Moje nudné blogovanie.

Bolo mi povedané, že moje blogy sú menej vtipné ako zvykli byť. Nádejám sa, že to neznamená, že sa stali nudnými ako môj život v Austrálii, ale že som len trochu povyrástla a zvážnela. Veď som tu už tak veľa dní.

Počas jedného večera v kostole prišlo za mnou jedno dievča s nadšením, že konečne tam chodí aj niekto v jej veku. Potom začala rozprávať o tom, že v ten spoločenský večer, na ktorom sme práve boli môžme spolu hrať na gitare a spievať, že či viem hrať akordy G, C, D, e …odhliadnuc od toho, že to boli moje prvé a najviac hrané akordy, tak som jej s milou tvárou povedala, že hej. Bola nadšená. V tom jej nadšení som sa jej teda opýtala na jej vek. Mala 14. S nadšením som jej povedala, že mám 25 a zrazu jej nebolo. O polhodinu neskôr som ju videla stáť so svojimi bratmi pred všetkými ľuďmi, s gitarou v ruke ako spieva “See you again” – moju najviac obľúbenú pieseň z filmu  Fast and Furious 7  – stačí kliknúť na link a sa pustí ako podmaz k môjmu super zábavnému blogu.

IMG_3704Mi to pripomenulo udalosť, keď som prvýkrát išla do optiky. Okuliare nosím asi dva roky, vlastne, už to bude viac. Lebo sa mi zdá, že už dlhšie ako dva roky tvrdím, že je tomu dva roky. Ale proste ich nenosím od narodenia.  Sestre som sa už dlhšie sťažovala, že ma bolieva hlava. A tak raz keď sme nakupovali v nákupnom centre, tak sme sa zhodli na tom, že si môžem ísť dáť zmerať zrak. Keď šla dať ešte Ester mliečko, tak som jej povedala, že sa idem aspoň spýtať, že koľko to stojí. Tak som vošla dnu, slušne pozdravila a rozhovor išiel nejak takto:

“Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, koľko u vás stojí meranie zraku?”

“Stojí to osem eur, ale musíš mať viac ako 18, inak to musíš byť s rodičom.”

Tak som sa usmiala, vôbec mi nedoplo, čo mi práve povedala a tak som jej pekne odpovedala, že sa spýtam sestry na to a vrátim sa.  Sestra sedela na lavičke, tak som jej povedala, že osem eur, že či to mám skúsiť. Povedala, že môžem. Tak som sa vrátila.

“Dobrý deň, tak ja by som si chcela teda dať zmerať ten zrak.”

“A si tu s niekým?”

“Hej, so sestrou.”

“A tá je dospelá?”

Nechápavo som pokračovala v tomto trápnom diálogu.

“Hej, na chodbe kojí bábätko.” (čo mi práve pripomenulo, že to bola Ester, tak okuliare nosím max 3 roky).

“A príde sem?”

A v tom som to pochopila.

Potrebujete vidieť môj občiansky?”

Teta skoro okoktavela, keď sa ma hneď na to spýtala, či už mám občiansky. Začala mi vykať a správať sa ku mne ako k dospelej. Sestra prišla a mala strašnú srandu z toho, ako hovorím úplne iné písmenká, ako ona videla. Zrak mi zmerali a zistili sme, že okuliare potrebujem. Síce by sa mi zrak podľa doktora veľmi zhoršil, keby dám na rady ich stroja, ale on mi predpísal verím, že správne. A odvtedy nosím okuliare.

2013-10-23_1382547389Moja vtedy asi 5ročná neter Sofinka sa rozplakala, keď ma videla v okuliaroch. Hej, v tých, čo stále nosím. Sofinka si veľmi zakladá na kráse, od kedy sa narodila. Povedala mi, že som škaredá a nech k nim už nechodím. Ešte asi tri dni sa uisťovala, keď som mala ísť k ním, že neprídem s okuliarmi. A asi po týždni ma mala opäť rada.

Keby sa mi to stávalo len pri mojej sestre, tak si myslím, že je to kvôli tomu vekovému rozdielu medzi nami, že si ľudia nemyslia, že sme sestry. Ale keď sa mi to deje samej, tak je to samozrejme iba veľký kompliment.

