Priblížiť sa.

Premýšľal si niekedy nad tým, ako sa priblížiť niekomu inému?! Možno tak trochu z iného sveta v mnohých veciach. Možno tak trochu viac. Napríklad – dajme tomu, že si katolík – ako sa priblížiť protestantom, ktorí sú ešte aj z inej krajiny a hovoria iným jazykom?! Tak niečo takéto sa stalo mne. Mám priateľov-protestantov z Čiech. Rozhodla som sa prelomiť tieto náboženské bariéry, lebo tak či tak – všetci sme Cirkev Kristova. A tak sa stalo, jedno pekné leto v bázene som začala vysvetlovať Zlatke: “Zlatka, vieš, vy protestanti po vode kráčate, zatiaľ čo my katolíci v nej vieme aj plávať, či potápať sa.” Moje slová zobrala úplne vážne, lebo veď ja sa skoro vždy tvárim úplne vážne. A tak som ju voviedla do slobody, že nech si kľudne ďalej pláva.

Alebo iný prípad. Jej meno začína na M. Ale dajme jej krycie meno Sloníča. Je tomu rok, čo sa poznáme. Mám pocit, že sú to desaťročia. Spoznala som ju na jednom zo seminárov Otcovo srdce. Keď som ju zbadala, tak som vedela, že ju chcem za kamošku, akurát, že som nevedela ako sa priblížiť. A tak som začala úplne bežnou vetou: “Waw, Ty si tá hviezda zo superstar.” Ona chúďa zahanbeno pozerala na mňa, či som ju tam naozaj videla a ja na to, že nie, ale Lenka zo Soblahova mi povedala. A tak som prelomila kúsok ľadu. Pozvala som ju na obed, ktorý si už dávno v registrácii zaplatila. Ale vždy to znie sympaticky, keď Ťa niekto pozve na obed. Existujú ľudia, ktorí nevnímajú dvíhanie rúk pri chválach, či modlenie sa v jazykoch, padanie v Duchu, prorokovanie, uzdravovanie, či iné veci za úplne normálne a myslím, že v tom čase bola jednou z nich. A namiesto toho, aby som to empaticky prehliadla, som jej začala vysvetlovať, že Bethel nie je až tak veľká sekta, lebo som tam bola. A že keď nechce stáť na chválach, tak nech kľudne aj sedí, alebo spí, alebo nech nepríde. A na otázku, kde sú najbližšie obchody som jej odpovedala, že ak potrebuje nové čižmy, tak s ňou môžem ísť nejaké vybrať. Povedala som to zo srandy, ale keď som zistila, že naozaj chcela ísť do obuvy na čižmy, tak som jej jednodIMG_1945.jpgucho povedala, že mám dar proroctva, ale nech o tom nikomu nehovorí. Myslím, že sa ma v tej chvíli bála viac ako kedykoľvek predtým, alebo ako kohokoľvek predtým. Ale ľady sa prelomili. A tak sme šli do obchodu spolu. Na druhý deň so mnou hrala i spievala vo chválach. Dnes je z nej úplný miláčik môjho srdca.

Rút sa približujem objatiami, dobrým jedlom a pozornosťou. Esterke momentálne tým, že tolerujem jej nálady, slovník, nápady a každú jednu vetu začinajúcu sa na: “Ivona je…”. Sofinke napríklad tým, že sa venujem jej Pongovi vždy, keď mi ho donesie. Dávid sa odmalička približuje svojim sestrám v tom, že im dovolí mať ho za bábku a robiť si s ním, čo chcú.

Ľuďom sa môžme približovať neustále. Každému iným spôsobom. Keď som sa snažila jednej osobe niečo vysvetliť, tak ma pri jednej vete zastavila s otázkou: “Smiem sa vás opýtať, čo máte na mysli pod pojmom spoločenstvo?!” A vtedy som si uvedomila tú bariéru, ktorú si vytvárame už len spôsobom ako rozprávame. Nemusíme sa chcene, či vedome oddelovať od druhých, ale robíme to.392565_3494349992115_1491040251_n.jpg

Dnes som tu mala kamošku Ivku so sestrou Luckou. Majú ešte jednu sestru – Barborku, ktorá prísť nemohla, ale mňa úplne fascinuje, že tie sestry sú dvojčatá. A tak som premýšľala, že keby sa môj brat Luky narodil o dva a pol roka skôr a bol trochu tmavší a nemal by bradu, tak by sme boli skvelé dvojčatá. Lebo veď sa nám páčia skoro rovnaké veci. Obaja vieme spievať, či hrať na niečom a máme radi podobné štýly takmer všetkého. On je v tom všetkom kúsok popredu, ale za to môžu tie dva roky a pol. Ale inak sme si podobní dosť, či?!

