Strata lásky

IMG_4391Rút dala Alžbetke lístok s číslom 106. Myslím, že je úplne jasné, prečo jej včera odovzdala papierik zrovna s týmto číslom. “O 10 dní mám 6 rokov.” pre vysvetlenie tým, ktorí na to neprišli sami.

Ruty je tá, ktorá sa na všetkých fotkách tvári úplne inak, ako sa od nej očakáva, alebo ako sa tvári väčšina. Poviete úsmev a ona vyplazí jazyk. Vyplazíte jazyky a Rút škúli a robí úplne iný ksicht. Je to miláčik, ktorý by sa od rána do večera iba objímal. Ak sa chcete s Rút skamošiť, venujte jej objatie, pohľadenie a čas. Ona by sa túlila a mojkala a proste to je Rút.

Bola so mnou u zubárky. Veľmi intímna záležitosť. Ja si tam už sedo-ležím v kresle a Rút sedí na stoličke v tej istej ambulancii. Hrá tam rádio. Ruty zrazu spoznala pesničku. Aspoň si myslela, že ju pozná. Začala totižto spievať niečo úplne iné – aspoň podľa tóniny. Ja ako tak hudobný sluch mám, u Rút by som povedala, že je to niekde v procese. No ona si bola čoraz viac istá tým, že je to tá, ktorú spieva a tak spievala hlasnejšie. V tejto ambulancii sú tuším tri kreslá, čiže traja zubári, traja pacienti a tri sestry. A Rút. Myslím, že sa v tej chvíli už všetci usmievali. Pieseň dávno dohrala, keď Ruty končila. Potom sa zdvihla, prišla ku mne a začala ma hladkať po vlasoch. “Jej, Ivi, aj Ty máš lupiIMG_2821ny? Aj ja ich občas mávam, ale neboj, ja Ti ich vyberiem.” Kým sa zúbarka sústredila na vŕtanie mojej hornej sedmičky, Rút veľmi opatrne vyberala lupiny z mojich vlasov. Keď skončila, začala sa zubárky pýtať úplne na všetko, môj jazyk, moje zuby, sliny, proste všetko. Ako vravím, naozaj veľmi intímna záležitosť.

Dnes bola so mnou a tetou Jankou u Kami na horúcu čokoľádu so šlahačkou. Šlahačku zjedla, trubičky tiež a tak si šla po šlahačkovú duplu. Je veľmi zodpovedná a vždy, keď chce, aby som jej niečo kúpila, tak z vačku vytiahne eurá. Vlastne, centovky. Ale vždy si pekne za všetko zaplatí. Dlho som nevedela, kde na tie peniaze chodí, až som si neskôr uvedomila, že vždy jej svoje centovky rozdám.

Cilka už býva u seba doma. U brata na záhrade. Keď som ju po týždni bola brať z jej starého domova, kde bola sama v koterci, tak veľmi pršalo. Všade bolo blato. A ja som si cestu uľahčila autom. Keď ma zbadala, tak začala strašne kňučať, zavýjať, štekať a mala som pocit, že si beriem domov iného psa. Už to nebola Cilka-bojko. Už to bola Cilka-mamut. Celé auto mi zašpinila. Tak sa tešíla, že som ju nevedela polhodiny utíšiť. Po polhodine prišli netere a všetko sa začalo odznovu.

Ale vlastne, akoby sme sa správali my, keby niekoho, koho sme si zamilovali, uvidíme po týždni. Ten človek otvorí dvere nášho koterca/väzenia a vezme nás domov. Podľa mňa, aj keby nám po dlhom čase väznenia otvoril niekto, kto nás tam vložil, tak v srdci aspoň na moment zajasáme. Alebo budeme ako zmyslov zbavení. Ako Cilka.IMG_1321

Neviem sa vyjadriť k témam teroristov, Paríža, pádov lietadiel, hrôzy a nešťastia, ktoré sa neustále dejú vo svete. Je mi to ľúto, naozaj a veľmi. Plačem, keď čítam slová tých, ktorí prežili. Plačem, keď čítam o tých, ktorí neprežili. A napriek tomu som voči týmto témam úplne bez slov.

Viem však písať o iných veciach. V trenčianskom hospici začali podpornú skupinku pre smútiacich a tak som sa stala jej členom. Dostala som osobné pozvanie. Nejdem písať o tom, čo tam robíme, ani o čom sa zdieľame, ani kto sme, alebo koľko nás je. Som tam ja. A stále viac rozumiem tomu, ako veľmi strácame, keď strácame lásku. Lásku, ktorú sme zvykli prijímať. Lásku, ktorú sme zvykli dávať. A zrazu lásky niet. Lebo láska zomrela. Odišla niekam inam a my musíme veriť tomu, že na lepšie miesto.

