Hýbateľ srdca.

Nie všetko vo svojom živote si úplne vieme naplánovať. A keď si aj vieme, tak nie všetko vychádza podľa našich predstáv. Ale naozaj sa mi veľmi nepáči ten bludný citát, že ak chceš rozosmiať Boha, tak Mu povedz o svojich plánoch. Akoby nás to chcelo zmiasť z reality toho, že Boh sám tie sny a plány vo väčšine prípadoch do nás vložil a nikdy ich neprestal snívať.

Predvčerom som napísala blog – ale tentokrát je niekde v medzipriestore u mojej osobnej korektorky Evky, ktorá mi zmaže chyby a spraví ho takmer dokonalým. Moje blogy sú občas aj s chybami, niekedy s veľkými chybami a tak som si ich dala opraviť, lebo tento poputuje do svojho nového domovu cestaplus.sk, logo_cesta_pluskde dvakrát do mesiaca budeš mať možnosť vidieť moju maličkosť 🙂 toľko k samochvále…ale nie, ak ho budete chcieť nájsť, tak budete musieť začať čítať cesta+, kým ho nenájdete 🙂 ale asi až budúci týždeň.

Cez víkend som bola na svadbe, tentokrát v Brne. Vydávala sa Bětuška a Jarda. Bětka je pre mňa skoro sestrou. A v tom “skoro”  sa ukrýva len to, že ňou nie je, lebo ja mám svoj11923319_788642997913790_517894850309524722_oich rodičov a ona svojich a ja svojich súrodencov a ona svojich. No napriek tomu sme rodina. Počas svadby som veľa premýšľala nad tým všetkým. Zrazu sa pozeráte na muža, ktorý je Vám “skoro” otec, ktorý doprevádza k oltáru svoju dcéru, ktorá Vám je “skoro” sestrou a neviete si vybrať medzi bolesťou a radosťou, ktorá sa rozlieha vo Vašom vnútri. V tom “skoro” sa ukrýva len to, že to tak nie je. Ale v skutočnosti to tak je. V hlave sa Vám totiž začal premietať Váš vlastný svadobný deň a predstavy o tom, že Vaši rodičia tam už nebudú. A ostáva prázdno. A v tom si uvedomíte, ako veľmi Boh neustále prikrýva to to všetko tým, že Vám neustále predkladá ľudí, ktorí milujú a dávajú sa Vám neustále… akurát, že nám naše zranenia častokrát veľmi zaslepujú pohľad na to všetko okolo.

DCIM100GOPROGOPR2643.

Keď zomrela mama, tak som sa priam bezhlavo zamilovala najskôr do jednej ženy a potom inej. Nie že by som bola členkou Pride klubov, skôr som bola malým zraneným dievčaťom bez mamy a túžobne som hľadala inú. Čiže moja túžba po láske ženy bola čistá, proste som chcela zažívať lásku mamy. Akurát, že moje zranené srdce potrebovalo byť najskôr uzdravené, aby bolo schopné prijímať. A keďže som neprijímala, neustále som len vyžadovala viac a viac a viac, až sme prišli do momentu, že mi obe povedali, aby som si z nich nerobila modlu. Keď ste zranení, tak nech sa Vám ktokoľvek snaží niečo vysvetliť akokoľvek, Vám sa to jednoducho do srdca nevloží. Je predsa zranené. Z hľadiska bezpečia si vybudovalo múry a nie je možné sa k nemu v plnosti priblížiť. A tak som tomu nerozumela. A namiesto pochopenia som svoje múry zvýšila stonásobne a nechala horkosť a hnev, aby prerástli okolo nich. O pár rokov neskôr sa to útichlo, navzájom sme si odpustili a znovu vybudovali ešte pevnejšie priateľstvá. Ale bolo dôležité prísť k momentu – u mňa konkrétne na seminári Father’s heart – kedy som bola schopná odpustiť a zároveň pustiť dané ženy. Prestať s vyžadovaním vlastniť ich. No aj tak sa môjho srdca stihol za to obdobie zmocniť strach. Predovšetkým z toho, že mám tú najhoršiu vlastnosť na svete – priveľmi milujem a ľudia to nebudú schopní uniesť a opustia ma. Tento strach samozrejme súvisí aj s tým, že tí najviac dôležití už odišli. A veľa sa zmenilo aj potom ako zomrel tato. Znovu sa do mňa nabúral strach z toho, že ľudia odídu.  Najľahším spôsobom ako sa vyhnúť odídeniu niekoho je odísť skôr ako oni. Ale takto to predsa nemá byť. Ak je môj vzťah medzi mnou a Tebou, alebo kýmkoľvek iným položený na pravej Láske, na Bohu, tak tam strach nemá mať priestor. No napriek tomu to robím neustále. Pravidelne prerušujem kontakty, pravidelne sa strácam z dohľadu tých, ktorí ma milujú najviac, pravidelne nedvíham telefóny, či neodpisujem na smsky a emaily len aby nenastala prílišná blízkosť. Niečo, po čom túžim najviac na svete a niečo, čoho sa zároveň veľmi bojím. Viete, čo sa stane, keď sa po dlhom čase niekomu ozvem? Je šťastný, prijíma ma, teší sa z toho… moji priatelia ma naozaj milujú. Vytrvalí v láske, očakávajú, kedy sa posuniem v živote o krok vpred a nadviažem vo vzťahu s nimi na tom mieste, kde sme zastali. Ale tentokrát pevnejšie na Božej láske.

