Som doma.

Po asi 25  hoIMG_0557dinovej ceste zo Seafordu (do Adelaide a do Dubai) do Viedne a viac ako hodinovom čakaní na letisku na mojich milovaných  súrodencov som sa večer okolo deviatej ocitla v trúbiacom Galaxy a plnou ulicou neterí kričiacich od radosti, že im prišli darčeky z ďalekej Austrálie. Celé to vyzeralo ako tie americké videá na youtube, kde rodiny a domáci miláčikovia vítajú vojakov, ktorí sa po dlhšom období vracajú z vojenských misií.  Darčekov sa dočkali a  poslušne sedeli vedľa seba v obývačke na gauči a ako počas Vianoc som vyberala, čo komu patrí. A tak sa zo Sofinky stal hroch, z Ruty žirafa, z Bety zebra, z Esterky akýsi medvedík, z Lulu prasiatko a z Dávida príšerák.  Takýto oblek mám aj ja. Dávnejšie spomínaného jednorožca, ktorého som kvôli nadbytočnej šesťkilogramovej váhe musela s veľa ostatnými vecami v Austrálii na letisku nechať. Ale hovorím si, že aspoň Hanka na mňa nezabudne a môže jej byť v noci teplo, ak by sa odhodlala spávať v ňom.

Až na samotné lúčenie na letisku v Adelaide a pár emocionálnych výkyvoch môjho srdca po ňom počas cesty, cesta ubehla dobre. Cestou do Dubai ma v lietadle obsluhovali dve slovenské letušky. No čo mohlo byť milšie. Moji zvedaví spolusediaci nevedeli prísť na jazyk môjho kmeňa po vypočutí si môjho rozhovoru s letuškou a tak som im vysvetlila. Samozrejme, Československo, to poznali. Ale aspoň som mala o spoločnosť postarané. Tri manželské páry okolo 60tky, ktorí sa poznajú od strednej školy sa vybrali z Austrálie na dovolenku do Írska. Potom sme sa rozlúčili a ja som si spravila dvojhodinovú cestu po letisku v Dubai. Cestou som si pozrela film “Woman in gold” ešte z čias vojny, v ktorom bol zakompovaný aj slávny umelec Klimt, potom animovaný film “Home” o mimozemšťanovi menom Oh a ešte “The age of Adaline”. Pustila som si aj najnovšiu Zvonilku, ale celú som prekIMG_0583ecala s mojou spolusediacou babkou. Ale ten posledný bol naozaj krásny. Film o žene, ktorá akýmsi zázrakom už pár desaťročí má 29 rokov. Tento naozaj odporúčam.

Do svojich vlajok navštívených krajín si hrdo pridávam Austráliu (vlajka vpravo dole) a aj vlajku austrálskych aboridžincov (so žltým kruhom uprostred), nakoľko som navštívila ich posvätnú skalu Uluru.

Ten slávny jet-lag, ktorý som tak kruto očakávala akoby ani neprišiel. Zaspala som pred polnocou a ráno o siedmej som sa zobudila a dnes ma čaká asi niečo podobné. No v skutočnosti existujú dva druhy jet-lag. Pri prvom sa pasujete s časovými posunmi a Vaše telo je unavené a zobudené podľa času predošlej krajiny. Druhý typ bojuje s priestorovým posunom v srdci, kedy zápasíte so skutočnosťou, že viac nie ste súčasťou sedem-osem-člennej rodiny a nemáte postarané o program na každý deň, ale zraIMG_0584zu žijete sami v obrovskom dome, nakoľko sú Luky s Kami na dovolenke.  Ale zvíťaziť sa s trochou úsilia dá asi nad obidvoma. Akým spôsobom to už asi otázkou kreativity každého z nás.

Malé Ovce mi sľúbené tetovanie urobili. Sofinka špeciálne “třpitivé” – lienku. Ruty urobila koňa, ktorý vyzerá ako sob a Esterka dve rybky. A podotýkam, že to všetko úplne zadarmo. Ich služby sú stále k dispozícii a na cene sa môžeme samozrejme dohodnúť. S Ester sme boli aj v Tescu, nejak sa nakupovanie predĺžilo a tak sme šli domov po západe slnka, keď zrazu Ester v aute kričí “Aha Ivi, dúha.”

A takto nejak začali moje dni na Slovensku.  O tom všetkom ostatnom napíšem, keď nebudem takto šialene unavená a budem vedieť o čom písať ďalej…. 🙂 ale na známosť sa dáva, že som doma.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.