávajúcej podlahe nemá žiadnu. A tak sa stalo, že pri bežaní za loptou jednoducho nabúral do steny. No myslím si, že veľkosť hlavy prudko súvisí s veľkosťou mozgu, či rozumu a poviem Ti, Pongo má fakt malú hlavu.

A tak ako Cilka neustále kňučala, tak Pongo sa vkuse teší. Vôbec neviem prečo. Asi bol v minulom živote niečím úplne chabým a tak sa teší z toho, že môže byť aspoň psom. To bol vtip. Ale ako som už povedala niekedy predtým, Pongo je toy pudel, ale označovanie ho slovom toy pudel máme od veterinára oficiálne zakázané, nakoľko vyrástol.

Keď ho venčím, tak skáče pod autá. Ale teší sa z toho. Ale tí šoféri asi až tak nie. Veď byť šoférom nie je vôbec také jednoduché ako byť psom. Kamilka zvykne na FB písať o tom, aby jej nevytrubovali alebo nevyblikávali, keď ide pomalšie, ako by čakali. A vieš čo, aj mňa to irituje – lebo však som žena a nie fena, aby mi niekto pomaly zadok očuchával počas môjho šoferóvania druhým autom. A keď som raz utekala na vlak a volala s Máriou, ktorá šoférovala Bratislavou a pri tom šoférovaní a jedení hranoliek ešte aj volala so mnou, tak som sa sama seba spýtala, či predsa len nie je najvyšší čas vrátiť sa k označeniu Z=začiatočník.

A najlepšie sú prechádzky so psom a stretanie druhých psov. Jemine, úplne chápem to, ako Perdita a Pongo zo 101 Dalmatíncov (áno, podľa neho má dnešný pudel toto meno) zamotali svojich majiteľov do vodítok na toľko, že nemali na výber, iba sa zamilovať. A najradšej mám tých psov za plotom, ktorí Ťa sledujú v tichosti a v momente, keď uveríš tomu, že štekať nezačne, tak začne priam bliakať, jak zmyslov zbavený. A ak sa aj dovtedy nachádzal ten tlčúci orgán niekde v hrudi, tak zrazu, jak keby Ti ušami chcel vybehnúť, tak tlčie. Najhoršie na týchto psoch je to, že oni vôbec nerozlišujú, či sa ich toto udatné konanie udeje za svetla, či za tmy. Ale prisámvačku, že keď sa Ti to udeje za tmy, tak klobúk dole, ak si necvrkneš!

Ale však ja mám naozaj rada psov! A presne tak isto ako môžem byť sommamista bez toho, aby som bola mamou a mala deti, tak somdoglavrista bez toho, aby som mala svojho psa!

A čo si Ty?! Alebo kým si Ty?!

Dnes sme s Kami sedeli viac ako hodinu na káve a rozprávali sa o tom, aké by to bolo, keby sme vedeli byť tými, kým naozaj sme a byť v tom všetkom ešte aj prijatí. Veď to je priam neuveriteľné. No sorry, ale fakt sa tomu ťažko dá uveriť. Nielen tomu, že prestaneme nosiť masky, ale aj tomu, že budeme prijatí aj bez nich.

A prečo to takto je? Lebo niekde vnútri sme akoby naprogramovaní k tomu, čo sa smie a čo nie, kto je dobrý a kto zlý, s kým sa stretať a s kým nie, aký jazyk používať a akému sa vyhýbať. Si predstav, že zrazu prestaneš chodiť niekam, kde sa očakáva, že budeš chodiť dajme tomu stále. Alebo že sa začneš správať nejak úplne inak. Vieš si predstaviť, že by Ťa Boh miloval, aj keby si vo svojom hovorenom slovníku mal jedno pejoratívne slovo za druhým?! Ja nie vždy. Teraz hovorím o sebe, nie Tebe. Nie vždy si viem predstaviť, uchopiť, porozumieť tejto Jeho obrovskej bezhraničnej bezpodmienečnej láske.  Že ma miluje, miloval ma a vždy bude milovať. Za každých okolností, podmienok, následkov, hriešnosti,… a preto veľakrát skončím skôr pri knihe ako Som mama, než by som čítala o ďalšom 213tom návode o tom, ako sa páčiť Bohu, alebo napredovať v líderstve, alebo viesť druhých ľudí, ubrániť sa hriechu,..lebo si už asi po 43243krát hovorím, že keď neuchopím tento obyčajný základ toho, že Boh je láska a miluje ma práve teraz, tak sú mi všetky tie návody akurát tak na dve veci. Keď vo svojom srdci nebudem veriť tomu, že môj Otec je Láska a ja som Jeho milovanou dcérou, tak kam ďalej chcem ísť. A keď sa to stále nedeje, že by ma druhí po láske spoznali, ak ma neprežiaruje to, že môj Boh láska ma miluje teraz a Ty Jeho lásku môžeš zakúšať, iba preto, lebo si mnou, alebo lebo čítaš moje blogy, tak čo viac môžem o Ňom vyučovať.

Je to úplne jednoduché. Boh láska túži vstúpiť do nášho života a ja Ho prijímam bez toho, aby som si sňala masku z tváre. A je super, že je živý, že som Jeho chrám – ale kvôli maske neprežiari Jeho svätosť, majestátnosť, dobrota, milosť, láskavosť skrze mňa tak veľakrát.

Samozrejme, že si svoje masky teraz všetci naraz dole asi nedáme. To by bolo. Vyzeralo by to asi tak, že Pongo by sa asi o polovicu zmenšil a bol by z neho konečne toy pudel. Ale nakoľko v domácnosti so štyrmi deťmi musíte byť silní a veľkí, aby ste prežili, tak je veľký. To bol len príklad. Čo by sa stalo s mojim životom? Neviem. Možno by som plakala od rána do večera kvôli osamelosti, smútku, hnevu, nespravodlivosti, alebo práve naopak – možno by som jasala nad tým, aké je to, keď Boh preniká srdcom v plnosti, preteká mojím srdcom a konečne žila v plnosti. Ktovie. Alebo čo by sa stalo Tebe? Tiež neviem. Tak či tak, isté pozostatky masiek, štítov, múrov má predsa každý z nás, lebo inak by sme boli sídliskom zranených, zničených, alebo milovaných a prijímaných?!

Čo  teda s tými maskami? Možno by stačilo na začiatok dať dole len jednu a hovoriť o tom, že veci vôbec nie sú v pohode, i keď by sme chceli. Alebo je naozaj celý svet v pohode a podľa našich predstáv?

Neviem, ale aj dnes môžme, hoci aj s 3132druhov masiek na tvári povedať Bohu svoje áno a viem Ti zaručiť, že On Ti ani jednu nestrhne. Len Ti ukáže, že v Jeho prítomnosti môžeš byť sám sebou.

 

PS: ospravedlňujem sa, úplne som zabudla na fotky – na budúce 🙂

One thought on “Zamaskovanie sa.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s