Dávať z ničoho a dostať naspäť všetko.

IMG_3397Neviem prečo, ale vždy keď čakám na onkológii na Dávida a sestru, tak sa objavia. Klauni. Lekári s červenými nosmi. Ľudia, ktorí liečia smiechom. Doktor Trubka, či Doktor Huspeninka a iní… im netreba vysvetlovať, že nie ste pacient, že len čakáte. Oni budú čakať s Vami. A tak čakáte s nimi. A kým teda čakáme, tak hrajú na ukulele a spievajú romantické piesne. “Kolegyňka, tuto chyťte moje vajco a hrajte s nami.” a dá mi do ruky vajíčko naplnené ryžou a tak hráme. “Kolegyňka, opatrne, predsa len, držíte moje vajcia.” keď zrazu “Pán kolega, z môjho vajca sa sype ryža.” vraví jeden druhému. A teraz si predstavte nasledujúcu odpoveď – prázdna čakáreň, iba ja a oni. “To vôbec nevadí. Vy si nájdite nevestu, zoberiete sa a ja budem hádzať ryžu.” A tak je úplne prirodzené, že už mám pri sebe na jednom kolene kľačiaceho doktora Huspeninku, ktorý ma žiada o ruku. No, kto by mu odolal. A tak sme sa v čakárni na detskej onkológii vzali a pán kolega hádzal ryžu. Myslím, že on mal z toho najväčšiu radosť. Dávid ich v tento deň ani nestihol. Liečili mňa. “Mamička Huspeninková, keď prídem domov, nech je večera na stole.” a odišli.

Včera sme boli so sestrou u veterinára zaočkovať Ponga. IMG_1957Bola s nami Ester. Tí dvaja – Ester a Pongo – preskúmali v ambulancii, čakárni a v podstate v celej budove úplne všetko. Po chvíli Ester prišla, potiahla ma za tričko, že mi niečo potrebuje ukázať. Cestou mi potichu šepká, že “Ten doktor tu chová dinosaury.” a tak mi ich potrebuje ukázať. Prstom ukázala na dvoch chameleónov. Keď bol Pongo zaočkovaný, tak pán doktor navrhol, že jej jedného dinosaura vytiahne a dá chytiť. No to už bezplienková Ester kľačala v rohu pod stolom a hovorí: “Ja mám asi bob.” Pripomínam, že nemala plienku. V tom istom momente sa Pongo vycikal na rohožku. A tak sme dinosaurov videli iba cez sklo.

Viete, neustále hovorím o tom, že máme snívať vo veľkom a hovoriť o tom s Bohom. A stále si to myslím. Vlastne je to to, čomu verím. Hovoriť Bohu o svojich túžbach. A priam Ho s nimi otravovať. Neustále mu predkladať, čo chcete. Viete, keď bola malá, tak som bola tak trochu zamilovaná do afričanov. Vlastne stále sa mi veľmi páčia afričania. Nemyslím mužov afričanov, ale celkovo, černosi. Ešte som si ich aj lepila na stenu – do tej Afriky, tam sa raz dostanem. Keď bola možnosť z mojej biblickej školy v Dánsku ísť do Afriky, tak som úplne žasla. Môj úžas sa vytratil vo chvíli, keď som počula cenu. “Aha.” a potom sa mi to všetko cez seba začalo v hlave zomielať. A v tom som si to uvedomila – mám 18 rokov, som v Dánsku, život tu je v podstate krásny, ale tam doma je môj tato a s mojím tatom nemám až tak dokonalý vzťah. Mojou misiou je predsa on. A nie hľadujúci ľudia. A tak som dala Afriku bokom. Výhodou na tej škole bolo, že som bola najmladšia. Mňa tam mal rád každý, každý mi chcel byť oporou, každý mi bol blízko, zaujímal sa o mňa. Raz som teda sedela a rozprávala sa o tom s mojim o 15 rokov starším spolužiakom, tak sa ma opýtal, že prečo tatovi nenapíšem list. List, v ktorom ho poprosím o odpustenie za moje skutky, či slová a zároveň mu odpustím. List som písala asi týždeň. Väčšinou som viac plakala ako písala. A tak som šla jedného IMG_0457dňa na poštu – poslala list. Vyšla som z pošty a stretla mojich spolužiakov-manželský pár. Prišli za mnou a povedali: “Ivonka, Boh nám povedal, že chce, aby si išla do Afriky.” a do ruky mi dali presnú sumu na misiu do Nigérie. A tak som šla. Tato môj list nikdy nespomenul.

