Friends!(2)

Aby bol môj blog o priateľoch úplný, musím spomenúť ešte štyri dôležité kamošky!

– no predtým ako začnem. Dôležitá pripomienka o Aničke, ktorá nebola spomenutá, na ktorú ma upozornila samozrejme Anička samotná. Nielen, že je slečna! Táto slečna je nezadaná 🙂 a čakajúca. A veľmi by chcela bábätko. Často zháňa kontakt na gynekológa, ktorý by jej bábätko do bruška vložil, tak veľmi chce byť mamou.

A teraz k dievčatám samotným. Ani jedna z nich už nie je slobodná 🙂 tak v tomto prípade sa im ozývať nemusíte. Posnažím sa písať o nich naozaj stručne.

Ešte z času gymnázia. KačMôj prvý školský deň. Mala som 10 rokov. Ako som si sadla, prišlo za mnou jedno dievča. Asi prvé dievča, ktoré v tom čase malo baculatejšie líčka ako ja. Mne ostali, jej neviem kam sa podeli. Ale na jej otázku: “Môžem s tebou sedieť?”, som hanblivo odpovedala, že môže, lebo som nikoho iného poriadne nepoznala. A tak sa začalo moje priateľstvo s Katkou. Tancuje najlepšie na svete, no naozaj. Veľa krát aj v muzikáloch. Úžasne spieva, možno tak dobre ako ja – to už si až tak nepamätám 🙂 maľuje, štrikuje, háčkuje, kreslí, vytvára, proste mám pocit, že vie úplne všetko. Patrí k mojim najviac kreatívnym priateľkám. Sľúbila som jej, už ani neviem kedy, že s ňou budem priateľka navždy. Sľúbila som to trochu inak, ale také veci už nehovorím… “že až do hrobu”… a má manžela už! A už aj syna – doteraz sa ma veľmi dotýka skutočnosť, že mu dala meno po mojom Charliem a volá sa Karol 🙂 (vlastne to tak vôbec nebolo a volá sa po dedkovi, ale tak či tak krásne meno).

https://www.facebook.com/kEJka/media_set?set=a.1519298656060.2068399.1042324818&type=3 Katkina dieľnička… 🙂 podporte ju, napíšte jej, vyrobí vám čokoľvek 🙂

Mima. Niekde v Dánsku, v druhom ročníku začalo moje priateľstvo s Miriam. Mima bola asi všade na svete. Vyskúšala všetky najviac extrémne veci, ak mi neveríte, prečítajte si jej blog a jej zážitky. https://hlavickova.wordpress.com/about/Mima

Ak si niekto niekedy o mne myslel, že to preháňam v úprimnosti o niektorých konkrétnych témach – verte mi, ešte ste sa nerozprávali s Mimou.

Mima je svetová. Mima je len jedna. No naozaj. Je fun-tastická 🙂 veľa som sa naučila pri nej v unikátnosti a jedinečnosti..v tom, že si máme vždy ísť za tým, čo túžime a chceme. Mima má manžela, Karola (nie Katkinho syna). Spolu tvoria jeden z mojich najviac obľúbených párov, hoci som ich už dlho nevidela. Moc ich mám v srdci oboch.

Evka. Kto uhádne jej povolanie, tak vyhráva 🙂 neviem čo…ale pri pohľade na túto fotku si to asi ani len nepomyslíte. O Evke som kedysi napísala celý blog. IMG_2933Ak ste si to vtedy neuvedomili, tak bol o nej. http://iwon-myblog.blogspot.sk/2011/02/kazdy-predsa-vie-o-koho-ide.html vtedy som písala viac umelecky 🙂 ale som to ja a je to o nej. Aspoň úryvok: “Včera som mal pocit, že bola vyslyšaná daná prosba o pomoc. Keď som Ti písal o znovuobjavení lietania u tých, ktorým krídla búchali o mreže vlastých väzníc, tak som to myslel vážne. Som rád, že si to zobrala vážne. Mal som pocit, že aspoň na chvíľu mi bolo dovolené opäť vzlietnuť. Poznáš to? Jasné, že to poznáš, musíš to poznať. Inak by nebolo možné, aby si to dala prežiť iným.Ďakujem, že si vnímavá a skutočná. To sa na ľuďoch z Tvojej planéty cení.”

