Friends!

Bola som na svadbe!

Jedna z mojich najviac obľúbených spolužiačok povedala túto sobotu “ÁNO” svojmu milovanému.  Toto je Jupa. Tá nevesta samozrejme. Tá napravo je Ľubka, kým sme boli spolužiačky, zvykli sme bojovať medzi sebou o Julkinu priazeň. Inak, poznáte tú neustále sa opakujúcu situáciu zo školy: “Učila si sa?!” pýtam sa. “Nie. Ani som to nevidela.” odpovedá. “Super, lebo ani ja, aspoň v tom nie som sama.” dodám. A poznáte aj ten takmer vždy rovnaký koniec? Ona jednotku a ja “prinajlepšom” tri, štyri, či päť. 11009968_10203226365253597_712025193513914859_oTak takáto bola Júlia. S rýchlosťou svetla písala svoje polročné práce z matematiky, aby mohla opraviť tú moju predtým ako ju odovzdám. Skoro celých osem rokov sme spolu sedeli pred katedrou. Veľmi si nás tak počas skúšania, či písomiek nevšímali. Ona vysoko inteligentná a múdra žiačka vedela vždy všetko. A kto by si myslel, že ja so svojou detskou tváričkou a psím pohľadom môžem niekedy niečo opísať?! A tak sme boli team. Občas hádajúci sa, občas milujúci sa,…to, čo jej šlo najlepšie, tak mne ani trošku. Skvele sme sa dopĺňali. Akurát, že si nespomínam ani na jednu vec, ktorá by mi išla lepšie ako jej.

Nevadí, tak či tak, som vďačná za ňu veľmi. A šťastná moc, že už nie je slečna, ale pani!

Boli okamihy na Julkinej svadbe, kedy som sa v pamäti vracala k určitým okamihom prežitým s ďalšou najlepšou spolusediacou zo školy. Ale z tej Dánskej. Tiež už to nie je slečna, ale pani! Bola som tooho svedkom! 9406754Miška. Nikdy nezabudnem na chvíle strávené s ňou. Niekedy v polke augusta roku 2008 sme sa spoznali, keď nás dali na rovnakú izbu na biblickej škole v Dánsku. Do janurára 2009 sme sa veľmi nemuseli, skoro vôbec. Potom nás potreba po priateľstve v Nigérii úplne pritiahla jednu k druhej a vtedy to celé akoby začalo. Spolu sme sa smiali, plakali, jedli, upratovali a robili neporiadok a vlastne úplne všetko sme spolu robili. Boli sme spolu v Dánsku, Nórsku, Nemecku, Holandsku, Nigérii aj Tanzánii. Myslím, že už len tieto prejduté kilometre nikdy nedovolia vytvoriť medzeru medzi našimi srdciami natoľko, aby sme na seba niekedy mohli zabudnúť.

Nemôžem povedať, že by Boh vymieňal staré za nové v prípade priateľstva, ale istým spôsobom mi neustále preukazuje svoju vernosť aj v mojich priateľstvách. Celý tento blog je venovaný mojim kamoškám/priateľkám, ktoré som spoznala vďaka svojim školám. Nie je to žiaden špeciálny druh priateľok a predsa úplne výnimočné v tom, že s nimi som si prechádzala naozaj všetkým. Mlčaním, rozprávaním sa do noci, cestovaním, hádkami, urazením sa, udobrením sa, smiechom i slzami…proste všetkým. Samozrejme, vekom sa skúsenosti rozširovali a zážitkov bolo viac a viac.

A tak mi nedá nespomenúť Aničku! Ešte stále slečnu! IMG_0877 Asi preto sme najviac najlepšie kamarátky ešte stále! Anička pozná celú moju rodinu. Moji súrodenci a vlastne aj tato s tetou Jankou si ju veľmi obľúbili. Anička by chcela psíka z útulku a mať ho so mnou v striedavej starostlivosti. Pre jej veľmi empatické srdce by chcela toho najškaredšieho a volať ho Škareďák a milovať ho. Ja som sa s myšlienkou na vlastnenie škaredého psa ešte nestotožnila. (A teraz si mnohí vzdychli s tým, že či si myslím, že môj mopslík Charlie bol pekný..) Tak psa ešte nemáme. Ale občas mi pošle fotku veľmi škaredého psa s otázkou, či ešte nie. Anička je misionárka, alebo lepšie povedané, často chodí do Afriky. Ľúbim ju úplne najviac, lebo má so mnou najviac trpezlivosti. Čím sa dejú ťažšie veci v mojom živote, tým menej sa viem ozývať práve tým, ktorým by som sa mala najviac. Preto tá trpezlivosť! Som za ňu vďačná najviac na svete. Chodí sa pozrieť na chvály (určite prichádza aj chváliť), na ktorých spievam. Pomáha mojej sestre, keď býva s Dávidom v nemocnici. Môjho brata volá Lukinko a to ani ja nie. A druhému bratovi istý čas strážila deti. Anička je proste naša. Ak ju niekde stretnete, či uvidíte, kľudne k nej bežte, veľmi ju objímte! Ona je ako Olaf z rozprávky Frozen. Má rada hrejivé objatia. Povedzte jej, že ste o nej čítali a že ju len chcete objať 🙂

Alebo ešte lepšie mi napadá – napíšte jej prosím všetci, čo to tu čítate na FB: “Anička, buď vždy Ivonkina najviac najlepšia kamarátka, aj keď to nie vždy vie oceniť a vážiť si. Veľmi Ťa ľúbi a potrebuje.” Na facebooku sa volá: Ančika Horváthová – má fotku s malým černošským bábätkom 🙂 keď jej napíšete aspoň päťdesiati, tak Vám budem veľmi vďačná. Dokonca z mien, ktoré mi Anička pošle vylosujem výhercu a vymyslím špeciálnu cenu! Určite nebudete ľutovať. A nenechajte sa odradiť faktom, že Aničku nepoznáte! 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.