Nie viac postavičky.

Tak sa  mi zdá, že som dlhšie nepísala.

Existujú filmy ako napríklad Truman show, alebo Divergencia/Rezistencia, Labyrint a isto mnoho iných, v ktorých sú hlavní hrdinovia iba súčasťou akéhosi testu. Či prežijú, ako prežijú, ako sa kedy zachovajú, do akej miery budú ochotní bojovať, pri akej príležitosti sa rozhodnú vzdať. Tie chvíle, keď zisťujú, že boli celý ten čas akoby iba otrokmi niekoho, či niečoho iného a dozvedajú sa pravdu o sebe, sú takým kľúčovým momentom celého filmu. Zrazu majú možnosť sa nadýchnuť z niečoho nového, Niečoho, čo bolo celý čas hneď za bránami sveta, ktorý pre nich vymyslel niekto iný.

A teraz otázka: Som hlavným hrdinom takéhoto deju? Vlastne ani nejde o hrdinstvo v takomto deje… tak ešte raz a trochu inak – som hlavnou postavou daného deju?

Minulý týždeň som bola opäť na kurze/seminári/škole Otcovo srdce. Nech už to nazveme akokoľvek – je to podľa mňa týždeň, kedy sa z tých postavičiek stávajú hrdinovia. Ako to môžem povedať?! Som jednou z mnohých hrdinov, ktorí si tým prešli, alebo si prechádzajú… deje sa to nejak takto. Uvediem iba pár príkladov samozrejme, lebo tých hrdinov už nespočítam na rukách. A hlavne v mojich blogoch málokedy rozpoznať, ktorý príbeh je môj a ktorý naopak niekoho iného. Jediné, čo viem zaručiť je, že si nevymýšľam.

Pocity úzkosti zvierajú Tvoje vnútro. Máš pocit, že si nimi presýtený. Že Ťa pohlcujú. Že nikdy už nebude inak. Chceš pred nimi ujsť, ukryť sa alebo úplne zabudnúť, že existuješ.  Zrazu Ťa niekto objíme a povie tú najviac jednoduchú modlitbu na svete – Otec daj, aby moja náruč bola Tvojou náručou. A Ty sa upokojíš. Máš pocit, že si milovaný. Bezpodmienečne milovaný a to práve teraz.

A pokračuje to. Hrdinov je viac. Celý život Ťa niekto zraňoval. Ubližoval Ti. Dotýkal sa ako sa nemal. Hovoril ako nemal. Konal tak ako nemal.   Tváril sa, že Ťa vlastní, že chybným, že nikdy nič nedosiahneš, že si nulou a on všetkým. Dnes si to tam prežil. Že Ťa Otec miluje. Nadovšetko. Stále a večne. Že si Ťa drží a nepúšťa.

Alebo Ti zomrel rodič, možno obaja. Možno Ti ešte len zomierajú. Alebo dieťa. Je nevyliečiteľne choré. Má autizmus. Je slepé, alebo ochrnuté. Možno si to Ty. Možno Ty si ten človek, ktorý potrebuje uzdravenie. Možno si to Ty, kto nosí celé to bremeno toho, že odídeš a viac tu pre nich nebudeš. A zrazu tam sedíš, slzy máš všade, plačeš a všetka tá bolesť steká po Tvojich lícach na plecia toho, kto Ťa drží a modlí sa.  A Ty mu tie slová veríš. Veríš, že si dcérou/synom. Že Otec má v Tebe zaľúbenie. Že sa nad Tebou otvorilo nebo a zaznel odtiaľ Otcov hlas a všetky tie putá strháva.

Závislosti. Je ich toľko, že ich ani neviem vymenovať. Berieme drogy, lieky, pozeráme porno, hráme počítačové hry, nakupujeme, prejedáme sa, držíme diéty, alebo fejsbukujeme… závislosť môže byť dnes úplne na všetkom. Na písaní blogov tiež. Spôsobujú strach a nevieme ako sa z nich dostať. Sme otrokmi. Si na kolenách a niekto kľačí s Tebou. A vyznáva Ti lásku napriek Tvojim vyznaniam o zlyhaniach a pádoch. Prehlasuje nad Tebou, že si napriek všetkému dobrý.  A Tvoje srdce už viac nie je také tvrdé. Roztápa sa.

A takto nejak sa to tam deje. Už viac nie sme postavičky, sme hrdinovia. Lebo sme sa rozhodli vyznať svoju slabosť a Otec ju akoby zázrakom premenil na dobré.

