Deň matiek je dnes.

FullSizeRenderDnes som dostala krásny od Rút naozaj krásny obraz. Vystrihla ho namieru a potom aj zarámovala do ošarpaného, pokazaného, starého vianočného rámčeku so snehuliakom a vianočným stromčekom a povedala mi, že si ho mám zobrať tam, kam idem. Asi myslela Austráliu. Nakoľko tam končí jeseň a začína zima, tak vianočný motív padol úplne vhod. Nakreslila mňa a Charlieho. Úsmev sedí. Aj okuliare. Jedna strana vlasov dlhšia ako druhá tiež. Som to ja. Premýšľam, či mám minišaty, alebo som si zabudla dať nohavice. Topánky ako Zvonilka, čo znamená, že ma asi považuje za vílu. A z môjho čistokrvného mopslíka Charlieho sa stal nejaký pouličný ušatý bastard (tajne dúfam, že to slovo je spisovné a nie nadávka). Mopslíci totižto akoby nemali nos. Majú naozaj malé uši a zatočený prasiatkovský chvostík. Nuž možno to je nejaký budúci Charlie.

Keď sme pri tej Austrálii, tak Ester plače, že aj ona chce ísť tam, kam idem. Chce ísť za klokanmi. Austrália je asi ťažké slovo pre malé deti, nakoľko to vždy skončí pri tom “tam, tam ide Ivta“. A tak keď odídem zrejme navštívia slovenskú, či českú ZOO s nádejou, že Ester uverí, že to je ako v Austrálii. Ester nevie povedať “k” a tak hovorí “t”. A nevie povedať “f” a tak hovorí “ch”…nedávno hľadala chén, aby sme mohli Ponda ochénovať, lebo bol motlý. Sofi by tiež chcela ísť so mnou,8417665802_092dd5f0e5_z že však ju môžem zobrať iba na dva dni a potom pre ňu rodičia prídu. Rozmýšľa prakticky, to musím uznať. Včera sme prišli na to, že Esterka je veľmi citlivá. Boli sme na neďalekom ranči, kde majú okrem koňov, kráv, oviec a kôz aj psov. Konkrétne bulmastifov. Tieto psy majú niekedy naozaj veľmi smutný výraz tváre. A tak keď ho Ester videla, ešte k tomu za mrežami, tak začala plakať. Plakala, lebo je smutný. Plakala, lebo je sám. Plakala, lebo ho musíme pustiť. Plakala, lebo ho nikto nemá rád. Plakala, lebo ho potrebovala zachrániť. Plakala, lebo je opustený. Plakala a toto všetko hovorila. Ester je vskutku veľmi citlivý malý človek. Tak som jej povedala, že raz takého psíka kúpime a bude šťastný. A tak si utrela slzy a utekala sa pozrieť na kravy.

Dnes sme boli u Danky. Another family trip/ďalší rodinný výlet. Ja, Peťka, Dávidko, Sofi, Ruty a manželia Pondoví – Ester a Pongo. Danka vymyslela tvorivé dieľne. Sofinka vytvorila nádherný obraz servítkovou technikou – s koníkmi. Ruty maľovala snehuliakov na tráve. Niečo na tých snehuliakoch bude. Určite to nekreslí iba tak. Ester maľovala cestu, na ceste boby (akože hovienka) a slnko. Potom sme tam nalepili korunku s takými farebnými guličkami, aby sme nadhodnotili cenu. Raz urobíme dražbu. FullSizeRender-1

Dnes je deň matiek. Ester mi pravideľne povie vetu: “A Ty vôbec nemáš mamu.” a to takmer vždy keď sa stretneme. Občas k tomu pridá to, že nemám vôbec tata, alebo psa. Dnes všetci dávajú na steny svojich FB profilov fotky seba s mamou, alebo iba mamy, alebo píšu statusy vďačnosti za svoje mamy. Tá moja by dnes mala 54 rokov. Takto vyzerala, keď bola asi v mojom veku, možno menej, možno viac. Vlastne ani neviem, koho sa na to opýtať. Priznávam, nikdy sme sa nedostali do vzťahu, aký mali Ženy z rodu Gilmorovcov. A možno sa v minulosti nekládol až tak taký dôraz na vzťahovú väzbu medzi bábätkom a mamou. Neviem. No tak, či tak – byť v niekoho brušku počas deviatich mesiacov vytvára puto. Neskôr samotný pôrod, prvé pohľady, dotyky, zrazu počuť hlas o čosi zreteľnejšie ako kedykoľvek predtým. Aspoň si to takto nejak pamätám. Nie, vôbec si to nepamätám. Ale myslím, že sa to takto nejak odohrávalo: Že svet sa na okamih zastavil, lebo nastal svätý moment. Počuť jasot anjelov. Tí mladší sa pretláčali vpred, aby lepšie videli. A Boh prichádza, na tvári má výraz “veľmi dobré”, ešte raz sa mi s Nimi stretne pohľad, vnímam tú dokalú jednotu – Boh Otec, Syn a Duch Svätý – dokonalá Láska a Bezpečie hovorí, že už je čas a že to bude dobré. A dáva ma do náručia mamy. A nič lepšie nepoznám. Určite to tak bolo. Som o tom na 100% presvedčená.

