Udomácniť sa.

Ahoj, môj čitateľ, ako prvé Ti chcem napísať moje ospravedlnenie – prosím odpusť mi moje “prázdnoty” v písaní – nie vždy mám slová, ako vyjadriť to, kde sa práve nachádzam, alebo čo práve preežívam. Ak si tu nový, alebo si niekto, kto ma číta “poctivo” po každé, keď sa ja “nepoctivo” ozvem, tak Ti chcem… Čítať viac

Sklamanie vs. výzva k snívaniu

Počula som jeden príbeh: Žil raz jeden starý farmár. Jedného dňa mu utiekol jeho jediný kôň. Prišli susedia a povedali: “Ty máš také nešťastie.” On odpovedal: “Možno.” Na druhý deň sa kôň vrátil s tromi ďalšími divokými koňmi.” Prišli susedia a povedali: “Ty máš také štastie!”. Farmár odpovedal: “Možno.” Na ďalší deň sa farmárov jediný… Čítať viac

Výška “ich” citov.

Niekedy si hovorím, “čo ak by…”. Aj Ty zvykneš mať rovnaké zmýšlanie? Hovorím tomu denné snívanie… alebo neutíchajúca myseľ. Alebo nikdy nekončiace myšlienky… Myslím, že každý ma problém sa tak trochu stíšiť, zastaviť, na chvíľu na všetko zabudnúť a iba tak byť. Myslím, že celý problém spočíva v strachu z toho, čo by nastalo v… Čítať viac

Kým chcem byť?!

Premýšľal si niekedy nad tým, že by si dostal šancu vrátiť čas a byť iným človekom, ako si dnes?! Áno, ešte stále pozerám “Once upon a time” – nehovorte to hlavným hrdinom, ale už mi to príde ako telenovela, tak vynechávam niektoré časti. Predsa len seriál so siedmymi sériami je naozaj dlhý. Rozprávkovo-dospelácky seriál o… Čítať viac

Kto vlastne sme?!

Poviem Ti, niekedy sa cítim, že sa tvárime, že máme nadprirodzené schopnosti vedieť o človeku všetko bez toho, aby sme ho vlastne poznali. V angličtine to znie rovnako – “to know” – poznať i vedieť. Možno preto si to mýlime. Bez príbehu nikdy nebudeme poznať človeka, budeme si len myslieť, že vieme. Je v tom… Čítať viac

Jednoducho blog.

(Tento blog je úplne bez foto a tak som iba tak našla na nete jednu, aby aspoň jedna bola – nie je moja.) Vitaj na mojom blogu, ak si tu od začiatku, vítam Ťa odznovu, ak si tu nový, vítam Ťa poprvé 🙂 volám sa Ivona, mám 28 rokov – ešte štyri mesiace, mám psa-mopsa Charlieho,… Čítať viac

Ho ho ho… Vianoce?!

Jo… ho – ho – ho… idú Vianoce. Poviem Ti pravdu… každý sa občas cíti pod psa. Niekto dokonca aj pod mopsa. A takto sa cítime asi my. My = my, ja i Charlie. Nie je to vôbec jednoduché. Priznávam. 29.11. zomrel môj tato – bolo to ne-očakávane, pravdupovediac, všetci sme vedeli, že už to… Čítať viac

Mušketieri

Po poslednom blogu som si uvedomila, že som vôbec nepísala o tom, čo som chcela… asi je to kúsok ťažšie, ale tak dávam tomu ďalšiu šancu. Snažím sa svoj old-school MacBook obnoviť do pôvodných nastavení, aby bol možný predaja – ročník 2011, MacBook air 13″ – ak by ste mali záujem. Veď blogy zvládam aj… Čítať viac

Empatickí velitelia.

Z Charlieho sa postupne stáva ozajstný “párkurista”. Chcela som ho aj odfotiť, ako ide s párkom v hube, ale zje ho tak rýchlo, že sa to nedá. Samozrejme – ide o ďalšiu slovnú hračku – ale keď si to tak vezmeš – nie každý pes ciká dobrých pár metrov na predných nohách, či? Stále chcem… Čítať viac

Cesta pokračuje.

Ja Vám neviem povedať, čo vo mne si tak veľmi obľúbilo Cestu v psychiatrickom dennom stacionári. Je to skupinová terapia, kde máš každý trošku iný a trošku rovnaký program. Raz keď som večer venčila Charlieho, tak som stretla inú kamošku z inej skupinovej terapie – z hospicovej, ktorá mala vtedy náladu pod psa, vlastne aj… Čítať viac