Processed with Moldiv

Včera sme boli na koňa. Znie to smiešne. Ale však sme boli iba za jedným.  Tu je reklama: Vendelín – tajne dúfam, že pri nájdení Barborke mnohých ľudí na jazdu ma raz naučí jazdiť zdarma 🙂 tak nezabudnite povedať, že kontakt máte odo mňa.

Jazdila Sofinka aj Ruty. Veľmi sa im páčilo. Najhoršie na týchto konských výletoch je presvedčiť deti, že už ideme domov. Musíte dať deťom 4243 dôvodov, prečo už idete a hlavne 654 iných a lepších nápadov, kam pôjdete, ak odídete a čo budete robiť.  Ester už až tak nenosí so sebou veci ako to mala vo zvyku. Ku koňom si zobrala len malú knižočku – zľavové kupóny do McDonaldu. Neviem, či chcela tým naznačiť niečo mne alebo tým koňom. Minulý týždeň začala chodiť do škôlky. Bola tam každý jeden deň okrem toho včerajšieho, kIMG_0970edy si povedala, že ide radšej za mnou.  V týchto dňoch som pre ňu IVONA. Je schopná celému Tescu vykričať, aby sa všetci pozreli, že som Ivona. Popritom mi občas nejakým spôsobom robí zle, hovorí, že som zadek a pritom ma pusinkuje.  Vďaka Bohu, že nie som jej jediný objekt. Aj z Kami sa občas stáva  Kamila. Najhoršie je, keď to už aj Dávid začne takto kričať. Nerozumiem jej, ani trochu. Ale ľúbim ju stále rovnako. Včera odmietla ísť spratať po Vendovi hovienka, hodila sa na zem a začala plakať. Pritom som to od nej ani nechcela. Tak som povedala Rút nech s ňou počká a ja som šla so Sofi. Keď sme sa vrátili, tak mi vynadala, že som ju hodila do trávy. No neviem, či ma s ňou ešte niekam pustia. 🙂

Tak či tak. Z niektorých slov, skutkov sa vieme proste otriasť a ísť ďalej. Lebo jednoducho tá druhá strana nie vždy vie, čo robí, či hovorí a málokedy to tak aj naozaj myslia. Deti sú deti. A čo sa týka dospelých, tak vždy bude platiť to pravidlo, že zranení ľudia zraňujú. Kým nezačneme hovoriť o svojich zraneniach budeme len postavičkami svojho smútku, bolesti, nenávisti horkosti. Keď sa rozhoIMG_0959dneme hovoriť o tom všetkom, stávajú sa z nás hrdinovia. Lebo naša bolesť, smútok, či horkosť už viac nie je tým istým. Lebo Boh neustále tvorí niečo nové.

Dávida čaká v piatok posledná chemoterapia. V sobotu sa na salaši u Oviec otvára šampanské a Dávid bude v nedeľu prvýkrát rozumieť výrazu cítiť sa ako po opici. Ale nie. To bol vtip. Hahaha 🙂

Sobota a už aj piatok bude dôvod na oslavu. Na oslavu Boha za to, že už je tomu koniec. Že Dávid porazil svojho Goliáša a už viac nebude musieť bojovať. Vlastne si myslím, že je živým dôkazom toho veršu z Biblie, kde sa píše, že “Boh bude za Vás bojovať a Vy sa tomu budete len diviť.” A ja sa naozaj nestíham diviť nad Božou dobrotou v živote nás všetkých.

Ciest do Bratislavy kvôli chemoterapii bolo mnoho. A ešte majú pár pred sebou, nakoľko ich čaká každomesačná kontrola komôrky, ktorá mu v tele ostáva. A tak v prípade, že by ste ešte stále chceli byť finančnou podporou pre Dávida, tak tu je moje číslo účtu  SK1902000000001948107253 a všetky peniaze s názvom Dávid, pôjdu Dávidovi.  Viem, že existujú všelijaké modré z neba, v siedmom nebi, dobrí anjeli, a neviem čo všetko ešte. Ale pre mňa je Dávid jedným z najväčších darov z neba, tajným anjelom, dobyvateľom, víťazom a hrdinom a budem vždy robiť všetko preto, aby aj on sám o tom vedel. Aby nikdy nebol a nemusel byť len ďalšou obyčajnou postavičkou. 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s