Vzkriesenie pravdy.

Ak chováte moriakov, tak ako Danka z Omšenia, tak Ester im rada príde spraviť program aj na hodinu, či celý deň :

IMG_0643 Strašne sa smiala z toho, že jej rozumejú, odpovedajú a venujú jej 100% pozornosť. V ten istý deň za mnou prišla aj  vážkou na ruke, aby som pozrela “ato jej petne spí”. To, že už tak pekne spala dlhšie, lebo v tom horku asi uschla som s ňou už neriešila. Pekne sme ju dali do tlávičty, aby mohla vo svojom spaní nerušene pokračovať. Ale treba uznať, že takúto foto má málokto 🙂

Dobré fotky sú asi dôležitým základom pri písaní blogov. Vďaka Bohu, že pri deťoch máte dostatok fotiek neustále. Lebo pri deťoch sa stále niečo deje. Cez príbehy so Sudokrémom (podľa mňa je začarovaný, lebo nepoznám dieťa, ktoré by ním neponatieralo seba, stôl, stoličky, súrodencov, či domáce zvieratá), jedeniIMG_0747e špagiet, objavenie nutely, prvé kroky, prvé pády, vystúpenia,…čokoľvek. Snažíme sa to zachytiť, aby sme mali pocit, že rastú pomalšie ako to vyzerá.

Lebo existujú chvíle, keď na ne pozeráte a pýtate sa, kedy stihli vyrásť, že veď ešte len toť  sa narodili. To sú napríklad tie chvíle, keď Dávid sadne do svojho bavoráka a tvári sa ako Steven Seagal vo filme Ťažko ho zabiť. To, že tá kočka, ktorú zbalil vďaka svojmu BMW X6 je jeho o dva roky staršia sestra Ešti, ktorá s ním v aute byť musí, lebo Dado nedočiahne na pedále je už vedľajšie. Vyzerajú úplne seriózne až do chvíle, kedy Ester zastaví pred trampolínou a začne zúriť, že nechce ísť do nej. Zatiaľ nepochopili funkciu volanta. Ale inak sú už skoro dospelí.

Neviem, či ste sa už niekedy ocitli v dni, v ktorom Vás pohltia klamstvá, ale mne sa to občas stane. Niekto by povedal, že sa zobudil zadkom nahor, alebo vykročil do nového dňa ľavou nohou… ja osobne si myslím, že ten, ktorý prišiel, aby zabíjal, ničil a kradol je ozajstný. Občas ma prekvapí,  i keď väčšinu života ho ignorujem. Lebo jeho moc už dávno nie je funkčná. Jediný spôsob, ako ju občas oživí je obyčajné klamstvo.

A toto klamstvo funguje napríklad takto. Ráno sa prebudíš a máš pocit, že nemáš tomuto svetu, čo ponúknuť. Že si úplne stratený v davoch a napriek miestami  preľudnenosti tohto sveta sa cítiš opustený a osamelý. Máš pocit, že každý žije svoj vlastný život a Ty viac nie si ich súčasťou. Niečo vnútri Ti šepká, že si zlyhal na každom fronte. Že si sirotou, vdovcom, slobodnou starou dievkou, či nezamestnaným učiteľom. Že Tvoje dary a talenty nie sú ničím výnimočným, lebo písať blogy vie každý, lebo spievajú všetci, lebo šport, ktorý Ťa tak bavil, tak sú predsa lepší,… a krajší, …a mladší. Čím viac ho počúvaš, tým viac pohlcuje celé Tvoje ja a nasycuje Tvoje vnútro jedným klamstvom za druhým. A to, čo kradne si Ty sám, Tvoja identita, Tvoje ja, Tvoja osobnosť, Tvoja  výnimočnosť. A ničí to všetko a nehodlá prestať, kým to všetko jednoducho nezabije. A ak ho nezastavíš, tak pokračuje. Začne hovoriť o Tvojich duchovných daroch, ktoré už viac nevyužívaš, lebo veď ich nik neodceňuje. Potom Ti pomaly začne pripomínať všetky tie Božie prisľúbenia nad Tvojim životom, tie nenaplnené, s ktorými Boh mešká. Alebo predsa len zabudol?! A potom Tvoja služba, či práca, stávajú sa všednými a Ty si ani nevieš rozpomenúť, akú radosť Ti kedysi prinášala a akú radosť si skrze ňu prinášal Ty. Alebo vzťahy? Ľudia nasľubujú modré z neba a nakoniec sa ani neukážu, nenapíšu. V skutočnosti im za to nestojíš. Nič, len prázdnota, opustenosť, samota. Si nula. Si na dne. A tak len celý deň iba tak si, možno plačeš, zúfaš, alebo nič nerobíš… ale vtedy si uvedomíš, že Ťa dostal úplne celého.

Vtedy je potrebné povedať STOP tomu všetkému. Vlastne nie vtedy. Už dávno predtým, aby sme sa vyhli tomu presvedčeniu, že sme ničím. 

Ak si niekde tam na konci, či uprostred, alebo kdekoľvek – kde by si počul takéto klamstvá na svoju adresu – že nemáš hodnotu, že si tučná, alebo nízky, nevzdelaná, alebo s plešinou, nezamestnaný,..čokoľvek. Tak to daj bokom. Nič z tohto skutočne nehovorí o tom, kým naozaj si. Že si bol predurčený k tomu, aby si miloval a bol milovaným, bola milovanou je pravdou. Všetko ostatné sú len frázy, ktoré si opakujeme, lebo vôbec nevieme zapadnúť do tých krabičiek a nastavení, ktoré nám predkladá tento svet. A pritom to vôbec nie je podstatné.  To, čo teší Tvoje srdce a prináša Ti ozajstný pokoj do Tvojho vnútra, na tom záleží.

Skoro vo všetkých piesňach, ktoré počúvavám sa spieva o tom, aby sme sa zobudili, aby sa prebrala naša duša, naše srdce. Aby sme dovolili tomu, čo v nás drieme, aby to prišlo k životu. Tie sny, ktoré sme už dávno hodili za hlavu, alebo pochovali, aby sme im dovolili znovu ožiť. Podľa mňa toto je jedna z vecí, kvôli ktorej vstal Ježiš z mŕtvych. Kvôli ktorej bol vzkriesený. Aby sme verili. Verili tomu, že aj to, čo v nás už dávno umrelo, čo už dávno ten klamár dokázal zabiť, znovu môže povstať, že vzkriesenie je reálne. Dnes. Vzkries pravdu o sebe. Ak to to nejde, modli sa. Najednoduchšia modlitba na svete, akú poznám a modlím sa je: “Pomoc!” Skús aj Ty 🙂 Práve teraz. A možno to bude už po 4324234-krát, čo oživíš daný sen, ale skús to.

Možno Tvoje vzkriesenie bude zpočiatku vyzerať úplne vtipne a nebudeš vedieť, či sa Ti to podarí dotiahnuť do konca. Možno budeš na začiatku potrebovať nejakú pomoc, kým sa pustíš úplne a vykročíš v tom, čo Ti je určené. Ale aj keby si mal začať kráčať za pomoci detského nákupného vozíka, tak ver tomu, že ako Dávid, tak aj Ty to časom dokážeš aj bez neho.

One thought on “Vzkriesenie pravdy.

  1. Márnotratná láska. | iwonblog

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s