Včera večer som z vlaku napísala Veronike, či chce ísť so mnou  do Omšenia “hrať chvály”. V úvodzovkach, lebo hrám iba ja. Ale niet nad to, keď Vám niekto robí na cestách spoločnosť. Zistila som, že keby ju mám vziať z domu, tak budem dosť meškať do Omšenia. A tak sadla na bicykel a prišla pred môj dom a šli sme tam. Veronika je v niečom ako moje duchovné dieťa. Aspoň to tak občas vnímam. Do ničoho ju neťahám, nenútim, len sa snažím, aby vedela, že nech sa deje čokoľvek, tak som tu a vo všetkom ju vždy prijímem. Kedysi sme spolu trávili oveľa viac času, lebo chodila na Novú do školy. Snažila som sa ju naučiť, že keď o nej prehlasujem Božie pravdy a dobré veci, tak má povedať “Amen”…že nech sa tak stane, nech sa to stane jej súčasťou, že je milovaná, Božia, krásna a tak. A tak sa to aj naučila. No netušila som, že toto moje vyučovanie bude tak účinné, že v krčme po otázke barmanky, či chce dve vodky bude hovoriť namiesto “áno” “amen….učí sa rýchlo, naozaj 🙂 v Omšení bolo veľmi dobre. Danka tam má stretko. Ak chcete spoznať Danku z Poruby, príďte do Omšenia zažiť ako sa modlí – vtedy spoznáte jej ozajstnú identitu – Božieho dieťaťa túžiaceho po svojom Otcovi.

Včera som mala v škole zápis a tak som sa stretla s mojou novou spolužiačkou Peťkou, ktorá je aj moja spolutlmočníčka na Father’s heartoch, tak sa veľmi teším, že nám to takto vyšlo v škole. Stretli sme sa pred bankou a išli zaplatiť zápisné. Ako sme už stáli pred okienkom, Peťke som zbadala oveľa vyššiu sumu než tú, čo som mala v peňaženke. V tom som si uvedomila, že nemám dostatok. Potrebovala som viac ako dvojnásobok toho, s čím som počítala, že budem potrebovať. Šla som k bankomatu a vybrala toľko, koľko mi dovolil. Stále som nemala dostatok. ZIMG_0905avolala bratovi, povedala sumu, ktorú potrebujem a on mi poslal. Akurát, že neviem, odkiaľ som tú sumu nabrala a tak mi poslal menej ako som potrebovala, lebo som si tak pýtala… no nič netušiac som opäť stála pred okienkom a teta mi povedala, že nemám dostatok. Tak som mu volala znovu. Poslal znovu a ja som znovu vybrala a na tretíkrát som zaplatila  svoje zápisné a školné. So slzami v očiach a na hranici plakania som sa pozrela na Peťku a tá mi len povedala, že už je dobre, že je to za nami. Na to som jej povedala, že ale do kelu, ja som sa dnes plánovala aj naspäť domov vlakom dostať. No nebolo mi všetko jedno. A znovu nastal ten moment – toto by sa mi nikdy nestalo, keby tato žil. Toto by sa nikdy nestalo, lebo by spravil všetko preto, aby mi nikdy nič nechýbalo. Aby som vždy mala dostatok. Nehovoriac o tom, že by to nikdy nenastalo, keby žili obaja (na fotke sú rodičia). Akým spôsobom sa prekusnem cez tú realitu sirotstva je akoby stále neuchopiteľné.