Ak som si aj myslela, že ešte nemám svoj fanklub, tak myslím, že som dnes po návšteve týchto sestier pochopila, že oficiálne od dnes jeden trojčlenný mám – tak dievčatá, tento blog je oficiálne venovaný vám 🙂 a ďakujem Vám!

IMG_1486A takto nejak sa to deje. S protestantami začneme kráčať po vode. Ľudí, ktorí majú strach z prejavov Ducha svätého jednoducho predstavíme Duchu svätému a pokoju, ktorý by mal byť tým najväčším prejavom Jeho prítomnosti. Začneme používať iný jazyk s neveriacimi, lebo ak nášho Boha nespoznajú po našej láske, skutkoch, tak myslím, že by sme krásne zaobalenými rečami strácali čas.

Lebo aj tak nie je vôbec podstatné priblížiť sa pozlátkom. Nosenie masiek sa nám aj tak časom stane len bremenom. A ešte v horšom prípade – identitou. Zabudneme na to, kým sme boli, pretože sme sa časom stali niekým iným, ale nikdy nebudeme cítiť hodnotu, zmysel, či skutočnú radosť z toho, že sme, lebo vlastne nie sme.

Keď som čítala od jednej ženy, ktorá prežila útok v Paríži ako opisovala svoje prežívanie počas toho, tak som bola veľmi dotknutá. Lebo povedala niečo úplne dôležité – že to, čo tí zomierajúci riešili nebolo to zlo, ktoré sa stalo, ale to dobro, ktoré sa nestihlo. To, ako veľmi niektorých milujú a teraz už nemajú možnosť im to povedať. To ako je neskoro.

No my nestíhame, lebo robíme všetko preto, aby dobro dobre vyzeralo. A zlo sa nám smeje z tváre do tváre. Lebo na miesto toho, aby sme dali jesť hladným, tak si povieme, že snáď sa niekedy niekto nájde, kto bude mať toto na srdci. Ale nerozumiem vôbec tomu, prečo to nie je na našom srdci. Kam sa vytratila naša vášeň po láske, milovaní, pomáhaní, blízkosti, intimite?!

Je intimita dôvodom našich masiek?! Lebo intimacy (into-me-you-see) = dáva možnosť, aby tí druhí videli. Videli do nás. Skrze naše masky. Skrze naše bolesti, prehry, víťazstvá, zúfalstvá, radosti, slzy, plač, … a videli skrze to a videli nás, naše srdcia, duše, vnútro. A videli mňa, akoby nahú, len s obrovským nápisom: Tak toto som naozaj ja.

A čo potom?! Otočia sa, znenávidia, odmietnu, pošliapu, znehodnotia, znečistia, alebo budú milovať ešte viac?!

Neviem. Každý človek je iný, každý reaguje inak. Ale ak sa rozhodneme pre nahotu, intimitu, blízkosť, zraniteľnosť, tak sa stane veľmi jednoduchá vec – prestaneme byť silní. Lebo my vôbec nemusíme byť silní. A ak nás niekto v našej slabosti prestane milovať, tak nás jednoducho nikdy nemiloval.

Priblížme sa k tým, ktorí to neočakávajú. Ktorí sú slabí. Nešliapme viac po tých, ktorí nás nepremôžu. Radšej im pomáhajme premáhať ich nedostatok.

Chceš vstúpiť do zraniteľnosti? Ja si uprostred svojej zraniteľnosti pripomínam, že som milovaná bezpodmienečne, večne, vášnivo a bez prestania. A Ty tiež. A keby si sa aj rozhodol nikdy nebyť slabým – stále budeš na tom rovnako ako ja – milovaný, bezpodmienečne, večne, vášnivo a bez prestania. Možno len Tvoja schopnosť prijať to bude niekde úplne inde, lebo silní si vystačia sami a nepotrebujú, aby jeden vášnivý a žiarlivý Boh vždy stál na ich strane a bojoval za ich najlepšie.

A tak – existuje aspoň jeden človek, ktorý do Teba vidí a dovolil si mu, aby sa Ti priblížil?

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s