Moja sestra sa vždy rada zasmeje, keď sa mi deje niečo pre mňa nie smiešne – jak čítanie tých písmenok v optike. Doteraz si pamätám, ako ma v Anglicku osr-pardon, okakal holub a sestra sa nevedela dosmiať. Vďaka Bohu za Andrejku a jej materinské ruky, ktoré mi ten trus začali hneď utierať z hlavy a bundy.

IMG_4291Keď som šla minulú nedeľu na omšu a chcela som si obliecť svoju kresťanskú mikinku Jesus is forever lifted high, tak som bola zhrozená. Dosť veľký flak na chrbte. Ale fakt, že dosť. Hovorím si, že tak to boli asi deti, alebo nejaký krémik. No keď som ju otočila, tak to bolo už farebnejšie. Tak som šla do kuchyne za Hankou s otázkou: “Je možné, že ma tie vtáky v tom wildlife parku tak moc osrali?” Tentokrát som si nedala servítku pred ústa, lebo som sa jej to naozaj spýtala. A čo myslíte? Materinský súcit Andrejky alebo škodoradosť mojej sestry? Začala sa smiať, samozrejme, smiala sa mi. A ešte viac sa smiala, keď som sa jej spýtala, či som v tom chodila celý deň…vraj si to nevšimla. No ja neviem, či tu niekomu môžem veriť. Myslím, že tak skoro nedovolím žiadnemu vtákovi sadať mi na hlavu.

2012-06-30_1341082791Keď bola Ester ešte bábätko, tak som ju neústale nosila v hentej veci na fotke. Esterka mi v tom zaspávala, chodila som s ňou do lesa na prechádzky a proste sme tak boli veľa spolu. Myslím, že to medzi nami vytvorilo veľké puto, lebo “Ivta je moja láska” hovorí Esterka. Snáď jej to ostane, kým sa vrátim.  Raz som s ňou bola v Žiline. Teda, s mojou sestrou a aj Esterkou. Bolo teplo a tak som sestre povedala, že však sa s ňou budem prechádzať. A tak sa aj stalo. Prechádzali sme sa. Sestra mala nejaké školenie. Keď sa trochu zamračilo a začalo fúkať. Ja som si uvedomila, že Ester nemá ani ponožky, ani čiapku, že sme to asi nechali v aute. Tak som si povedala, že jej kúpim. Keď sme prišli do obchodu, tak som začala hľadať čiapky, keď sa mi zrazu asi 3 tety začali naraz venovať, či mi môžu pomôcť. Tak som začala vysvetlovať, že je vonku zima a nemáme čiapku, tak som prišla nejakú kúpiť aj s ponožkami. Veľmi rýchlo mi jednu podali, Esterke vyskúšali, povedali, že jej je akurát, že mi dajú polovičnú zľavu a ponožky k tomu zadarmo. Myslela som  si, že Boh je v ten deň veľmi milostivý. Keď som tak rýchlo nakúpila, ešte aj s takou obrovskou zľavou. Esterka mala aj čiapku aj ponožky. Asi o 5 minút neskôr som sa pozrela do výkladu, že ako vyzeráme. A vtedy som pochopila, že Boh je milostivý stále. Ale tentokrát mal fakt dobrú náladu a fakt zmysel pre humor. Ester bola brutálne povracaná. Nosič, Ester a aj ja, moje topánky tiež. Tety predavačky si zrejme mysleli, že sme z ulice a prišli sme do ich drahého detského obchodu bez peňazí… nuž ale ušetrili sme.

Môj nudný život v Austrálii spočíva v chodení po výletoch, prechádzkach po pláži, čítaní kníh, pozerania filmov a seriálov, jedenia fantastických jedál a koláčov a trávením času s fantastickou rodinou.

To som preháňala, samozrejme. Aj v tej nude a v tom ostatnom tiež.

Dnes sme boli na výlete! Na ostrove Granite Island 🙂

Verím, že tento blog je dôkazom toho, že mi je tu dobre. Lebo naozaj je. Aby to nebolo všetko úplne vždy iba vážne, tak na dnes stačí. Idem do postele. Zajtra má Kráľovná narodeniny a tak tu máme štátny sviatok… ale aj tak mám pocit, že každý deň má nejaký člen kráľovskej rodiny narodeniny, lebo radujem sa tu každý deň 🙂 
IMAG0193
 IMAG0196

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.