A v tom všetkom naozaj vchádza a vstupuje Boh. Amanda Cook za chvíľu vydá svoj nový album – neuveriteľné ako to povedala – You don’t give your heart in pieces – stačí kliknúť a otvorí sa pieseň na youtube. Boh nedáva svoje srdce po kúskoch. Dal sa celý, hneď na začiatku vzťahu. To my ľudia si z Neho berieme po kúskoch. Dúfajúc, že ešte niekedy zažijeme takú prítomnosť a blízkosť. Dáva sa nám celý. A namiesto toho vyhľadávame neustále niečo nové. Včerajšok ma naozaj zasiahol. Zpočiatku tak, že keď som si tak trochu zahanbene od Evky, ktorá ma pozvala aj na obed, pýtala na cestu domov, tak som jej vysvetlovala, že si musím vygumovať to, čo sa mi práve stalo. A ona mi do toho žehnala. Namiesto rúcha smútku, rúcho pokoja a radosti – myslím, že tie večerné chvály boli toho dôkazom. Boh je tu stále prítomný. To, že občas zažijeme moment púšte, ktorý Mojžišovi trval 40 rokov, tak to neznamená, že to je všetko na mašlu, či ako sa tomu hovorí dnes. Púšť je niečím, v čom rastieme. Keby môžem, tak sem dám číslo účtu a budem si pýtať sa každý jeden klik po eure. Ale nemôžem. Nielenže neviem ako sa to robí, ale zároveň viem, že peniaze nie sú to, čo má kedy hýbať mojim svetom. Boh je jediným hýbateľom, ktorý rozdelil more, na púštiach dáva dážď a všetko, naozaj všetko tvorí nové. Keby boli peniaze hýbateľom, tak už dávno sa v nich topím a zabúdam na pravé hodnoty. Ale takto môžem snívať – že raz moja kamoška Katka, ktorá je už dlho v nemocnici dostane trebárs i kľúče od úplne nového bytu, aby mohla začať žiť život odznovu, že Danke zazvoní v Porube princ na bielom koni a donesie jej stratenú črievičku, že Lenka naučí prorocky tancovať polku Slovenska a neskôr i druhú,  že raz môj brat bude mať svoje vlastné hudobné štúdio, moja sestra bude mať svoju škôlku a plný dvor detí, že v októbri otvoríme šampanské, lebo Dávid bude mať po chemoterapiách a rako vine dá naveky zbohom, že ja sa vydám a budem mať svoje deti, že budem mať svoje vlastné CD, … keď hýbe našim srdcom Boh, tak vieme, že môžeme mať veľké sny. Keď nami hýbe niečo iné, prestávame snívať a začíname zomierať.

Ľudia, Bohu nič nie je nemožné, ak Mu dáme priestor na konanie Nemožného. Keď sa stane jediným hybateľom. Odovzdať sa Mu, každý jeden deň nanovo, každý jeden deň nanovo vyznať, že Ťa budem chváliť – nehľadiac nato, či som dnes zažila úplne prázdno na účte, nehľadiac na to, že som dnes bola u psychiatra a som na liekoch, nehľadiac na to, že som dnes naburála svoje drahé auto, nehľadiac na to, že je môj syn, či dcéra chorá, nehľadiac na to, že som na púšti, nehľadIMG_0758iac na to, že neviem ako ďalej, že si neviem predstaviť zajtrajšok, nehľadiac na to, že neviem, kde budem bývať, či sa niekedy vydám, či bude Dávid úplne navždy zdravý, či to alebo to alebo to… ja sa každý deň nanovo rozhodujem, že budem chváliť Boha, lebo je svätý, lebo všetko nám slúži na dobré…ak klamem a nič sa nestane, tak sa nič nestane, ale ak mám pravdu – tak Tvoj život nemôže byť ten istý, ako bol včera. Ja som včera ráno prežívala zúfalstvo a večer som zažívala Jeho dobrotu, lebo som sa rozhodla chváliť Ho. Niekto mi povedal pred pár dňami, že fajn nebude, ale treba ísť ďalej. No ja hovorím, že fajn bude a kým nebude, tak sa nepohnem. Biblicky povedané – neodídem, kým ma nepožehnáš…

Tak kto je teda Hýbateľom Tvojho srdca?!

PS: Predávame dom  /stačí kliknúť na dom/ …ale viac info u môjho brata Lukáša.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.