Snívajte vo veľkom. Ako Rút, ktorá keď maľuje, tak maľuje vo veľkom. Raz podľa mňa nakreslila Lincolna. Že?! Podľa mňa to je úplný prezident Lincoln. Akurát, že Ruty mu k jeho veku priradila aj okuliare.

11200923_446471738864320_3377797455256216531_oVčera večer som si na FB písala s jednou mojou novou kamoškou Mirkou. Mirka je v skutočnosti Dávidkova kamoška. Boli spolu hospitalizovaní na onkológii. Mirka teda v nemocnici stále je. Včera som jej napísala, lebo som videla jej fotku na Facebooku v súvislosti s jednou organizáciou “Deťom z lásky“. Môžte si ju lajknúť na FB a tak zistiť viac. V mojej hlave to začalo pracovať – totižto, tú fotku tam mala v súvislosti s tým, že Mirka túži mať tablet. Tak som tej organizácii odpísala, že jej túžim tablet podarovať. To, prečo to v mojej hlave začalo pracovať bol práve tento blog. Mám toľko čítateľov, že keď o tom napíšem, tak jej môžem kúpiť a podarovať aj výkonnejší tablet než taký, aký si môžem dovoliť. Fotka je z FB stránky. Najradšej mám, keď sa môžem ľudí spýtať konkrétne. Čo konkrétne naozaj chcú. Takto to ja robím pri Bohu. Hovorím presne. Túžim po novom mobile. Túžim mať iPhone, nie nejaký obyčajný mobil. Som konkrétna. iPhone mám a som spokojná najviac na svete. Už vyšli asi štyri nové rady iPhonov, ale môj je skvelý. Ja chcem veľmi, aby ľudia si pýtali presne to, čo chcú. Chcem, aby dostávali tak veľké sny, aké si snívajú.

Pride mi sebecké vedieť, že ma číta veľa ľudí a nevyužiť toho. Mirka má 13 rokov a v nemocnici už prežila dlhý čas. Ak mi túžiš pomôcť pri naplnení tohto sna pre Mirku, tak toto je moje číslo účtu:  194 810 7253 / 0200  keď napíšeš do predmetu Mirka-tablet, tak to určite využijem na tablet. Keď príde viac peňazí, ako je potrebné, tak to podarujem Mirkinej rodine. A keď príde veľmi veľa peňazí, tak donesiem nášmu Dávidovi. Dávidka ešte naozaj čaká asi 24 ciest do Bratislavy a naspäť kvôli chemoterapii. Preto ho budem neustále pripomínať a písať o tom. Ak chceme sťahovať nebo na túto, tak to robme vo veľkom.

Sama mám skúsenosti s tým, že dávanie desiatkov na dobrú vec spôsobuje veľké veci a navracia obrovské požehnanie. Ja mám sirotský dôchodok od svojich 13. Keď som pochopila, čo znamená dávať desiatky -dávať desatinu z toho, čo dostanem Bohu-, možno niekedy v 16, tak odvtedy som začala dávať. Keď to bolo 90eur, tak som niekde niekomu dala 9eur každý mesiac. Keď to bude 2500eur, tak budem dávať každý mesiac 250eur niekde niekomu, aby bol požehnaný. Peniaze predsa nie sú mojim pánom. Slúžia oni mne, nie ja im. Niekedy som dávala z ničoho a dostávala všetko.

Viete, čo to spôsobilo v mojom živote? Takmer dva roky som žila zdarma v Dánsku. Dvakrát som zadarmo bola v Afrike. Zadarmo som bola v Kalifornii. Na všetko vždy prišli peniaze. V priebehu dňa-či týždňa. Boh odmeňuje vernosť svojich detí. A toto nie je výzva, aby si teraz dal desiatok svojho príjmu na môj účet pre Dávidka alebo Mirku. Vôbec nie, na tej stránke nájdeš mnoho iných detí. Alebo – Tvoja ulica, či panelák má mnoho schránok, do ktorej vojde mnoho peňazí v jednej malej obálke. Pomoc potrebuje každý.

Pozrite si toto krátke dvojminútkové video, ktoré ma v robení tých skutkoch lásky naozaj povzbudzuje:

One thought on “Dávať z ničoho a dostať naspäť všetko.

  1. N!KTO ?! | iwonblog

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s