Boh miluje mamy. Aj ja milujem mamy. Moja mama bola najlepšia na svete, lebo bola moja. Veľmi ma bolelo, že musela odísť. Ale myslím, že ju to bolelo viac, lebo ja som si nevedela predstaviť, čo všetko to bude znamenať, dospievať bez mamy. Ona nechcela odísť. Nestihli sme sa rozlúčiť, ale o to krajšie bude naše stretnutie v nebi. Verím tomu. Dala mi život. Vďaka nej som mala toho najlepšieho tata. Lebo môj tato bol môj. A iba vďaka nim mám svojich troch najlepších súrodencov. Lebo moji súrodenci sú moji.

Myslím, že jednou z najväčších milostí, dobrých vecí a darov, ktoré mi Boh kedy do života dal bola práve moja mama. Vytvorila vo mne tak veľkú potrebu mať mamu, že doteraz nevyhasla. Mám taký tajný pocit, že ma istým spôsobom vychovávala tak, aby som bola priam magnetom priťahujúcim Lásku. A aby ma ako dcéru milovali všetky mamy. Aby ma milovala teta Janka, ktorá tu nebola pre mňa len kvôli môjmu tatovi, ale ktorá tu stále pre mňa je, kvôli mne. A aby ma milovala Naďa momentálne z USA, Zlatka a Libuška z Čiech, Veronica z Kalifornie, Patti z Texasu, Susi z Anglicka, Hanka z Austrálie, Torunn z Nórska, Helia z Dánska, Katka, Mary, Ľubka zo Žiliny, Paťka z Prievidze, Janka a veľa žien Nitrianskeho Pravna, alebo 3434 ďalších žien, ktoré keď ma stretli, tak ma milovali. (A spomenula by som aj moje švagriné, ale nezapadajú do vekovej kategórie mojich mám, tak o nich na budúce v niečom inom). A ja by som chcela najviac na svete, aby vedeli, že sú potrebné, že som vďačná a že každá jedna premenila moje srdce v okamihu, keď sa stretlo s ich srdcom a ich materinskou láskou. Toto je milosť, ktorú mi Boh dal a dedičstvo od mojej mamy. Že som dcérou navždy. 

Processed with Moldiv To ako, alebo kde som ktorú kedy spoznala by bolo na 12 kníh…tak o tom niekedy inokedy a postupne. Ale aj tak mi nedá nenapísať, že najdôležitejšou mamou hneď po tej mojej bude pre mňa už navždy moja o 10 rokov staršia sestra. Tá, ktorá ma volala pištiguma, lebo som plakala pre každú blbosť, keď som bola malá. Tá, ktorá nechcela všade chodiť so svojím príveskom (čiže so mnou). Tá, s ktorou sme pocítili potrebu spolu byť až keď sa odsťahovala a až odvtedy sa vidíme, či počujeme takmer každý deň. Moja sestra, ktorá mi bola na stužkovej, povzbudzovala ma pri vodičáku, s ktorou chodím nakupovať, balila ma do Dánska, vyslala ma do Afriky, zaujímala sa o každú jednu skúšku a pri každom “Ačku” sa spýtala, či to bolo až také ľahké (jak keby mi neverila). Sestra, s ktorou som si kúpila asi aj prvú podprsenku a odjakživa nakupujem hygienické potreby. Moja sestra, ktorej takmer nič nehovorím a aj tak vždy všetko vie. Sestra, ktorá mi kecá do šoférovania (ale to aj svojmu manželovi) a zaspí, keď mi povie, že mi za chvíľu zavolá. Tá, ktorá pretelefonuje niekedy 3/4 času, keď je so mnou. Ale už sa v tom lepší. Sestra, s ktorou zomieranie mojich rodičov bolo aj vtipné. Naozaj. Sestra, ktorá ma ako 5ročnú dala ostrihať na hríbik a tak ma tato v škôlke nespoznal a kým ma čakal a sedel na lavičke, tak som sedela pri ňom, kým sa pani učiteľky nespýtal, či ma už zavolala a ona ukázala na jeho ostrihané malé dievčatko. Keď som s mojou sestrou v obchode, tak si všetci myslia, že je mojou mamou. Naposledy jej povedali, že sa jej tie dcéry vôbec nepodobajú. Mysleli mňa a Sofi. Keď som predavačke povedala, že mám 25 a Sofi 8, tak skoro okoktavela z toho, že moja sestra vôbec nevyzerá na 50…

Moja sestra má štyri deti na zemi, jedno v nebi, jedného manžela a jedného psa a dve korytnačky a  jednu mňa. Najviac dôležité je, že práve moja sestra ma zobrala na ten festival, kde som spoznala Boha osobne. Vďaka mojej sestre kráčam s Bohom už deväť rokov. A hoci nemajú najlepšiu finančnú situáciu, majú tri krásne dcéry a odvážneho Dávida, (a aj malého Ponga), tak na moju otázku, že ako mám odpísať na tú Austráliu mi povedala: “Určite choď.” A tak idem.

Deň matiek je dnes. Ale ja mám moju sestru už 25 rokov – ďakujte za svoje mamy viac ako len dnes. Ja som za svoju sestru vďačná každým dňom stále viac.

PS: S Mirkou som sa obišla na ceste do BA – ale verím, že štvrtok už bude mať tablet pri sebe. Vďaka ešte raz.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.