Mamutie laby.

IMG_1145Dávid začal chodiť na klavír. Možno si myslíš, že je na to ešte primalý, veď má ešte len rok. Ale veď je to predsa syn učiteľky klavíra a tak už chodí na klavír. Úplne sám. Akurát, že z neho ešte nevie zliesť. Raz ho tam Peťka našla a povedala Rút a Sofi, aby ho tam nevykladali, ale on na ten klavír naozaj vylezie úplne sám. A potom kričí. Najskôr “vidíš”, “sám na kavíli” a potom “dole”…

IMG_1173Myslí si, že je väčší ako naozaj je. A tak či tak, skúste sa ho niekedy spýtať, koľko má rokov. Som presvedčená, že povie dva, ak nie päť, niekedy aj osem. Proste v tom má úplne jasno. Vymenúva vek svojich sestier, ale ten svoj nikdy neprezradí.  A recept na to, ako vyzerať na rok, hoci máte už osem?! Úplne jednoduchý. Dávid sa proste natiera jahodovým jogurtom. Keby mi neustále ľudia netipovali menej ako 18, tak by som sa ešte dnes večer natrela! Myslím si, že jeho správanie, spôsob života, rast, odvaha a všetko to ostatné jednoducho nasvedčuje tomu, že má celú rakovinu v paži. Dávid je kráľ!

FullSizeRender Máme nového člena rodiny! Brat Braňo má nového psa! Sedem týždňový čierny nemecký ovčiak, ktorý je tento týždeň u mňa na prázdninách a volá sa Cilka. Ja ju volám Cecilia (francúzsky Sesil), alebo Ciluška, alebo aj Ciciling (to je tá víla Zvonilka!).

Viete čo je zaujímavé? Narodila sa ako nemecký ovčiak – mne hneď napadne komisár Rex, mimoriadne inteligentný strážny pes, ktorý poslúcha na prvé slovo, zachraňuje celý svet, miluje deti a “housky ze salámem”.  Ale Cilka nie je komisár Rex. Je to sedemtýždňové šteňa, ktoré je pár dní od mamy. Kňučí, keď je sama. Kňučí, keď sa bojí. Niekedy mám pocit, že prekňučí celú prechádzku, lebo raz ide pes, potom auto, potom človek, potom padne list, alebo stupí do kaluže, alebo proste niečo iné život ohrozujúce sa stane.

Dnes som sa k nej sklonila, zobrala som ju na ruky a kým sme kráčali vonku, tak som jej začala vysvetlovať. Vlastne kráčala som iba ja. Ona počúvala a nechala sa niesť. “Cilka, všetko, čoho sa dnes bojíš, tak sa do roka bude báť teba.” Keby si videl, aké má obrovské laby, tak to pochopíš. Podľa mňa to bude Cilka Goliáš! Ale dobrý Goliáš samozrejme. Lebo Dávid jej už chodí na koňa. Tak v tomto smere je už dávno porazená. Jedine, že by to bolo mláďa mamuta.

DadoCilkaSnažim sa jej vysvetliť, že ten jej strach a samota z odlúčenia je nič v porovnaní s tým, kým naozaj je. Že jej identita, to kým naozaj je, že je nemecký ovčiak. Už teraz je nabúchaná svalnáčka. Že to ona je ten obor, ktorý si môže sadnúť na Dávida. A nemusí sa vôbec báť. Väčšinou to síce končí naopak a ona ako inak kňučí pod Dávidom a snaží sa mu naznačiť, že je pes a nie kôň.