A úplne posledná. Najlepšie na koniec… ale nie, neporovnateľnú hodnotu majú všetky. Hoci by ich bolo oveľa viac, keby mám spomínať úplne všetkých.Paja Možno niekedy na budúce. Pája. Pája je z Brna. Neviem, či som niekedy poznala takúto ženu. Asi nie. Je to naozaj žena. Neviem, či som sa niekedy tak veľmi s niekým rozprávala na tému sex ako s Pájou. Neviem, či som mala niekedy priateľku, ktorá sa tak nahlas premýšľala o mužoch ako ona. Neviem, či som sa niekedy tak veľmi s niekým bavila a tak veľmi vyrušovala počas hodín ako s ňou. Asi nie. Bola so mnou na výške iba tri roky, miluje Afriku a na ústnych skúškach som ju posielala pred sebou, lebo som mala istotu, že vie toho menej ako ja. Je najlepšou zdravotnou sestrou na svete, kým sme boli spolužiačky, tak ma z rozprávania poznalo celé jej oddelenie. Zakúsila som to pri jednej návšteve danej nemocnice, keď sa celý personál prišiel pozrieť na jej kresťanskú spolužiačku. Asi som bola jedna z mála ľudí, ktorých Pája pozná a majú Boha ako svoju prioritu. Boh nás však nikdy nerozdeloval. Nútil ma milovať ju. A stále ju veľmi ľúbim. Na fotke je s našim Dávidkom, keď bol ešte naozaj bábo.  Pája mi je najväčším príkladom a povzbudením do toho, aby sme neoddeľovali svoju vieru od tohto sveta. Pája mi vždy dovolila byť samou sebou, hovoriť jej o tom, že som do nej a že ešte viac je do nej Ježiš. S Pájou som zdielaľa svoje najťažšie chvíle, svoje zlomené srdce, smútky,…ona je typ človeka, ktorý Vás vymiluje z Vašej bolesti bez toho, aby ste si to vôbec všimli. Naozaj má veľké a milujúce srdce. Keď som bola s ňou, tak som bola plná radosti. Pája je nositeľkou niečoho výnimočného, čo Vaše srdce musí rozradostniť. A má skvelých rodinu…vždy mi bude veľkým vzorom – a naozaj vo všetkom 🙂

Friends!

Bola som na svadbe!

Jedna z mojich najviac obľúbených spolužiačok povedala túto sobotu “ÁNO” svojmu milovanému.  Toto je Jupa. Tá nevesta samozrejme. Tá napravo je Ľubka, kým sme boli spolužiačky, zvykli sme bojovať medzi sebou o Julkinu priazeň. Inak, poznáte tú neustále sa opakujúcu situáciu zo školy: “Učila si sa?!” pýtam sa. “Nie. Ani som to nevidela.” odpovedá. “Super, lebo ani ja, aspoň v tom nie som sama.” dodám. A poznáte aj ten takmer vždy rovnaký koniec? Ona jednotku a ja “prinajlepšom” tri, štyri, či päť. 11009968_10203226365253597_712025193513914859_oTak takáto bola Júlia. S rýchlosťou svetla písala svoje polročné práce z matematiky, aby mohla opraviť tú moju predtým ako ju odovzdám. Skoro celých osem rokov sme spolu sedeli pred katedrou. Veľmi si nás tak počas skúšania, či písomiek nevšímali. Ona vysoko inteligentná a múdra žiačka vedela vždy všetko. A kto by si myslel, že ja so svojou detskou tváričkou a psím pohľadom môžem niekedy niečo opísať?! A tak sme boli team. Občas hádajúci sa, občas milujúci sa,…to, čo jej šlo najlepšie, tak mne ani trošku. Skvele sme sa dopĺňali. Akurát, že si nespomínam ani na jednu vec, ktorá by mi išla lepšie ako jej.

Nevadí, tak či tak, som vďačná za ňu veľmi. A šťastná moc, že už nie je slečna, ale pani!

