Odstráň svoje Lebo.

Aj Tebe sa niekedy nepáči tá veta, že “všetko je tak, ako má byť“?! Niekedy sa mi zdá, že ľudia popisujú svoj život tak, že nejak bolo a nejak bude. Nerozumejú prečo prešli z kaluže do blata a potom naspäť do kaluže, no napriek všetkému sa aj na to dá zvyknúť a tváriť sa, že asi mi to takto je “súdené”.

Mne sa tá veta veľmi nepáči.  Lebo nie všetko z toho, čo sa nám udialo alebo sa deje možno vkladať pod nadpis – Bôžia vôľa.  Alebo áno?! A nie o  všetkom z toho, čo prežívame alebo kde sa nachádzame môžeme povedať, že je to tak, lebo to tak Boh chcel. Ak by to tak bolo, tak by sme boli len obyčajnými bábkami, ktoré nemajú slobodnú vôľu. Hoci o tom práve takto nejak napísal Gabriel Garcia Marquéz vo veľmi peknej úvahe “Namiesto vianočného vinšu”, ktorá sa mi veľmi páči, hoci začína práve vetou “Keby Boh na chvíľu zabudol, že som bábka a daroval mi trocha života, využil by som ten čas najlepšie ako viem…” – ak to nepoznáte, tak si to prečítajte. (Dá sa to vygoogliť, je to veľmi pekné.) Lebo Boh nemusí zabúdať – to my musíme zabudnúť na svoje bábko-herectvo. Kedy sa tvárime, že už nič nebude tak ako predtým, lebo…

Lebo nemám vhodné vzdelanie a tak moja platová trieda nikdy nedosiahne dostatok na naplnenie mojich snov. Lebo mám veľa detí a nedostatok času na budovanie kvalitných vzťahov s priateľkami. Lebo nemám žiadne deti a chcem mať, ale starnem. Lebo moje dieťa má rakovinu a ja mám z toho niekedy nočné mory. Lebo mi zomrelo bábätko ešte v brušku a mám strach, že sa to udeje znovu. Lebo má môj manžel týra. Lebo moje dieťa je iné ako ostatné. Lebo mám nočné mory z toho, že ja zomieram na rakovinu. Lebo nie som blondína s modrými očami a 50timi kilami. Lebo môj stav je – vdovec/slobdná/rozvedený/vydatá a môj život už nikdy nebude taký, aký som chcel.

A každý má svoje “leboIMG_0528“. Aj ja mám svoje “lebo” alebo “ale”.  Aj táto fotka bola jedným z mojich “lebo” – môj posledný večer v Austrálii, lebo zajtra musím ísť domov.   Aj moje lúčenie s Hankou malo svoje “lebo”. Ale o tom písať nemôžem, lebo bolo len prednedávnom… A existujú desiatky iných ďalších. Lebo by som vedela rozprávať o tom, čo nastane vo Vašom vnútri, ak Vám niekto povie Vašu diagnózu – a čo ešte, ak ten niekto bol psychiater, keď je naša spoločnosť tak úzko spätá s nálepkovaním práve týchto zvyčajne najnormálneších ľudí – lebo väčšinou sme to práve my,  odvážni, ktorí uznáme svoj problém, svoju bolesť.

Tak sa mi nepáči, ak nechávame svoj život plynúť len tak, lebo to tak asi má byť. Ak v tom nie si spokojný, tak to tak asi nemá byť. Áno, ako v každej rozprávke, všetko zlé sa na dobré obráti – ale nechcel by si to dobré zažívať už dnes?! Možno okolnosťami nepohneme. A možno ani tými nálepkami, ktoré nám okolnosti prilepili na srdce. Ja už asi vždy budem sirotou na tejto zemi, lebo sa stalo, že rodičia sú v nebi.

A teraz asi očakávaš, že Ti dám návod na to dobré… jasné, prezradím Ti to tajomstvo – ja ten návod nepoznám. Vôbec neviem, či nejaký existuje. Nepoznám tých päť správnych pravidiel pre správny začiatok dňa. Ani desať krokov k šťastnému životu. Dokonca ani sedem ľahkých tipov ako mať pozitívne myslenie…a také knihy väčšinou nečítam… nula bodov. Toto fakt nie je moja šálka kávy. Poviem Ti len jeden dvojvetový príbeh – moja kamarátka Katka nerozumie tomu, ako ju môžem ľúbiť a prijímať takú, aká je…ako?! Jednoducho som odstránila “lebo” / “ale” medzi mnou a ňou. To je moja jediná rada v tomto blogu – odstráň svoje lebo / ale.  Možné je všetko – lebo vIMG_0586o chvíli, keď sa vzdáme myšlienky, že niečo je pre nás nemožné, tak dávame priestor Tomu, ktorému je možné úplne všetko.

