Austrália – čo je dosiaľ to naj!

IMG_4092

IMG_4119 Tak na toto sa musím každý deň pozerať, keď vyjdem na prechádzku s Peťkom. To “musím” vo vete je samozrejme ironické. Nepamätám si, či som niekedy musela čeliť niečomu krajšiemu. Neviem si predstaviť, čo by povedal Dávidko na pieskovisko, na ktorom Peťko chodí s lopatkou a sype si piesok samozrejme na hlavu. Presne ako Dávid.

Každý deň mi príde veľmi veľa správ, či už sms, viber, FB, whatsup, google-talk, mail alebo rôzne hlasové správy s otázkou “ako sa máš” a ja tuším, že nestíham ani odpovedať.

 Deti sú asi všade rovnaké. Aj tu trávim veľmi veľa času s deťmi. Doma mám kopec neterí a Dávidka. A tuto mám kopec chlapcov a iba jedno dievčatko. Ale náš Dávidko ešte nezačal rozprávať, tak moje prípravy na pobyt s chlapcami bol minimálny. A tak som hneď na začiatku môjho príchodu zistila, že moje topánky sú šrotky. Priznávam, že stáli osem eur a boli asi z piatej ruky od Aničky – ale ja  tie topánky zbožňujem. Že moja izba zvykla byť skladom a bola plná krysákov. Akože živých veľkých myší. S chladnou hlavou som som odpovedala, že mi to vôbec nevadí, lebo pokojne môžem spávať s ním v jeho izbe. Zrazu to celé myslel iba tak. Ale stretnúť krysu počas spánku mi príde dosť zlé. Alebo najlepšia výhovorka na svete, ktorú verím, že budem používať už navždy – resp. večne, aj v nebi – je “Lebo som pekný.” No nemôžem, lebo som pekná. Nič lepšie som nepočula. Nemôžem si robiť z chlapcov až tak srandu, lebo som označená za “luhára“. Toto slovo som myslím, že naposledy čítala v Biblii, alebo v iných veľmi starých knihách. Alebo veľa vecí, ľudí, zvierat – občas sa mi zdá, že úplne všetko – smrdí. A najlepšie sú žabky. Ale tomu už vôbec nerozumiem…prečo vždy do všetkého podsúvajú žabky.

Na mobileIMG_4120 mám takú zázračnú appku, ktorá mi píše za koľko dní idem domov. Takže 70 dní. Rutke som dni rozpísala do kalendára po otázke, či v tej Austrálii budem aj v sobotu a v nedeľu. Aby rozumela tomu, že to nebude len jedna sobota a nedeľa, ale hneď viacero.

Dnes sa mi stal neopísateľný zážitok. Dúfam, že ho aspoň trošku budem schopná opísať. Boli sme na plavárni s deťmi. Všetky deti v Austrálii by mali vedieť plávať. A tak sme tam boli. Fotila som deti a robila videá. Už som si začínala hovoriť, že na budúce asi nemusím ísť, lebo však sa tam toho až tak nedeje, keď začali prichádzať dôchodci v plavkách. Vyzerali byť tak 70+ roční. Čo bolo veľmi milé. Hanke som začala hovoriť, že konečne prišli takí, s ktorými by som sa cítila ako ryba vo vode. Tak sa smiala. To stále nie je nič nezvyčajné, ja viem. Hanka šla do sprchy a nechala mi dve deti, “že nech dám pozor”. Pozor som dávala do chvíle, kým neprišiel ON. Mal krátke biele plavky-spodky a výrazne ružové tielko s nápisom state-swimming-trainer, alebo niečo také. Proste tréner plávania. Trochu mi pripomenul niečím toho francúzskeho kaderníka zo seriálu Krok za krokom. Ale tento mal okrem výrazne ružového tielka výrazné celé telo. O ňom nemožno povedať, že bol “nabúchaný”, alebo “kockatý”…on bol proste prebúchaný, prekockatelý…mal dlhšie vlasy a fúzy pod nosom a keď prišla Hanka zo sprchy, tak som sa prebrala do reality. Povedala som jej, že som asi prestala dýchať, keď prišiel, že mi skoro sánka vypadla a na otázku, či som aspoň zavrela ústa, tak som povedala, že asi som zabudla. Ak ho niekedy stretnem, tak sa s ním odfotím.

Neskôr sme sa bavili o mojom zhrbenom chrbáte a Hanka mi odporučila plávanie. Podotýkam, že to bolo po mojom zážitku na plavárni. Ja som jej povedala, že neviem, či by som sa pri takom trénerovi skôr neutopila, než naučila plávať. A to plávať viem.  Ale pekný nebol… ani môj typ. To len to vymakané telo – také som ešte fakt na živo nevidela. No…a on cvičí s babkami.

No, nie som tu ešte ani týždeň. A tak povedať o niečom najlepšom na Austrálii by bolo povrchné za tak krátku chvíľu. Ale môžem napísať, čo je doposiaľ tým najlepším.