Boli okamihy na Julkinej svadbe, kedy som sa v pamäti vracala k určitým okamihom prežitým s ďalšou najlepšou spolusediacou zo školy. Ale z tej Dánskej. Tiež už to nie je slečna, ale pani! Bola som tooho svedkom! 9406754Miška. Nikdy nezabudnem na chvíle strávené s ňou. Niekedy v polke augusta roku 2008 sme sa spoznali, keď nás dali na rovnakú izbu na biblickej škole v Dánsku. Do janurára 2009 sme sa veľmi nemuseli, skoro vôbec. Potom nás potreba po priateľstve v Nigérii úplne pritiahla jednu k druhej a vtedy to celé akoby začalo. Spolu sme sa smiali, plakali, jedli, upratovali a robili neporiadok a vlastne úplne všetko sme spolu robili. Boli sme spolu v Dánsku, Nórsku, Nemecku, Holandsku, Nigérii aj Tanzánii. Myslím, že už len tieto prejduté kilometre nikdy nedovolia vytvoriť medzeru medzi našimi srdciami natoľko, aby sme na seba niekedy mohli zabudnúť.

Nemôžem povedať, že by Boh vymieňal staré za nové v prípade priateľstva, ale istým spôsobom mi neustále preukazuje svoju vernosť aj v mojich priateľstvách. Celý tento blog je venovaný mojim kamoškám/priateľkám, ktoré som spoznala vďaka svojim školám. Nie je to žiaden špeciálny druh priateľok a predsa úplne výnimočné v tom, že s nimi som si prechádzala naozaj všetkým. Mlčaním, rozprávaním sa do noci, cestovaním, hádkami, urazením sa, udobrením sa, smiechom i slzami…proste všetkým. Samozrejme, vekom sa skúsenosti rozširovali a zážitkov bolo viac a viac.

A tak mi nedá nespomenúť Aničku! Ešte stále slečnu! IMG_0877 Asi preto sme najviac najlepšie kamarátky ešte stále! Anička pozná celú moju rodinu. Moji súrodenci a vlastne aj tato s tetou Jankou si ju veľmi obľúbili. Anička by chcela psíka z útulku a mať ho so mnou v striedavej starostlivosti. Pre jej veľmi empatické srdce by chcela toho najškaredšieho a volať ho Škareďák a milovať ho. Ja som sa s myšlienkou na vlastnenie škaredého psa ešte nestotožnila. (A teraz si mnohí vzdychli s tým, že či si myslím, že môj mopslík Charlie bol pekný..) Tak psa ešte nemáme. Ale občas mi pošle fotku veľmi škaredého psa s otázkou, či ešte nie. Anička je misionárka, alebo lepšie povedané, často chodí do Afriky. Ľúbim ju úplne najviac, lebo má so mnou najviac trpezlivosti. Čím sa dejú ťažšie veci v mojom živote, tým menej sa viem ozývať práve tým, ktorým by som sa mala najviac. Preto tá trpezlivosť! Som za ňu vďačná najviac na svete. Chodí sa pozrieť na chvály (určite prichádza aj chváliť), na ktorých spievam. Pomáha mojej sestre, keď býva s Dávidom v nemocnici. Môjho brata volá Lukinko a to ani ja nie. A druhému bratovi istý čas strážila deti. Anička je proste naša. Ak ju niekde stretnete, či uvidíte, kľudne k nej bežte, veľmi ju objímte! Ona je ako Olaf z rozprávky Frozen. Má rada hrejivé objatia. Povedzte jej, že ste o nej čítali a že ju len chcete objať 🙂

Alebo ešte lepšie mi napadá – napíšte jej prosím všetci, čo to tu čítate na FB: “Anička, buď vždy Ivonkina najviac najlepšia kamarátka, aj keď to nie vždy vie oceniť a vážiť si. Veľmi Ťa ľúbi a potrebuje.” Na facebooku sa volá: Ančika Horváthová – má fotku s malým černošským bábätkom 🙂 keď jej napíšete aspoň päťdesiati, tak Vám budem veľmi vďačná. Dokonca z mien, ktoré mi Anička pošle vylosujem výhercu a vymyslím špeciálnu cenu! Určite nebudete ľutovať. A nenechajte sa odradiť faktom, že Aničku nepoznáte! 🙂