Dávid chodí! Aj by som tu dala video s jeho prvými krokmi 🙂 no Ruty sa na túto príležitosť dostatočne nepripravila a hoci robila len kulisy, zabudla sa obliecť. Ale som šťastná, že s tým počkal na mňa. A musím povedať, že je naozaj do mňa…nič iné od neho nepočúvam ako “Ivi, Ivi, Ivi…” 🙂 Nuž doma je doma. Ester mi dnes volala (bývame asi 5minút od seba autom) a pýtala sa, či som doma, alebo v Austrálii. A keď som povedala, že už doma, tak nasledovalo jej “a plečo si doma? “. Akoby jej tie darčeky nestačili. Alžbetka si dáva do košíka vajíčka, prikryje ich poduškou a sedí na nich, lebo je sliepka. Dnes mi padli také ozdoby z trička a ona ich našla na zemi a bola presvedčená, že sú to diamanty, ktoré tam nechala kráľovná Elza z Ľadového kráľovstva, aby sa mohla premeniť na kráľovnú. Deti veria, že premeniť sa je možné. Ako keď som Julku v Austrálii namaľovala a vyžehlila jej kučeravé vlasy a po párminutovom pozeraní sa na seba v zrkadle vybehla za Jankom a povedala: “Tato pozri ako ma Ivonka premenila.” A ja predsa premieňať viem a to vie každý – o mne. Preto ma majú deti tak radi predsa. Dnes plakali všetky, že chcú byť so mnou doma. Ale som im vysvetlila, že veď aj zajtra je deň… 🙂 že nemusíme byť spolu vkuse. Čomu samozrejme nerozumeli, ale ešteže deti rýchlo zabudnú, čo chceli, keď im ponúkneš niečo iné… Hanka sa mi smiala, že si toľko pri deťoch vymýšľam, že keď sa chcela niekedy Ester rozplakať, tak som jednoducho zvolala: “Aha, medveď.” a ona ho v úžase začala hľadať a popritom zabudla na to, že chcela plakať. Ale ja neklamem – ja si len tak trochu vymýšľam len pre ich dobro a pre dobro svoje a svojich uší… ako keď som doniesla domov z Austrálie veľa čokoľádok naplnených arašidovým maslom a im som dala obyčajné mliečne, ale mali záujem o tie druhé, tak som im povedala, že sa mohli pri výrobe pomýliť a čo ak je v niektorých rum. Tak im nakoniec stačili aj tie obyčajné mliečne.

IMG_0385Odstrániť svoje “lebo” aspoň v jednej z našich situácii, ktorým musíme dnes čeliť prinesie istú premenu do nášho srdca. A časom okúsime, že to, čo vyzeralo dosť zvláštne na stole v kuchyni môže byť dobré a tak sa vyšplháme a dáme pokus otvorenej nutele na stole a zistíme, že nič sladšie sme v živote nejedli a tak si začneme brať najviac ako sa len dá. Tak nejak to bolo s Dávidkom. Nutela je samozrejme len metafora – sú oveľa lepšie veci – túto vetu preskoč Luky 🙂

Odstránim svoje “lebo” a zrazu môžem povedať, že sa volám Ivona, mám 25 rokov, som slobodná, nemám rodičov, ani dokončené vzdelanie, ani prácu a neviem si úplne predstaviť, čo prinesie zajtrajší deň a nič z tohto nemusí spôsobovať, že nikdy to už nebude dobré. Lebo Ten, v ktorého verím spôsobuje, že mi všetko slúži na dobré. A takto isto je to aj s Tebou – lebo žiadna z Tvojich okolností nie je silnejšia ako fakt, že sme bezpodmienečne milovaní Bohom. Nachádzanie toho dobrého je tou nutelou, či už v Boha veríš, alebo vôbec nie – nič to nemení na fakte, že ja verím tomu, že sme Ním všetci milovaní…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s