Ježiš vs. Boh

Ak by sa náhodou stalo, že jahodový jogurt by nemal na Tvoje starnutie dosah, DáviIMG_1232dko prichádza s novou receptúrou – rajčinkovou polievočkou. Na ochutnanie si zoberte veľkú lyžicu, ale potom ju už pokojne dajte bokom. Rajčinková polievočka sa podľa Dávida je jedine rukami. Ak by Ti niektoré písmenká nevyhovovali, kľudne ich daj na bok taniera, poprípade, ak máš doma aj Ty všejediaceho Ponga, tak on je, čo sa týka jedenia, vždy v pohotosti a Dávidkovou pravou rukou.

Podľa Rút táto polievka chutila trochu inak ako tie, ktoré jej maminka, moja sestra, väčšinou varieva. Tak sa nenápadne opýtala: “A mami, kto vlastne varil túto polievku?”. Keď moja sestra videla jej výraz na tvári, tak neváhavo odpovedala, že susedka Julka a teda zatajila, že ju varila ona. No Ruty na to povedala: “Mami, ale Ty vážne robíš lepšiu.” a tak ma Ruty na obed zavolala na rajčinovú polievku od susedky, lebo jej až tak nechutí. Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na to, že to naozaj varila moja sestra, len jej niečo chýbalo a tak to zvalila na susedku. Lebo zlyhať pri Rút vo varení je ako skočiť do prázdneho bazéna = bolestivé.

IMG_1337Pongo je toy pudel stredného vzrastu. Nedáva to logiku, ale jednoducho vyrástol. Myslím, že to Boh myslel s jeho výškou dobre. Keby bol menší, tak by už nebol. Aspoň si myslím. Teraz keď sú všetky Dávidove sestry dopoludnia preč, tak Pongo je jeho kamoš. Buď narobí bordel Pongo alebo Dávid. Niekedy obaja. Naposledy zakúsili ľahodnú chuť Granka a tak bolo Granko všade. Lebo však, keď chutí Dávidovi, prečo by nechutilo aj Pongovi, stenám, podlahe, skrinkám, poličkám a všetkému, čo predtým čisté bolo.

IMG_1216Esterka mi prestala nadávať do zadkov. Celkom ma potešilo, že prestala na mňa používať takéto slovo, ale trvalo to iba chvíľu, kým nepoužila iné. “Ivona je hovno.” Skoro mi  tým dych vyrazila. Čo som sa naučila je, že netreba veľmi dávať najavo, že to slovo je zakázané, alebo zlé, lebo o to viac ho bude používať. Ale asi to moje prekvapenie na tvári zbadala, lebo ako sme jedli krupicovú kIMG_1285ašu, tak Esterka akoby objavila novú formu východnej meditácie a spolu s nádychom opakovala slovo “hovno” a pri výdychu “zadek”. Vďaka Bohu to trvalo len počas večernej krupicovej kaše a už som ju viac pri takomto plnohodnotom monológu nezastihla. 

Na druhý deň som ju zobrala na prechádzku aj s Cilkou, zobrala svoje veci do rupsaka, dáždnik, keby náhodou v ten nádherný slnečný deň počas našej 20minútovej prechádzky začalo pršať a išli sme. Keď som sa jej spýtala, prečo má topánky naopak, tak som sa dozvedela, že inak by jej nebolo vidieť mačičku. Tak sme ich ani neprehodili, mačičku predsa musí vidieť, keď venčí psíčka. 

A takto nejIMG_1273ak prebiehajú dni, aj keď nemáš ešte vlastné deti. Už sa teším na tie svoje vlastné.

S Cilkou som sa dnes po úspešných troch týždňoch nášho priateľstva rozlúčila a jej život už bude pokračovať v novom dome a v novej rodine. Priniesla mi toho mnoho – začala som mať rada psov s nosom. A taktiež mi priniesla mnoho škrabancov, kusancov a neporiadku kade tade. Keď som jej zobrala jednu topánku, vrátila sa s druhou. No, treba uznať, že objavila v sebe veľkú odvahu, začala štekať a dokonca i vrčať. Myslím, že to až tak dlho netrvalo.

A čo Ty? Už kúšeš, alebo aspoň štekáš? To ako som v minulom blogu písala, že Cilka musí objaviť svoje mamutie laby, aby zistila kým naozaj je, tak to je aj so mnou i s Tebou. Musíme jednoducho objaviť, kým naozaj sme.

Možno tiež pochádzaš z nejakého tmavého miesta, alebo práve teraz si za mrežami niečoho neprekonateľného. Možno sa aj Tebe smiali za Tvoje mamutie laby, tučné prsty, veľké ruky, či nos, alebo čokoľvek. Možno neustále hľadáš zmysel toho, prečo tu naozaj si. Možno si myslíš, že smútok, ktorý zažívaš je nepremožiteľný. Že sa s ním len treba naučiť žiť. Chcem Ti povedať, že to tak nie je.

Mnohokrát ma vie vytočiť, keď si ľudia myslia, že sú chorí, lebo neboli poslušní, lebo niečo nerobili dobre, lebo sa nemodlili dostatočne veľa. Lebo Boh im chce dať ponaučenie, aby sa začali správať. Lebo Boh je ten prísny muž s dlhou bielou bradou a Ježiš stojí s vystrašeným pohľadom pred Ním a prosí, aby nás ušetril. Veď Ježiš nikdy neprišiel, aby nás zachránil od hnevu svojho Otca, ale aby obnovil vzťah, ktorý nám bol vzatý. Keby to tak nebolo, tak by celá Biblia bola úplným výmyslom. Keby to tak nebolo, tak prečo by Boh povedal, že už nás požehnal všetkým nebeským požehnaním. Že neexistuje nič, čo by nás oddelilo od Jeho lásky?!

Vieš, ak si myslíš, že smrť, utrpenie, či bolesť je nejakou hrozbou, či trestom od Tvojho Boha, tak si myslím, že veríme v úplne iného Boha. Ten môj je milujúci Otec. A keď ja raz budem milujúcou mamou, tak som presvedčená, že keby malo byť moje dieťa choré, tak sa zaň postavím a budem zaň bojovať tak veľmi ako sa len dá. V noci nebudem spať, lebo budem hľadieť, či dýcha. A ráno sa skorej budiť, aby som mu pripravila lieky, či raňajky. A robiť celý jeho deň tak šťastným, ako len bude možné. Lebo verím, že takto sa správa milujúci rodič. Ak je Tvoj pohľad na Boha iný, tak Mu povedz, aby sa Ti zjavil ako milujúci Otec.

A som presvedčená, že môžme pred Neho predstúpiť a byť od uší až po palce na nohách od rajčinovej polievky, jahodového jogurtu, granka, či nutely,… môžme prísť pred Neho a hovoriť Mu o o svojich hnevoch a bolestiach, o strachu a samote, o hovne a zadkoch,…jednoducho o čomkoľvek. Som si istá, že ani v týchto chvíľach nás neodmietne a ani v týchto chvíľach nie je Bohom trestov a sklamania, ale Lásky a Zázrakov.

Akému Bohu si teda uveril Ty?!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s