Mojou láskou bola moja mama. Hoci sa v spomienkach na ňu niekde strácam a úplne všetko rozpovedať neviem, tak viem, že ma milovala. Teraz si tak viac uvedomujem lásku mamy k svojmu dieťaťu, keď počúvam o tom, aké je to dieťa stratiť. Asi obrovskejšia bolesť neexistuje. A som presvedčená o tom, že nechcela odísť. Že by ma tu nikdy ako 13ročné dieťa nechcela zanechať. Mojou láskou bol aj môj tato. Dával sa mi, rozdával sa neustále, ako najviac sa len dalo. A ja som si to skoro vôbec neuvedomovala. Väčšinu času som si to možno ani nechcela priznať. Neustále robia nové filmy s témou o tom, čo by sa stalo, keby svoj mozog používame na 100%. Končia trochu zle. Ľudia takto fungujúci sú akoby lační po spravodlivosti. Mám nový scénar – ale nie filmu – života. Predstav si, že by si začal svoje srdce používať na 100%. Keby to bol môj prípad, tak by som si lásku a dávanie sa svojho tatina všímala neustále. Neustále by som mala potrebu opätovať ju. Ale toto vôbec nebol môj prípad. A stále nie je.

Nemôžem vlastne ani písať o 100% láske medzi kresťanmi. To vôbec nie. Myslím, že väčšinou sa doráňame najviac ako bratia a sestry v Kristovi. Súdime sa, porovnávame, pretekáme sa a vlastne aj my neustále lačníme po spravodlivosti a po tom, že tak či tak, pravdu som mala ja a oni by mali prosiť o odpustenie mňa a z druhej strany sa deje presne to isté. Snažíme sa súcitiť s celým svetom, ale nemáme dostatok súcitu k svojim najbližším. Študujeme Bibliu, počúvame kázne, čítame kresťanské knihy, píšeme si poznámky, nahrávame svoje myšlienky, vedieme chvály a presviedčame o ľudí o tom, že majú chváliť tiež, modlíme sa za seba navzájom používaním takých slov, že tí, ktorí sú medzi nami prvýkrát sa radšej ani nepridajú, lebo na našu svätosť proste nemajú. Ale do akej miery možno hovoriť o svätosti, keď nevieme zaklopať na dvere svojich bratov a sestier a len tak prísť, vyznať lásku a objať pre krajší deň. Akoby to bolo nepodstatné.

Zlyhávam i ja, neustále. Kvôli svojmu chabému, možno 45% používaniu svojho srdca, ak nie aj menej. Namiesto pomoci tak častokrát zavieram i ja dvere pred nosom. Tým, ktorí potrebujú, ktorí si to pýtajú.

A viete čo?! Mám na to právo. A Ty tiež. Máš právo neotvoriť dvere, nedvíhať telefóny, plakať i smútiť, nezúčastňovať sa narodeninových osláv, či všetkých možných kresťanských, či nekresťanských akcií. A teraz tomu rozumiem viac. Že strata lásky bolí. A tí, čo ju nestratili, tak nerozumejú – ale majú plné právo na to, aby nerozumeli. Kiež by to nikdy nemuseli pochopiť a tak nikdy nestratiť.

Lebo tí, ktorí nestratili, tak asi naozaj nevedia ako byť s tými, ktorí stratili. Namiesto vytrvania, odchádzame. Namiesto smútenia s Tebou, sa chceme radovať, hoci aj bez Teba. Namiesto podpory, Ťa pred všetkými odsúdime a zhodíme. Namiesto budovanie vzťahu, si radšej nájdeme nový. Namiesto milovania Ťa v Tvojej samoty, Ťa opustíme a viac sa neozveme. Sme ľudia. A naše srdce nefunguje na 100%. 

O Bohu toto napísať nemôžem. Jeho láska je 100%. Jeho láska túži po Tebe viac ako ktokoľvek. Lebo on Lásku stratil. Stratil, aby našiel Teba. Dal všetko, aby získal všetko. Si Jeho všetkým. Viem, že na mňa ešte vo väčšine prípadov neplatí “po láske ma spoznajú” – ale napriek tomu Ťa pozývam do toho, aby si spoznal Toho, ktorý je známy ako Láska samotná.

Rozumiem, ak nevládzeš. Jedno zomieranie za druhým. Jedna choroba za ďalšou. Jedna katastrofa za druhou. Zatekanie do domu, plesne v izbách, deravá strecha, choré deti, nedostatok peňazí, pokazené auto, neschopnosť odpustiť, či dať novú šancu, nedostatok viery a dôvery, nedostatok času,… nedostatok schopnosti počuť o ďalšom nedostatku. Ak by mal byť život ako na húsenkovej dráhe, tak máš pocit, že už dlho je o ničom, strašidelne rýchlo ide smerom dole, je Ti zle a bojíš sa…nevzdaj to teraz. Len vyznaj, že nevládzeš, že túžiš sa vznášať na krídlach orlích a že potrebuješ aspoň na okamih vidieť veci zhora, aby si vedel, že to má aspoň trochu zmysel. Ak si myslíš, že si nik už v Tvojom živote nezaslúži druhú šancu, tak ju daj Bohu, hoci si presvedčený, že za to všetko môže On. Nie je to tak. Daj Mu šancu, aby Ťa presvedčil o opaku.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s