A takto isto občas musím prehovoriť sebe. Že veci okolo mňa vôbec nie sú Goliášom, ktorý ma má ušliapať. Verím pocitom každého, kto hovorí, že jeho život je hodný mašle (akože sa obesiť). Alebo že nevie kam smeruje, nemá to tu zmysel, význam… verím, že mnoho ľudí prechádza oblasťou púšte. Pre niekoho je to len oblasť, pre iných je to celé obdobie. Vyprahnutí, zničení ľudia, vyhorení, sklamaní a smutní kráčajúci bez vody. Mnohokrát ich chcem vziať na ruky ako Cilku a povedať im, že sú väčší ako si myslia. Ako Dávid. Že sa môžu natierať jahodovým jogurtom, že ich rodičia sú nemeckí ovčiaci… alebo že hej! Ty si synom alebo dcérou Kráľa. Ale vieš čo, niekedy úplne rozumiem aj tomu, že tomu vôbec neveria. Keď stav púšte trvá pridlho a Ty už vnímaš všetko dobré ako obyčajnú fatamorgánu, pred ktorú keď predstúpiš ako únik zo svojich sračiek, tak sa Ti jednoducho rozplynie pred očami. A to celé sa len stupňuje, Tvoja bolesť, panika, strach, smútok, hnev,… ešte aj ľudia, ktorí Ti boli kedysi blízkymi sa Ti javia ako obyčajná ilúzia. Lebo v čase, kedy ich najviac potrebuješ, oficiálne odchádzajú.  A v tomto celom sa snažíš vyhrať nad myšlienkami o tom, že Ťa opustil sám Boh.

A v tejto chvíli to chcem spraviť úplne najviac. Zodvihnúť svoju vlastnú hlavu a hľadieť si do očí, tak ako hľadím Cilke. A povedať si: “Ivonka, Ty si dcérou Kráľa. Všetko, čoho sa dnes bojíš sa za chvíľu bude báť Teba.” A takto je to s každým z nás. Veci okolo strácajú moc, keď my uchopíme tú, ktorá nám bola daná.  Keď vstúpime do tej identity, ktorú sme dostali. A čoraz  viac si uvedomujem, že do toho vstupujeme v momente, keď sa pozrieme na svoju vlastnú púšť a všetky chyby a zlyhania a všetky bolesti a to všetko, čo nám spôsobil svet okolo a povieme si: “Vieš čo Ivonka, ja Ťa prijímam takú, aká si. S celou Tvojou púšťou.”

A  ten istý moment akoby vidíme, že aj na našej púšti niečo kvitne. Vidíme ako Boh sám tam naozaj celý čas bol a zalieval to všetko, aby korene boli stále a pevné a my zrazu vidíme ako to rozkvitá.

Preto Ťa chcem len povzbudiť. Nech sa nachádzaš v akomkoľvek štádiu púšte, či nepúšte… nie si v tom sám.  Lebo verím, že keď Cilka rozpozná svoje mamutie laby, tak nielen že sa prestane báť svojich strachov, ale začne nad nimi aj víťaziť. 

A poslednú dôležitú vec chcem povedať. Keď som dnes tak tú Cilku niesla na rukách, tak som jej zrazu povedala: “Vieš čo Cilka, môžeš plakať, môžeš sa báť a ja Ťa kľudne ponesiem až domov.” a tak sa aj stalo.

A tak aj Ty – môžeš nevládať, môžeš plakať, smútiť, môže to bolieť, môžeš sa hnevať a kričať na všetkých okolo i na Boha samotného. Môžeš precítiť svoju púšť tak veľmi ako je suchá…lebo dážď je na ceste. A ani sa nenazdáš a zistíš, že si sa s mamutími nohami narodil…

Amen?!

2 thoughts on “Mamutie laby.

  1. Ahoj Iwon(ka). Ďakujem, že robíš niečo také krásne a hodnotné, ako je tento blog. Tvojich príspevkov som zatiaľ čítala len pár, ale vždy akoby “zázrakom” sedeli na moju situáciu. Si veľmi požehnaná, máš krásny dar a ja dúfam, že tiež raz budem schopná tak ako Ty nestrácať nádej a vo všetkom vidieť Boha, ktorý nadovšetko miluje svoje deti a neopustí ich. Tvoje príspevky sa ma dotýkajú a pomáhajú mi a som si istá, že nie len mne. 😉 Tak ešte raz Ďakujem. Buď požehnaná 🙂

    Like

  2. Vrhač traktorov | iwonblog

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s