Viete, keď som si o 4:38 prečítala na FB správu, ktorá prišla asi o 4:33 o tom, či by som sem nechcela prísť, tak som ju zavrela, šla do sprchy a potom pre Peťku a Dávidka, lebo to bol deň, kedy sme šli na chemoterapiu do Bratislavy. Kým som okolo 5:15 čakala v aute na Peťku a Dávidka, tak som si na ňu spomenula, prečítala, ale opäť som ju zavrela. Keď som to len tak medzi rečou náhodou povedala Peťke, tak povedala, že mám ísť. Celý čas som prežívala obrovský pokoj. Všetkým som hovorila, že ani neviem prečo, ale tam/tu to bude dobré. Deň odletu sa blížil a ľudia sa pýtali na cestovnú horúčku, či som zbalená, či sa bojím a ja som so svojim postojom flegmoša odpovedala, že nie. A naozaj som sa nebála – to, že mám roztrhaný kufor som zistila 15 minút pred odchodom z domu a tak mi Lenka celú batožinu preložila do úplne nového kufra Kamilky a Lukina.

Cesta nebola tým najlepším… to určite nie. Prišla Hanka a vyobjímala ma a tešila sa a v aute mala pre mňa desiatu a vodu a v izbe ustlané a upratané (a žiadne krysy). A mám takú špeciálnu deku, ktorá je elektrická a je pod plachtou a zohrieva. Vraj je to môj boyfriend 🙂 Lebo teplota v noci podľa môjho osobného názoru už nie je sedem stupňov, ale mínus sedem minimálne. A cez deň? Asi plus jeden, ak svieti slnko. Ale nie, cez deň je fajn. Ale som odbočila. Myslím, že ma tu Boh nechcel poslať kvôli tomu nech zažijem, aké je to byť s chlapcami-deťmi. Alebo lebo túžil, aby som bola v Austrálii, lebo tento kontinent som nikdy predtým nenavštívila a on si predsa robí fajočky o tom, kde všade so mnou už bol. To nie. Neviem úplne vlastne prečo.

Ale jedno viem – zatiaľ to najlepšie – podotýkam zatiaľ – je Hanka. To “zatiaľ” píšem predovšetkým preto, lebo po napísaní tohto blogu sa môže všetko rapídne zmeniť. Ale aj moje srdce sa veľmi mení, keď som s ňou. Hanka má najkrajší akcent v angličtine, aký som kedy počula. Vlastne má tak dobrý akcent, že keď počujem jej angličtinu, tak mám pocit, že po anglicky vôbec neviem.  Nepamätám si, či som sa niekedy s niekým 6dní rozprávala a rozprávala a rozprávala…lebo toto s Hankou neustále robím. A ona ma počúva. Aj ja  ju, občas.  A smejeme sa. Na takých blbostiach, že keď si na to spomeniem, tak si uvedomím, že do blogu je to úplne nevhodné a predsa len ju nechcem strápňovať, nakoľko je postaršia a v piatok oslávi svoje tuším 55te narodeniny. Ale keď Hanke poviem “nie”, tak to určite urobí. Poslúcham ju na prvé slovo. Aj kakať prestanem, keď povie. Iba v prípade nosenia šiltovky s ňou najskôr vediem 15minútovú diskusiu o tom, že to sa mi vôbec, ale vôbec nehodí. A potom si ju dám. Ešte stále presne neviem, prečo ma tu chceli mať, pretože ma od prvej chvíle prijali ako člena rodiny. Občas len čakám, čo sa za tou milou tvárou v skutočnosti skrýva. Každý večer pred spaním mi dá krížik na čelo a niekedy ma aj objíme, keď som nebola obzvlášť drzá počas dňa. Neustále ma posiela von, ukazuje mi kde je také a onaké centrum, knižnica, plaváreň. Aby som trochu začala austrálsky žiť – ale zabúda pri tom, že sa z mojej prvej 30 minútovej prechádzky k moru stala viac ako hodinová z dôvodu, žeIMG_4095 som nenašla cestu domov. A keď som už našla, tak som ten domov asi trikrát obišla, lebo som ho nespoznala. Tu si proste nemôžete povedať, že pri p alme doľava,…tu sú palmy všade. A  stále by mi dávala jesť. No proste Hanka je dosiaľ to najlepšie – hneď po tom mužovi vo výrazne ružovom tielku.

Inak – takéto západy tu musím chodiť fotiť… vraj najkrajšie, aké môžem som kedy videla… 🙂

Mám taký tajný pocit, že to jej srdce sa stretlo s tým mojim – možno už v Novembri na FH. Ale teraz už tak viac. Ale to jej nehovorte.

IMG_4075

PS: V tomto celom aj tak najväčšiu časť môjho srdca, mysle a všetkého zaberá Dávidko. Nič nie je pre moje srdce bolestivejšie ako vedieť, že má teploty, alebo je chorý, alebo smutný, alebo plače. Preto Vás chcem opäť poprosiť o modlitby za Dávidka i jeho sestry a rodičov. Aby mu nielen zaberala liečba, ale aby bol aj šťastný a spokojný a radostný.

Vďaka za pozornosť… 🙂 idem spať. Je polnoc. A na prstoch mám omrzliny prvého stupňa, minimálne. Tak si idem ľahnúť k môjmu frajerovi – elektrickej deke 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.